Horné Orešany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O vodnej nádrži pozri Horné Orešany (vodná nádrž).
Horné Orešany
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región ZMO - Jaslovské Bohunice
Nadmorská výška 200 m n. m.
Súradnice 48°27′58″S 17°26′22″V / 48,466111°S 17,439444°V / 48.466111; 17.439444
Rozloha 21,57 km² (2 157 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 949 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 90,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1296
Starosta Marek Boháček[3] (nezávislý)
PSČ 919 03
ŠÚJ 507067
EČV (do r. 2022) TT
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Horné Orešany
Webová stránka: horneoresany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Horné Orešany (nem. Nussdorf, maď. Felsődiós ) sú obec na Slovensku v okrese Trnava.

V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol Mena Panny Márie z roku 1770.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Horné Orešany sú písomne doložené v listine z roku 1296 pod menom Dious. Potvrdzuje to Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Obec vznikla na okraji stráženého hraničného priesmyku. Na jeho druhej strane vznikli obce Plavecké Podhradie a Plavecký svätý Mikuláš. Týmto priesmykom prechádzala Česká cesta. Kráľovské mýto sa vyberalo pri osade Biksard - Buková. Kráľ Karol Róbert vydal v roku 1336 osobitný spis o zvláštnej úlohe a ochrane tohto priesmyku. Platnosť spisu sa vzťahovala aj na hrad Korlátka, pod ktorý Horné Orešany patrili.

Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska – od Rýna. Obec sa na konci 14. a v 15. storočí volala Nemecké Orešany (villa Nucum theutonicalis) a patrila k Smolenickému panstvu. V roku 1363 dal kráľ Ľudovít súhlas, aby kráľovské mesto malo právo lámať kameň a rúbať drevo v horách patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany. Túto donáciu znovu potvrdil listinou palatín Uhorska Mikuláš z Gory.

V roku 1388 daroval kráľ Žigmund Modru, Smolenice a Horné Orešany poľskému šľachticovi Stiborovi. Tieto obce sa v darovacej listine uvádzali ako Villa Regáli – kráľovská dedina.

V roku 1547 sa tu usadili anabaptisti, vybudovali si tu habánsky dvor a zaoberali sa hrnčiarstvom. V 16. storočí získala obec ráz mestečka v súvislosti s trhovými privilégiami Rudolfa II. z roku 1582. V mestečku boli cechy mlynárov a ševcov (obuvníkov). V 18. storočí tu bolo sedem múčnych mlynov. Koncom 18. storočia tu bola manufaktúra na vínny ocot a vínny kameň. V roku 1872 tu Pálffyovci postavili továreň na farby a laky (dnešný Chemolak). V rokoch 1936 – 1952 bolo na letisku pri obci stredisko bezmotorového lietania. Panstvo malo v chotári obce tri rybníky.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pavol Jedlička (* 1844 – † 1917) – katolícky farár, rektor seminára, cirkevný a regionálny historik, náboženský spisovateľ[5]

Víno[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkych regiónoch sa začalo vinohradníctvo rozširovať v čase vzniku obce, teda už v 12. – 13. storočí, odkedy pochádza prvá písomná zbierka o Horných Orešanoch. Spomínajú sa ako čisto vinohradnícka obec Villa Nucum Teutonicalis v roku 1296. Vo väčšej miere sa v obci vinohradníctvo rozšírilo až po roku 1356. Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi, dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska – od Rýna. V roku 1388 ju daroval kráľ Žigmund Stiborovi neskôr obec patrila panstvu Smolenice, ktoré evidovalo a vyberalo desiatky vína. Mnoho vinohradov tu mali trnavskí mešťania.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na náučnom chodníku Majdan sa na desiatich zastávkach možno dozvedieť množstvo zaujímavých informácií o prírodných a historických zaujímavostiach tejto lokality. Dĺžka trasy je 5,9 km s prevýšením 110 m a vedie cez južný svah vrchov Rekompek a Dlhý Vrch po lokalitu Močiar.

Z obce vychádza (modrá) turistická trasa 2445 na rázcestie Zabité.

Obrázky[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 289 – 290.
  5. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 29 – 30.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]