Maximiliánova fontána

Maximiliánova fontána
renesančná fontána
Maximiliánova fontána tvorí dominantu západnej strany Hlavného námestia
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°08′36″S 17°06′30″V
Poloha v rámci Bratislavy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Znak SR

Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 158/0

Maximiliánova fontána (nesprávne Rolandova) je renesančná fontána z roku 1572, nachádzajúca sa na Hlavnom námestí v bratislavskom Starom Meste. Je najstaršou fontánou na území mesta.

Okolnosti vzniku diela

Priestor, na ktorom fontána stojí, bol od nepamäti centrálnym mestským námestím. Tu sa odohrával verejný život, stála tu tržnica i radnica. Vzhľadom k dôležitosti miesta sa tu nachádzala studňa a od prvej polovice 16. storočia i veľká drevená nádrž, zhromažďujúca vodu potrebnú na hasenie prípadných požiarov.

Prvý v Bratislave korunovaný uhorský kráľ Maximilián II. (korunovácia 8.9.1563) si uvedomoval potrebu zabezpečenia vody pre obyvateľov mesta. Zvlášť, keď 12. septembra pri hrách usporiadaných pri príležitosti kráľovskej korunovácie vypukol v uhorskom tábore požiar, ktorý sa rozšíril aj do mesta. Preto dal zriadiť po meste vodné nádrže a zaviesť do nich po celý rok tečúcu vodu.

Matej Bel vo svojich Notíciách (Notitia Hungariae novae historico geographica) v súvislosti so zriadením fontány píše:

„	... Úrady, povzbudené takou priazňou nového kráľa, ba aj jeho príkazom, položili bez akéhokoľvek otáľania ruku k dielu. A nebolo ťažké zviesť vodu z plných prameňov stekajúcich z vyššie položených údolí vínorodých vŕškov. Veľa času a nákladov však stáli podzemné vodovody, ktoré bolo treba vo vzdialenosti viac než dvetisíc dvojkrokov zaviesť na námestie. Vodu zvádzajú z dvoch prameňov. Východný dostal meno podľa sv. Jakuba, druhý, ktorý vedie na západ, podľa sv. Tomáša.	“
–

Kráľ dal najkrajšiu z nich postaviť v roku 1572 v západnej časti centrálneho námestia. Nová vodná nádrž s fontánou sa stala zároveň pomníkom prvého kráľa korunovaného v našom meste a na večné časy mala pripomínať obyvateľom mesta nielen osobu panovníka, ktorý ju dal postaviť, ale aj jeho zásluhy. Celok je tak umeleckým stvárnením politickej intencie a mocenských nárokov vladára.

Popis diela

Socha kráľa Maximiliána II. ako rytiera držiaceho uhorský znak

Namiesto tradičného Rolanda, ktorý sa ako symbol mestských slobôd a výsad (právo meča) vo výtvarnom umení objavuje od stredoveku, sa tu ako kresťanský rytier a ochranca dal stvárniť samotný Maximilián. Postava rytiera v brnení a helmici s mečom v ľavej ruke na vysokom postavci uprostred fontány, opierajúca sa o štít zo znakom Uhorska, sa pozerá smerom na radnicu. Na podstavec v tvare kocky na kráľovu počesť kamenársky majster vytesal latinskú oslavnú báseň velebiacu Maximiliánov majestát. Pre súčasníkov je najzaujímavejšia východná strana podstavca (obrátená smerom k radnici), ktorá obsahuje dedikačný nápis s dôležitými historickými údajmi vzťahujúcimi sa na samotného objednávateľa diela.

Renesančná fontána je tvorená okrúhlou nádržou s priemerom deväť metrov. Na jej obvode sú vytesané maskaróny, z úst ktorých vytekala voda do menších nádrží, ktoré sa však nezachovali. Autor návrhu diela nie je známy, autorom fontány bol kamenársky majster Andreas Luttringer z rakúskeho Deutsch Altenburgu, ktorý ju dokončil v roku 1572. Pôvodná podoba monumentálnej dvojnádržovej kašny a manieristické formy jej sochárskej výzdoby svedčia o súvislosti s dvorským umením talianskych sochárov a kamenárskych majstrov.

