Preskočiť na obsah

Johann Strauss mladší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Johann Strauss mladší
rakúsky hudobný skladateľ
Johann Strauss mladší
Základné informácie
Narodenie25. október 1825
Viedeň, Rakúske cisárstvo
Úmrtie3. jún 1899 (73 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Národnosťrakúska
Hudobný smerromantizmus
Dielo
Ťažiskové žánrevalčík
Doplnkové informácie
PodpisJohann Strauss mladší - podpis
Odkazy
Spolupracuj na Commons Johann Strauss mladší
multimediálny obsah na commons

Johann Strauss mladší (* 25. október 1825, Viedeň, Rakúsko – † 3. jún 1899, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ, nazývaný aj „kráľom valčíkov“. Okrem valčíkov komponoval aj polky, štvorylky, pochody (marsch) a operety. Jeho tvorba vyniká najmä bohatstvom melódií, skvelou harmóniou a veľmi premenlivým rytmom.

Bol synom Johanna Straussa staršieho, ktorý bol tiež skladateľom. Jeho dvaja bratia, Josef a Eduard, sa tiež stali skladateľmi, ale Johann Strauss mladší sa z nich preslávil najviac.

Kráľ valčíkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 19. storočia Karl Maria Weber a Franz Schubert povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Na ich prácu nadviazal Josef Lanner. Komponoval valčíky pre viedenské publikum a svojím malým 4- až 5-členným orchestrom ho vyzýval do tanca.

Najtalentovanejším členom jeho orchestra bol Johann Strauss st. Pochádzal z rodiny majiteľa hostinca, ktorý z neho chcel mať kníhviazača. No Straussa bavila len hudba a do Lannerovho orchestra nastúpil už ako 10-ročný. Začal tam aj komponovať pod Lannerovým menom. Čoskoro sa však s majstrom pohádal a 1. septembra 1825 si založil svoj vlastný orchester. Rýchlo rozpoznal, že malý počet hráčov nestačí na to, aby sa valčík prejavil vo svojej plnej kráse, a preto vytvára väčší orchester, s parametrami symfonického orchestra, s ktorým dosiahol svetový úspech.

Napriek svojmu úspechu však nechcel, aby sa aj z jeho synov stali hudobníci, preto sa Johann Strauss ml. musel v mladosti učiť hre na husle tajne. Otec chcel mať z neho bankára a poslal ho študovať na Polytechnický inštitút, no na druhej strane ho matka podporovala v štúdiu hudby, z čoho vznikali rodinné hádky. Keď jeho otec opustil rodinu, Johann Strauss ml. sa postavil na stranu matky a začala sa rivalita medzi otcom a synom.

V roku 1844 si založil vlastný orchester a podarilo sa mu získať dohodu vo viedenskom kasíne Dommayer, kde 15. októbra debutoval svojimi prvými štyrmi symfonickými skladbami (valčíkmi Sinngedichte a Guntwerber, kvadrilou Debutquadrille a polkou Herzenlust). V revolučnom roku 1848, sa rivalita medzi otcom a synom prejavila naplno, keď sa Johann Strauss ml. postavil na stranu revolucionárov, kým jeho otec skôr stranil cisárovi. Obom revolučné roky uškodili. Otec musel ísť na zahraničné turné a opustiť Viedeň, pretože publikum nahneval jeho provládny postoj a syn sa musel skrývať pred políciou.

