Karpaty
O iných významoch výrazu Karpaty pozri Karpaty (rozlišovacia stránka).| Karpaty | |
| Pohorie | |
 Maramureský masív, Rumunsko
| |
| Štáty |  Česko,  Maďarsko,  Poľsko,  Rakúsko,  Rumunsko,  Slovensko,  Srbsko,  Ukrajina
|
|---|---|
| Vertikálne delenie | 7
|
| Najvyšší bod | Gerlachovský štít |
| - výška | 2 655 m n. m. |
| - súradnice | 49°09′49″S 20°08′02″V / 49,16361°S 20,13389°V |
| Dĺžka | 1 400 km |
| Rozloha | 210 000 km² (21 000 000 ha) |
| Geologické zloženie | flyšové pásmo, neovulkanity, oravikum |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Perióda | Terciér |
 Karpatský oblúk od Viedne a Bratislavy až po Srbské Karpaty
| |
| Wikimedia Commons: Carpathian Mountains | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi 200 000 km²[1] až 210 000 km² a dĺžkou okolo 1 400 km[2], čo z neho robí po Škandinávskych vrchoch druhé plošne najrozsiahlejšie pohorie v Európe. Sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Vznikli v priebehu mladších treťohôr, patria teda k mladým európskym pohoriam. Na severozápade ich Viedenská kotlina a Karnuntská brána oddeľujú od Álp, zo severu sú obklopené Čelnou karpatskou priehlbinou, na juhovýchode a vo východnom Srbsku plynule prechádzajú do Balkanidov.
Karpaty sú jedným z najvýznamnejších území divokej prírody v Európe. Žije tu okrem iného najväčšia európska populácia medveďa hnedého, vlka, kamzíka a rysa, veľa vzácnych vtákov ako napríklad orol skalný či orol krikľavý a tiež viac ako tretina všetkých európskych druhov rastlín vrátane mnohých endemitných a reliktných druhov.[3] V Rumunsku sa nachádza druhá najväčšia plocha pralesov v Európe po Rusku, celkom 250 000 hektárov (65 %); väčšina z nich sa nachádza v Karpatoch,[4] pričom Južné Karpaty predstavujú najväčšiu nefragmentovanú lesnú oblasť v Európe.[5] Najviac lesov tvoria podhorské bučiny a horské smrečiny. Miera odlesňovania v dôsledku nezákonnej ťažby dreva je však vysoká.[6] V horách a ich podhoriach vyviera mnoho termálnych a minerálnych vôd, pričom na Rumunsko pripadá tretina všetkých týchto európskych vôd.[7]
V karpatskej oblasti sa stretávajú vplyvy mnohých národov, jazykov a kultúr, prejavujúce sa podobným folklórom a tradíciami; charakteristická podoba pastierskej horskej krajiny a mnohých miestopisných názvov je spojená predovšetkým s tzv. valašskou kolonizáciou v stredoveku a ranom novoveku. Okrem prírodného bohatstva sa tu nachádza aj mnoho kultúrnych pamiatok: na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zapísané staré bukové lesy a bukové pralesy, ale tiež aj ľudové drevené chrámy poľských, ukrajinských, rumunských a slovenských obcí, opevnené dediny Transilvánie, pravoslávne kláštory alebo unikátne jaskyne Slovenského raja a krasu.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádzajú sa na území Rakúska, Česka, Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska, Maďarska a Srbska. Majú dĺžku okolo 1 500 km. Najvyšší bod Karpát je Gerlachovský štít na území Slovenska s výškou 2 655 m n. m. Karpatský oblúk je vypuklý smerom na severovýchod, ťahá sa od predhoria pri Bratislave v Rakúsku až na územie v Srbsku južne od Železných vrát.
