Lazany (Kláštor pod Znievom)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°58′43″S 18°47′51″V / 48,978498°S 18,797517°V / 48.978498; 18.797517
Lazany
miestna časť Kláštora pod Znievom
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Časti Vysoká, Pod skalou [1]
Rieka Vríca
Súradnice 48°58′43″S 18°47′51″V / 48,978498°S 18,797517°V / 48.978498; 18.797517
Najvyšší bod Hnilická Kýčera
 - výška 1 217,6 m n. m.
 - súradnice 49°01′36″S 18°44′25″V / 49,026667°S 18,740278°V / 49.026667; 18.740278
Rozloha 11,47 km² (1 147 ha)
Obyvateľstvo 304 (1970) [1]
Hustota 26,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1252
PSČ 038 43
EČV MT
Poloha miestnej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha miestnej časti na Slovensku
Poloha miestnej časti v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha miestnej časti v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Lazany sú pôvodne samostatná obec v okrese Martin. V roku 1971 boli zlúčené so susednou obcou Kláštor pod Znievom.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v západnej časti Turčianskej kotliny, severozápadne od centra Kláštora pod Znievom, v údolí potoka Vríca na juhovýchodnom úpätí Malej Fatry. Kataster bývalej obce sa nachádza v rozmedzí nadmorských výšok 478 - 1217 m n.m., pričom stred obce sa nachádzal v nadmorskej výške 515 m n.m. [1]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Kataster bývalej obce tvoria druhohorné naplaveniny potoka Vríca, tvoriace mohutný náplavový kužeľ. Úpätia malej Fatry porastajú bučiny, jedľobučiny a vo vrcholových častiach smrečiny. Pôdy tvoria rendziny, pararendziny a hnedé lesné pôdy [1].

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1252 ako Terra quique villarum, vtedy patrila prepoštstvu v Kláštore pod Znievom. V roku 1715 mala 21 domácností, v roku 1785 48 domov a 405 obyvateľov, 1828 54 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, známi boli ako olejkári a šafraníci[1]. Po objavení zlata v Kremnických vrchoch začali horný Turiec osídľovať rodiny nemeckých banských úradníkov a robotníkov, z ktorých sa niekoľko usadilo aj v Lazanoch. Po druhej svetovej vojne bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysídlená a s ňou aj tá časť z Lazian (dobrým príkladom tohto vysídľovania je obec Hadviga, ktorá kvôli nemu prakticky zanikla). Možno tu nájsť niekoľko zachovalých objektov ľudovej architektúry. V roku 1958 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo[1].

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Šafranícky dom, jednopodlažná barokovo-klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z konca 18. storočia.[2] Dom patril bohatej rodine Országhovcov, šafraníkov a kupcov. Vznikol spojením dvoch domov, ktoré získali jednotnú klasicistickú fasádu v prvej polovici 19. storočia. Objekt má dva oblúkové vstupy so šambránami. Fasáda je vertikálne členená rustikou, okná majú profilované šambrány.[3]
  • Kaplnka sv. Jozefa, jednopriestorová stavba s polygonálne ukončeným záverom z roku 1826.[4] Kaplnka má neogoticky upravené fasády. Nárožia sú zvýraznené kvádrovaním, ktoré je ukončené vežicami, portál je riešený ako lomená oblúk s profilovanou šambránou. Okná sú tiež ukončené lomeným oblúkom.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f ENCYKLOPEDICKÝ ÚSTAV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1977.
  2. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  3. Remeselnícky dom - šafranícky. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Ľubica Szerdová-Veľasová. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 383 – 384.
  4. Kláštor pod Znievom. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Michaela Kalinová, Veronika Kapišinská, Maroš Mačuha, Ľubica Szerdová-Veľasová, Ján Zachar. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 341.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]