Keď Johann Strauss st. v roku 1849 zomrel, syn prebral jeho orchester a spojil ho so svojím. Snažil sa vydobyť si popularitu hlavne v lepšej spoločnosti, ktorej predtým prekážalo jeho nie príliš vhodné správanie. Postupne sa mu to darilo a dostával čoraz viac ponúk, ktoré sa snažil maximálne využiť. V roku 1852 sa nervovo zrútil. Rodina vtedy prehovorila jeho brata Josefa, aby sa ujal vedenia orchestra. Jozef sa osvedčil, po návrate Johanna z liečenia viedli orchester spoločne. V roku 1856 získal Johann Strauss ml. zmluvu s ruskou železničnou spoločnosťou, pre ktorú koncertoval v stanici Pavlovsk na zvýšenie atraktivity nového druhu dopravy. Zmluvu na každoročné hosťovanie si udržal 10 rokov, potom ešte v roku 1869 a 1886. Príchodom roku 1863 sa konečne dočkal pozície hudobného riaditeľa cisárskeho bálu (nem. KK Hofballmusikdirector). Tento veľmi prestížny post kedysi získal Josef Lanner, po jeho smrti Johann Strauss st. a od Straussovej smrti v roku 1849 bol prázdny (Johannovi Straussovi ho pôvodne nechceli ponúknuť kvôli jeho revolučnej minulosti). Zaviazal sa hrať len v lepších podnikoch (ostatné prenechal bratom).

V 60. rokoch bol Johann Strauss ml. na výslní a nasledujúce roky chrlil jeden valčík za druhým. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré z jeho najpopulárnejších valčíkov, napr. Na krásnom modrom Dunaji (An der schönen blauen Donau), Morgenblätter, Geschichten aus dem Wiener Wald a iné. Valčík Na krásnom modrom Dunaji vznikol pôvodne pre mužský spevácky zbor. Text bol však tejto skladbe cudzím prvkom a dnes sa zachovala v čisto orchestrálnej podobe.

Valčíky doviedol do dokonalosti, tanečná hudba sa stala skutočným umením. Teraz sa blíži k zenitu svojej kariéry, väčší úspech už nie je možné dosiahnuť. Jedinou možnosťou je divadlo a jeho "dosky, ktoré znamenajú svet ..."

Operetný skladateľ

[upraviť | upraviť zdroj]
Johann Strauss ml.

Veľký moment prišiel 10. októbra 1871, keď veľký viedenský kráľ valčíkov napísal operetu. Jej názov bol Indigo a štyridsať zbojníkov (nem. Indigo und die vierzig Räuber) a premiéra sa konala v Theater an der Wien. Táto opereta bola viac-menej len zmesou valčíkov a poliek a navyše mala veľmi zle napísané libreto (libretista a riaditeľ divadla, Maximilián Steiner, to značne prehnal v počte spoluautorov a výsledok bol náležite chaotický). Napriek tomu mala úspech – bol to však zatiaľ hlavne úspech „kráľa valčíkov“ a nie operetného skladateľa. Časom sa však Johann Strauss mnohému priučil a dosiahol majstrovstvo aj v tvorbe operiet.

Náhrobok Johanna Straussa ml. (vľavo) v Zentralfriedhof, Viedeň

Jeho najslávnejšími operetami sú Netopier (Die Fledermaus) a Cigánsky barón (Der Zigeunerbaron). Slávna je aj opereta Viedenská krv, ktorú Strauss nestihol dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti. Bolo pravidlom, že hudobné motívy zo svojich operiet predstavil Strauss aj v symfonickom spracovaní. Najznámejším takýmto dielom je valčík Ruže z juhu (Rosen aus dem Süden), ktorý vznikol na motívy operety Das Spitzentuch der Königin. Ďalšími sú napríklad valčíky Du und Du (z operety Netopier) alebo Schatz-waltzer (z operety Cigánsky barón).

V roku 1885 sa stal Johann Strauss občanom malého vojvodstva Sachsen-Coburg-Gotha, aby sa mohol rozviesť a opäť oženiť, čo rakúske zákony v tej dobe nedovoľovali. V posledných rokoch svojho života Strauss už nebol rakúskym občanom.

Osem rokov po smrti Johanna Straussa ml., 22. októbra 1907 spálil starý a senilný Eduard Strauss (posledný z bratov) celý archív rodiny Straussovcov. Našťastie pre nasledujúce generácie, mnohé diela stále existovali v opisoch a tlačených verziách a celosvetovým úsilím sa ich podarilo dať dokopy a zachrániť.