Asi len 5% rozlohy Karpatského systému sa nachádza nad hranicou lesa. Vrcholy Karpát nedosahujú nadmorskú výšku niválneho stupňa. V subniválnom stupni Vysokých Tatier sa však na viacerých miestach nachádzajú trvalé (celoročné) firnoviská pod ktorými je potvrdená existencia permafrostu. Na dne Medenej kotlinky pod Lomnickým štítom v nadmorskej výške 2025 - 2350 m sa nachádza Medený ľadovec s dĺžkou okolo 600 metrov a šírkou 30 až 150 metrov. Najväčšia pozorovaná hrúbka ľadovca až 22 metrov bola nameraná v júli 2007[8]. Medený ľadovec je v súčasnosti celý zasypaný suťou, ktorá ho izoluje od okolitého prostredia. Pod stenami Lomického a Pyšného štítu je však celoročne viditeľné veľké firnovisko a suť, pod ktorým sa ľadovec nachádza. Vidieť je ho možné zo žlto značkovaného chodníka od Chaty pri Zelenom plese na Jahňací štít.
Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Západné Karpaty – tieto ležia aj na Slovensku
- Juhovýchodné Karpaty (= Východné Karpaty v širšom zmysle):
- Východné Karpaty v užšom zmysle – tieto ležia aj na Slovensku
- Južné Karpaty
- Rumunské Západné Karpaty
- Transylvánska panva
- srbské Karpaty
Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]
V predpolí pohoria sa tiahne asi 40 – 60 km pruh predhoria, tvoreného čelnou predhlbňou. V západnej časti predpolia ležia údolia riek Moravy, Odry aj Visly a Osvienčimská a Sandomierzská kotlina s nadmorskou výškou okolo 200 – 300 m n. m. V úseku Východných Karpát je vyšší, vrchovinový s nadmorskými výškami 400 – 500 m n. m., na juhu a juhovýchode dosahuje predpolie až 800 – 1 000 m n. m.[9] V týchto oblastiach je častý evaporitový kras, nachádzajú sa tu i bahenné sopky. Samotné pásmo Vonkajších Karpát tvorí rozsiahla zóna budovaná flyšom. Siaha od rieky Morava v Česku po rieku Dâmbovița v Rumunsku a vyznačuje sa málo členitými hrebeňmi. Niektoré členitejšie a topograficky výraznejšie celky vznikli v oblastiach budovaných hrubými vrstvami pieskovcov, napr. Gorgany alebo Beščady. Centrálnu časť, vnútorných celkov Karpát budujú kryštalinické masívy, v ktorých prevládajú granitoidy, kryštalické bridlice a na nich usadené vápence. Budujú najvyššie celky Karpát ako sú Tatry, Nízke Tatry, Munţii Rodnei, Fagaraš, Paring alebo Retezat s výškou presahujúcou 2 000 m[9]. Veľké oblasti sú budované aj krasovým reliéfom, hlavne vápencami, napr. v Slovenskom a Aggteleckom krase, či pohorí Anina. Vnútornú stranu oblúku Karpát dotvárajú aj neovulkanické masívy. Mnohé z vulkanických pohorí dosahujú výšky nad 1 000 m n. m., sú to napríklad Štiavnické vrchy alebo Vihorlat. Medzi Južnými, Východnými a rumunskými Západnými Karpatmi vystupuje aj rozsiahla Transylvánska plošina[9].
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Karpaty majú pomerne zložitý geologický vývoj. Zo západu geologicky nadväzujú na Alpy (pozri geológia Álp), z juhu na pohorie Balkán. Výrazná spojitosť s Alpami je viditeľná hlavne v Západných Karpatoch (pozri geológia Západných Karpát), ktoré majú veľmi blízku geologickú stavbu ako Východné Alpy. Priamym pokračovaním Álp sú molasové sedimenty čelnej priehlbine a flyšového pásma.
