Preskočiť na obsah

Lazany (Kláštor pod Znievom)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lazany
miestna časť Kláštora pod Znievom
Šafranícky dom
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Časti Vysoká, Pod skalou [1]
Vodný tok Vríca
Súradnice 48°58′43″S 18°47′51″V / 48,978498°S 18,797517°V / 48.978498; 18.797517
Najvyšší bod Hnilická Kýčera
 - výška 1 217,6 m n. m.
 - súradnice 49°01′36″S 18°44′25″V / 49,026667°S 18,740278°V / 49.026667; 18.740278
Rozloha 11,47 km² (1 147 ha)
Obyvateľstvo 304 (1970) [1]
Hustota 26,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1252
PSČ 038 43
EČV (do r. 2022) MT
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa miestnej časti
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Lazany sú pôvodne samostatná obec v okrese Martin. V roku 1971 boli zlúčené so susednou obcou Kláštor pod Znievom.

Nachádza sa v západnej časti Turčianskej kotliny, severozápadne od centra Kláštora pod Znievom, v údolí potoka Vríca na juhovýchodnom úpätí Malej Fatry. Kataster bývalej obce sa nachádza v rozmedzí nadmorských výšok 478 – 1 217 m n. m., pričom stred obce sa nachádzal v nadmorskej výške 515 m n. m. [1]

Prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Kataster bývalej obce tvoria druhohorné naplaveniny potoka Vríca, tvoriace mohutný náplavový kužeľ. Úpätia malej Fatry porastajú bučiny, jedľobučiny a vo vrcholových častiach smrečiny. Pôdy tvoria rendziny, pararendziny a hnedé lesné pôdy.[1]

V roku 1899 našiel lekár a učiteľ na miestnom gymnáziu Imrich Matej Korauš v chotári Lazian 19 kusov meteoritov, z nich najťažší vážil „viac centov“ a druhý najťažší 4,5 kg. Podľa záznamu meteority odovzdal SNM v Martine,[2] no v roku 2014 už sa uvádzajú ako stratené.[3]

Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1252 ako Terra quique villarum, vtedy patrila prepoštstvu v Kláštore pod Znievom. V roku 1715 mala 21 domácností, v roku 1785 48 domov a 405 obyvateľov, 1828 54 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, známi boli ako olejkári a šafraníci.[1] Po objavení zlata v Kremnických vrchoch začali horný Turiec osídľovať rodiny nemeckých banských úradníkov a robotníkov, z ktorých sa niekoľko usadilo aj v Lazanoch. Po druhej svetovej vojne bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysídlená a s ňou aj tá časť z Lazian (dobrým príkladom tohto vysídľovania je obec Hadviga, ktorá kvôli nemu prakticky zanikla). Možno tu nájsť niekoľko zachovalých objektov ľudovej architektúry. V roku 1958 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo.[1]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Šafranícky dom, jednopodlažná barokovo-klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z konca 18. storočia.[4] Dom patril bohatej rodine Országhovcov, šafraníkov a kupcov. Vznikol spojením dvoch domov, ktoré získali jednotnú klasicistickú fasádu v prvej polovici 19. storočia. Objekt má dva oblúkové vstupy so šambránami. Fasáda je vertikálne členená rustikou, okná majú profilované šambrány.[5]
  • Kaplnka sv. Jozefa, jednopriestorová stavba s polygonálne ukončeným záverom z roku 1826.[6] Kaplnka má neogoticky upravené fasády. Nárožia sú zvýraznené kvádrovaním, ktoré je ukončené vežicami, portál je riešený ako lomená oblúk s profilovanou šambránou. Okná sú tiež ukončené lomeným oblúkom.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f ENCYKLOPEDICKÝ ÚSTAV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1977.
  2. KORAUŠ, Imrich Matej. Meteority. Sborník Musealnej slovenskej spoločnosti, február 1900, roč. 3, čís. 1, s. 2. Dostupné online [cit. 2023-10-27]. ISSN 1337-8651.
  3. Tóth, Juraj. Slovenské meteority a bolidy - historické záznamy. Esemestník, 2014, roč. 3, čís. 1, s. 19. Dostupné online [cit. 2023-10-27]. ISSN 1338-7189.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Remeselnícky dom - šafranícky. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Ľubica Szerdová-Veľasová. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 383 – 384.
  6. Kláštor pod Znievom. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Michaela Kalinová, Veronika Kapišinská, Maroš Mačuha, Ľubica Szerdová-Veľasová, Ján Zachar. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 341.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]