Straussove hudobné motívy boli po jeho smrti mnohokrát použité pre tvorbu nových operiet, či dokonca baletov. Žiaden z nich sa však výraznejšie nepresadil.

Rukopis J. Strauusa s prvými taktmi valčíka An der schönen blauen Donau (na krásnom modrom Dunaji)

Strauss ml. na plátne

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1983 spoločnosť MGM predstavila príbeh Straussovho života vo filme Veľký valčík. V tom čase pristupovali filmoví producenti k faktom trochu svojsky, preto zostáva tento film prinajmenšom pôvabným filmovým muzikálom. K najpozoruhodnejším využitiam Straussovej hudby došlo v slávnom filme Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea. V tajuplnom tichu vesmíru pôsobí hladko a elegantne roztancovaná romantická partitúra valčíka Na Krásnom Modrom Dunaji magicky a vo filmovom divákovi zanechá nezabudnuteľný dojem.

Zoznam diel

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Sinngedichte op. 1 (1844)
  • Gunst-Werber waltzer op. 4 (1844)
  • Die jungen Wiener op. 7 (1845)
  • Jugendträume op. 12 (1845)
  • Jeny Linder waltzer op. 21 (1846)
  • Die Österreicher op. 22 (1846)
  • Zeitgeister op. 25 (1846)
  • Die Sanguiniker op. 27 (1846)
  • Irenen walzer op. 32 (1847)
  • Architekten-Balltänze op. 35 (1847)
  • Die Sängerfahrten op.41 (1847)
  • Klänge aus der Valachei op. 50 (1848)
  • Frieheitslieder op. 52 (1848)
  • Burschenlieder op. 55 (1848)
  • Einheitsklänge op. 62 (1849)
  • Aeols-Töne op. 68 (1850)
  • Lava ströme op. 74 (1850)
  • Louisen-Sympathieklänge op. 81 (1850)
  • Rhadamantus-Klänge op. 94 (1851)
  • Idillen-waltzer op. 95 (1851)
  • Viribus unitis op. 96 (1851)
  • Gambrinustänze op. 97 (1851)
  • Frauenkäferln op. 99 (1851)
  • Mephistos Höllenrufe op. 101 (1851)
  • Windsor-klänge op. 104 (1852)
  • Liebeslieder op.114 (1852)
  • Phönix-Schwingen op. 125 (1853)
  • Vermählungs-Toaste op. 136 (1853)
  • Knallkügerln op. 140 (1853)
  • Novellen op. 146 (1854)
  • Schallwellen op. 148 (1854)
  • Ballgeschichten op. 150 (1854)
  • Myrtenkränze op. 154 (1854)
  • Nachtfalter op. 157 (1854)
  • Sirenen op. 164 (1855)
  • Man lebt nur Einmal! op. 167 (1855)
  • Freudensalven op. 171 (1855)
  • Erhöhte Pulse op. 175 (1856)
  • Juristenball-Tänze op. 177 (1856)
  • Abschiedsrufe op. 179 (1856)
  • Libellen op. 180 (1856)
  • Grosfürstin Alexandra-Waltzer op. 181 (1856)
  • Krönungslieder op. 183 (1856)
  • Paroxysmen op. 189 (1857)
  • Phänomene-waltzer op. 193 (1857)
  • Telegraphische Depeschen op. 195 (1857)
  • Souvenir de Nizza op. 200 (1857)
  • Vibrationen op. 204 (1858)
  • Cycloyden op. 207 (1858)
  • Spiralen op. 209 (1858)
  • Abschied von St. Petersburg op. 210 (1858)
  • Promotionen op. 221 (1859)
  • Reiseabenteuer op. 227 (1859)
  • Lebenswecker op. 232 (1860)
  • Accelerationen op. 234 (1860)
  • Immer heiterer op. 235 (1860)
  • Thermen op. 245 (1861)
  • Grillenbanner op. 247 (1861)
  • Wahlstimmen op. 250 (1861)
  • Dividenden op. 252 (1861)
  • Die ersten Kuren op. 261 (1862)
  • Patronessen op. 264 (1862)
  • Motoren op. 265 (1862)
  • Konkurrenzen op. 267 (1862)
  • Carnevals-Botschafter op. 270 (1862)
  • Leitartikel op. 273 (1863)
  • Morgenblätter op. 279 (1864)
  • Studentenlust op. 285 (1864)
  • Aus den Bergen op. 292 (1865)
  • Feuilleton op. 293 (1865)
  • Bürgersinn op. 295 (1865)
  • Hofballtänze op. 298 (1865)
  • Flugschriften op. 300 (1866)
  • Wiener Bonbons op. 307 (1866)
  • Feen-märchen op. 312 (1866)
