Preskočiť na obsah

Jakabov palác

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jakabov palác
palác
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°43′19″S 21°15′46″V / 48,721869°S 21,262739°V / 48.721869; 21.262739
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 3504/1
 - dátum zápisu 13. 2. 1981
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jakabov palác je neogotická budova v Košiciach stojaca na rohu Mlynskej a Štefánikovej ulice, neďaleko niekdajšieho koryta Mlynského náhonu.[2]

Budovu sám pre seba navrhol staviteľ Peter Jakab, autor mnohých eklektických budov. Stavba bola dokončená v roku 1899. Pri stavbe boli použité aj vyradené kamenné časti z Dómu svätej Alžbety, pri rekonštrukcii ktorého získal Jakab stavebný materiál.[2][3][4][5]

Do roku 1968 palác stál na brehu Mlynského náhonu, čím sa vytvárala nádherná idyla. Náhon bol však v roku 1968 zrušený a palác odvtedy stojí na okraji rušnej štvorprúdovej komunikácie.[2][3]

Po oslobodení mesta Sovietskou armádou bol istý čas sídlom prezidenta obnovenej Česko-Slovenskej republiky Edvarda Beneša.[2][3]

V rokoch 1992 – 2000 v budove sídlila Britská rada (British Council) a v súčasnosti sa využíva na významné spoločenské podujatia.[3]

Palác patrí medzi národné kultúrne pamiatky.[1]

Palác vlastnil Peter Jakab až do roku 1908, keď sa Jakabovci odsťahovali z Košíc, predali palác Hugovi Barkányimu. Po druhej svetovej vojne palác prešiel do majetku mesta. Po roku 1989 si na palác uplatnila nárok Katarína Póšová – dcéra Barkányiho. V roku 1996 súd rozhodol, že Jakabov palác patrí do dedičstva po Barkányiovcoch, v roku 1999 naopak rozhodol, že nepatrí a roku 2001 zase že patrí. Mesto Košice rozsudok napadlo.[6] V roku 2005 súd rozhodol, že palác patrí mestu, ale údajná majiteľka sa proti rozhodnutiu odvolala.[7] Od roku 2010 súd opätovne rozhodol, že patrí budova mestu Košice.[8] V roku 2014 bola podaná žaloba od domnelých vlastníkov z Južnej Ameriky.[9] V roku 2019 súd rohodol, že palác mestu nepatrí. Mesto sa voči tomuto rozsudku odvolalo.[10] V liste vlastníctva z roku 2021 je uvedené, že pamiatka je vo vlastníctve mesta Košice.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-09]. Dostupné online.
  2. a b c d Visit Košice. Jakabov palác [online]. Košice: visitkosice.org, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online. Archivované 2021-01-15 z originálu.
  3. a b c d Mesto Košice. Jakabov palác [online]. Košice: kosice.sk, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  4. KOŠICE:DNES. Jakabov palác v zrkadle Mlynského náhonu [online]. Košice: kosicednes.sk, 2021-01-24, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  5. KOLCUN, Milan. Potulka s Milanom Kolcunom: Jakabov palác [online]. Košice: tvkosice.sk, 2020-04-04, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  6. K sporu o Jakabov palác sa chce pripojiť vedľajší účastník. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-12-12. Dostupné online [cit. 2021-01-03]. ISSN 1335-4418.
  7. JESENSKÝ, Mikuláš. Mestu Jakabov palác ešte nepatrí. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-11-09. Dostupné online [cit. 2021-01-03]. ISSN 1335-4418.
  8. PODHORSKÁ, Kveta. Súd potvrdil, že Jakabov palác patrí mestu Košice. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-12-15. Dostupné online [cit. 2021-02-12]. ISSN 1335-4418.
  9. ROKYTKA, Roman. Košice sa znova musia súdiť o Jakabov palác. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-03-27. Dostupné online [cit. 2021-02-12]. ISSN 1335-4418.
  10. OGURČÁKOVÁ, Jana. Súd rozhodol. Jakabov palác nepatrí mestu Košice. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-05-03. Dostupné online [cit. 2021-02-12]. ISSN 1335-4418.
  11. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Výpis z listu vlastníctva č. 11251 [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, 2021-02-11, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]