Flyšové pásmo je rozsiahla vrásovo-násunová zóna, ktorá vznikla v miocéne pri zániku podložia zrejme oceánskej panvy, ktorá od strednej jury vypĺňala podkovovitý záliv medzi Českým masívom a Moéziou (v dnešnom Rumunsku). Tento proces bol spojený s rotáciou bloku Alcapa na západe o takmer 80° a bloku Tisia-Dacia na východe o asi 60°. Na západe je flyšové pásmo tvorené sliezskym (vonkajší) a magurským príkrovom (vnútorný), ktorých ekvivalentmi na východe sú skolský príkrov (vonkajší) a čornogorský s tarcăuským príkrovom (vnútorné)[10]. Rozhraním medzi externidami a internidami Západných ale i časti Východných Karpát je veľmi komplikované bradlové pásmo. Internidy Karpát tvorí len niekoľko kryštalinických masívov, ktoré na seba nenadväzujú. Na západe je to slovakokarpatský blok (tatrikum, veporikum a gemerikum), typický svojim rozčlenením na pohoria a kotliny (napr. pásmo jadrových pohorí). Na východe je to východokarpatský blok a v Južných Karpatoch juhokarpatský blok, ktorý zahŕňa Banát a východosrbský blok. Samostatné celky tvorí Bihársky masív a Munţii Apuseni[10]. Všetky tieto kryštalické masívy sú prekryté druhohornými príkrovmi, väčšinou tvorenými vápencami a dolomitmi.
Územie dnešných Karpát pôvodne tvorilo časť Pangey, prípadne tvorilo viacero menších blokov (Apulský) v oceáne Paleotethys, ktoré sa od Pangey oddelili v triase, v dôsledku vzniku oceánu Tethys. V jure sa tieto bloky posúvali zo severu na juh a výrazne sa rozčlenili. Približne od jury a neskôr počas kriedy dochádzalo k postupným zrážkam týchto blokov, ktoré sa nasúvali na svoje predpolie, všeobecne na sever alebo východ. Tento proces je označovaný ako alpínska orogenéza.
V záverečnej fáze orogenézy na vnútornej strane karpatského oblúka vznikli nížiny ktoré prechádzajú do Panónskej panvy (hlavne územie Maďarska). Panva je vyplnená neogénnymi sedimentami zakrývajúcimi alpské a karpatské štruktúry[11]. V tomto období došlo i k intenzívnej sopečnej činnosti. Celkové dotváranie profilu pohoria bolo v mladších štvrtohorách poznačené pohybmi ľadovcov medzi ľadovými dobami. Na vnútornej strane karpatského oblúka a na niektorých miestach aj na jeho vonkajšej strane, možno nájsť pozostatky vulkanickej činnosti (neovulkanity), ktorá taktiež dotvárala reliéf krajiny. Neogénne vulkanity karpatského oblúka tvoria rad zrejme už neaktívnych sopiek rôzneho typu tiahnúci sa prevažne vo vnútornej časti horstva. Aktivita najmladších vulkánov sa však skončila relatívne iba nedávno. Napr. troskový kužeľ Putikov vŕšok na Slovensku eruptoval pred asi 100 000 rokmi.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Carpathian Mountains. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Prociková, A. a kolektív, 1992. Školský lexikón. SPN, Bratislava, 376 s.
- ↑ Carpathian montane conifer forests – The Encyclopedia of Earth [online]. editors.eol.org, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Salvaţi pădurile virgine! [online]. jurnalul.ro, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online. Archivované 2011-10-27 z originálu. (rumunsky)
- ↑ DUJISIN, Zoltán. EUROPE: New Move to Protect Virgin Forests [online]. Budapest: globalissues.org, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Romania breaks up alleged €25m illegal logging ring. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2018-05-31. Dostupné online [cit. 2022-04-26]. ISSN 0261-3077.
- ↑ CAPITAL. Bucureşti, staţiune balneară – o glumă bună? [online]. capital.ro, 2009-01-19, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online. (rumunsky)
- ↑ GADEK, Bogdan. CONTEMPORARY AND FOSSIL METAMORPHIC ICEIN MEDENA KOTLINA (SLOVAK TATRAS),MAPPED BY GROUND-PENETRATING RADAR [online]. [Cit. 2023-06-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c Rybin, N. N.; Vjalov, O. S.. Karpaty - Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-01-20]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b KONDRACKI, J.A. Carpathian Mountains - Encyclopædia Britannica Online [online]. britannica.com, [cit. 2008-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Petránek, J. Karpaty - On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-22]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karpaty
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karpaty na českej Wikipédii.