  • An der schönen blauen Donau op.314 (1867)
  • Künsterleben op. 316 (1867)
  • Telegramme op. 318 (1867)
  • Die Publicisten op. 321 (1868)
  • Geschichten aus dem Wiener Wald op. 325 (1868)
  • Erinnerung on Covent Garden op. 329 (1867)
  • Illustrationen op. 331 (1869)
  • Wein, Weib und Gesang op. 333 (1869)
  • Aus dem Pawlowsk Walde op. 336 (1869)
  • Freucht euch des Lebens op. 340 (1870)
  • Neu Wien op. 342 (1870)
  • Tausend und eine Nacht op. 345 (1871) – motívy z operety Indigo und vierzig Räuber
  • Wiener Blut op. 354 (1873)
  • Karnevalsbilder op. 357 (1873) - motívy z operety Karneval in Rome
  • Bei uns z’ Haus op. 361 (1873)
  • Wo die Zitronen blüh’n op. 364 (1874)
  • Du und Du op. 367 (1874) – motívy z operety Netopier (Fledermaus)
  • Calistro waltzer op. 370 (1875) – motívy z operety Cagliostro in Wien
  • O schöner Mai! op. 375 (1877)
  • Kenst du mich ? op. 381 (1878) - motívy z operety Blindekuh
  • Rosen aus dem Süden op. 388 (1880) – motívy z operety Das Spitzentuch der Königin
  • Norseebilder op. 390 (1879)
  • Myrtenblüten op. 395 (1881)
  • Kuss-watzer op. 400 (1882) - motívy z operety Der lustige Krieg
  • Italienischer Waltzer op. 407 (1882) - motívy z operety Der lustige Krieg
  • Frühlingsstimmen op. 410 (1883)
  • Lagunen-waltzer op. 411 (1883) - motívy z operety Noc v Benátkach (Eine Nacht in Venedig)
  • Schatz-waltzer op. 418 (1885) – motívy z operety Cigánsky Barón (Der Ziguenerbaron)
  • Wiener Frauen op. 423 (1886) – pôvodný názov Les dames de st. Petersbourgh
  • Adelen Waltzer op. 424 (1886)
  • Donauweibchen op. 427 (1888) – motívy z operety Simplicius
  • Kaiser-Jubiläum-Jubelwaltzer op. 434 (1888)
  • Kaiser-waltzer op. 437 (1889)
  • Rathausball-Tänze op. 438 (1890)
  • Gross Wien op. 440 (1891)
  • Seid umschlungen Milionen op. 443 (1892)
  • Märchen aus dem Orient op. 444 (1892)
  • Gartenlaube op. 461 (1895)
  • Klug Gretelein op. 462 (1895)
  • Tau-schau-wem op. 463 (1896) – motívy z operety Waldmeister
  • An der Elbe op. 477 (1897)
  • Herzenslust op. 3 (1844)
  • Czechen-Polka op. 13 (1845)
  • Fidelio op. 26 (1846)
  • Explosions-Polka op. 43 (1847)
  • Liguorianer-Seufzer op. 57 (1848)
  • Schertz-Polka op. 72 (1849)
  • Heski holki op. 80 (1850)
  • Warschauer Polka op 84 (1850)
  • Vöslauer Polka op. 100 (1851)
  • Harmonie-Polka op. 106 (1852)
  • Elektromagnetische Polka op. 110 (1852)
  • Annen-polka op. 117 (1852)
  • Freudengruss op. 127 (1853)
  • Aesculap-Polka op. 130 (1853)
  • Elisen-Polka op. 151 (1854)
  • Aurora-Polka op. 165 (1855)
  • Marie Taglioni-Polka op. 173 (1856)
  • L'inconnue op. 182 (1856)
  • Olga-Polka op. 196 (1857)
  • L’enfantillage-Zäpperl-Polka op. 202 (1858)
  • Champagne-Polka op 211 (1858)
  • Tritsch-tratsch Polka op. 214 (1859)
  • Gruss an Wien op. 225 (1859)
  • Traubenpost op. 237 (1860)
  • Die Pariserin op. 238 (1860)
  • Bijoux-Polka op. 242 (1860)
  • Hesperus-Polka op. 249 (1861)
  • Perpetum mobile op. 257 (1861)
  • Sekunden-Polka op. 258 (1861)
  • Furioso-Polka op. 260 (1861)
  • Luzifer Polka op. 266 (1861)
  • Demolierer-Polka op. 269 (1862)
  • Bauern-Polka op. 276 (1863)
  • Neues Leben op. 278 (1864)
  • Juristenball-Polka op. 280 (1864)
  • Vergnügungszug Polka schnell op. 281 (1864)
  • Gut bürgerlich op. 282 (1864)
  • Newa-Polka op. 288 (1864)
  • ‘s gibt nur ein Kaiserstadt, ‘s gibt nur ein Wien op. 291 (1864)
  • Kreutzfidel Polka francaise op. 301 (1865)
  • Lob der Frauen Polka-mazurka op. 315 (1867)
  • Postillion D’ Amour Polka francaise op. 317 (1867)
  • Leichtes Blut op. 319 (1867)
  • Figaro-Polka op. 320 (1867)
  • Stadt und Land Polka-mazurka op. 322 (1868)
  • Ein Hertz, ein Sinn Polka-mazurka op. 323 (1868)
  • Unter Donner und Blitz Polka-schnell op. 324 (1868)
  • Freikugeln Polka-schnell op. 326 (1868)
  • Sängerlust Polka francaise op. 328 (1868)
  • Fata morgana Polka-mazurka op. 330 (1869)
  • Élyen a Magyar! Polka-schnell op. 332 (1869)
  • Im Krafenwald’l Polka francaise op. 336 (1869)
  • Pizzicato (1869) – spoločne s Josefom Straussom
  • Vor der Börse op. 337 (1870)
  • Shawl-Polka-francaise op. 343 (1871)
  • Auf greiem Fusse op. 345 (1871)
  • Sturmschritt op. 348 (1871) – motív z operety Indigo und vierzig Räuber
  • Die Bajadere op. 351 - motív z operety Indigo und vierzig Räuber
  • Vom Donaustrande Polka-schnell op. 356 (1873)– motív z operety Der Carneval in Rom
  • Nimm sie hin op. 358 (1873) – motív z operety Der Carneval in Rom
  • Fledermaus-Polka op. 362 (1874)
  • Tik-tak Polka-schnell op. 365 (1874)
  • Bitte schön Polka francaise op. 372 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
  • Auf der Jagd Polka-schnell op. 373 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
  • I-Tipferl op. 377 (1877)
  • Banditen galopp op. 378 (1871) – z operety Printz Methusalem (od 1877), pôvodný názov v roku 1871 bol Sapristi
  • Buchenwanderung Polka francaise op. 389 (1880) – motív z operety Spitzentuch der Königin
  • Stürmisch in Lieb’ und Tanz Polka-schnell op. 393 (1881)
  • Nord und Süd Polka-mazurka op. 405 (1882) - motív z operety Der lustige Krieg
  • Rasch in der Tat Polka schnell op. 409 (1883)
  • Die Tauben von San Marco op. 414 (1883) - motív z operety Noc v Benátkach
  • Bratschau op. 417 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
  • Kriegsabenteuer op. 419 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
  • Die Wahrsagerin Polka-mazurka op. 420 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
  • Husaren-Polka op. 421 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
  • Herzenskönigin Polka-mazurka op. 445 (1893)
  • Neue Pizzicato-polka op. 449 (1893)
  • Klipp-klapp galopp op. 466 – motív z operety Waldmeister
  • Patriotenmarsch op. 8 (1845)
  • Festmarsch op. 49 (1848)
  • Revolutionsmarsch op. 54 (1848)
  • Studentenmarsch op. 56 (1848)
  • Brüner Nationalgarde-Marsch op. 58 (1848)
  • Kaiser Franz Josef Marsch op. 67 (1850)
  • Triumphmarsch op. 69 (1850)
  • Wiener Garisonmarsch op. 77 (1850)
  • Kaiserjägermarsch op. 93 (1851)
  • Gossfürstenmarsch op. 107 (1852)
  • Kaiser F.J.I. Rettungs-Jubel marsch op. 126 (1853)
  • Napoleon-marsch op. 156 (1854)
  • Deutscher Kriegermarsch op. 284 (1864)
  • Persischer-marsch op. 289 (1864)
  • Egyptischer-marsch op. 335 (1869)
  • Indigo-marsch op. 349 (1871) – motív z operety Indigo und vierzig Räuber
  • Russische Marschfantasie op. 353 (1872)
  • Hoch Österreich op. 371 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
  • Jubelfestmarsch op. 396 (1881)
  • Der lustige Krieg op. 397 (1882) - motív z operety Der lustige Krieg
  • Matador-marsch op. 406 (1882) - motív z operety Das Spitzentuch der Königin
  • Habsburg hoch op. 408 (1882)
  • Russischer-marsch op. 426 (1886)
  • Reitermarsch op. 428 (1888) – motív z operety Simplicius
  • Ninetta-Marsch op. 447 (1893)
  • Deutschmeister-Jubiläummersch op. 470 (1896)

Štvorylky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Debut-quadrille op. 2 (1844)
  • Serben Quadrille op. 14 (1846)
  • Zigeunerin-Quadrille op. 24 (1846)
  • Alexander-Quadrille op. 33 (1847)
  • Wilhelminen-Quadrille op. 37 (1847)
  • Nicolai-Quadrille op. 65 (1849)
  • Künstler-quadrille op. 71 (1849)
  • Attacke-Quadrille op. 76 (1850)
  • Slavenball-Quadrlle op. 88 (1851)
  • Maskenfest-Quadrille op. 92 (1851)
  • Promenade-Quadrille op. 98 (1851)
  • Vivat Quadrille op. 103 (1851)
  • Melodie-Quadrille nach Verdi op. 112 (1852)
  • Hofball-Quadrille op. 116 (1852)
  • Satanella-Quadrille op. 123 (1853)
  • Bouquet-Quadrille op. 135 (1853)
  • Strelna-Terassen-Quadrille op. 185 (1856)
  • Le beau-monde op. 199 (1857)
  • Künstler-Quadrille op. 201 (1858) – motívy: výber z diel autorov vážnej hudby
  • St. Petersburg-Quadrille op. 255 (1861)
  • Chansonnettes-Quadrille op. 259 (1861)
  • Lieder-Quadrille op. 275 (1863)
  • Slovianka-Quadrille op. 338 (1870)
  • Indigo-Quadrille op. 344 (1871) - motív z operety Indigo und vierzig Räuber
  • Rotunde-Quadrille op. 360 (1843)
  • Fledermaus-Quadrille op. 363 (1874) - motívy z operety Die Fledermaus
  • Cagliostro Quadrille op. 369 - motívy z Operety Cagliostro in Wien

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]