Fontána prešla v neskorších obdobiach viacerými úpravami no napriek tomu je jednou z najkrajších renesančných fontán na Slovensku. Dnes už len minimálne pripomína svoj niekdajší vzhľad. K pôvodnému stĺpu fontány patrilo napr. aj torzo s reliéfnymi postavami štyroch cikajúcich chlapcov. V 30-tych rokoch 18. storočí, kedy fontána prešla radikálnou úpravou, ich odstránili a dnes sú súčasťou menšej fontánky stojacej vo dvore bývalého paláca Károlyovcov na neďalekej Uršulínskej ulici. Dnes sú na ich mieste na fontáne podobné reliéfy; chlapcov však nahradili puttovia nesúci ryby. V uvedenom období okrem toho fontánu doplnili o širokú kamennú misu zo zrušenej fontány v parku Letného arcibiskupského paláca. Zrejme najciteľnejším zásahom bolo v roku 2007 pristavanie mramorového obvodového okruhu, ktorý zásadne zmenil výzor fontány.

Nápisy na podstavci

Západná strana podstavca:

MOLTA SUO LAETOS AGITAT CU REGE TRIUMPHOS	(Omnoho viac radostných triumfov chystá už kráľ,
CAESARIS EXULTAT MOENUS AMORE NOVI	Mohan sa cisárom novým s láskou už honosí tiež,
ET SAVUS, DRAVUS CU DANUBIOQUE TIBISCUS	a Sáva, Dráva ako aj Dunaj a Tisa
DIGNA SUO PARITER CARMINA REGE CANUNT	spievajú dôstojné spevy, ktorých je hoden ich kráľ.
IMPERAT HIS FLUVIIS PLACIDE MAX: AEMYLIANUS	Na tými riekami panuje pokojne, Maximilián
O UNITAM EUPHRATIS GANGIS ET ADDAT AQUAS	Bárs by, ó, Eufrat a Ganga pridali vody mu tiež.
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII	Dané roku Pána 1572)

Východná strana podstavca:

SACRATISS: MAX: AEMYLIANUM	(Najsvätejší Maximilián,
II ROM: IMPERATOREM. BOIEMIAE.	II. rímsky cisár, český kráľ.
REGEM ARCHIDUCEM AUSTRIAE	Rakúsky arcivojvoda
DIADEMATE REGNI HUNGARIAE	korunou Uhorského kráľovstva,
AN: CHR: M. D. LXIII. DIE VIII	8. septembra 1563,
MEN: SEPT: POSONII INAUGURATUM	v Bratislave korunovaný.
VIATOR, UBI TE HOC FONTE	Pútnik, keď sa osviežiš týmto prameňom
RECREAVERIS, MEMENTO REGI	nezabudni vyprosiť pre uhorského kráľa
AC REGNO HUNGARIAE PROSPERITATE	a kráľovstvo požehnanie
FONTI PERENNITATEM ERECATUS	pre prameň trvanie
TANDEM SALVUS ABITO	a zdravý odíď.)

Južná strana podstavca:

O: INGENS CAROLI FILIA CAESARIS	(Ó, mocného Karola cisára dcéra,
INGENTIS MARIA ET TRADITA CAESARIS	mocná Mária, cisárovná
GNATO, CONNUBII FOEDERE, CAESARI	manželským zväzkom spojená s váženým tiež potomkom cisárskym
FONTIS NYMPHA SACRI CAESARE CU TUO	prameňa vody svätého,
HOS DIVO, LATICES PROTEGE LIMPIDOS	s manželom ochráň nám,
UTVOS SOMNIFERO MURMURE PRAEDICENT	by vás chválili vždy pokojným šumením.
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII	Dané roku Pána 1572)

Severná strana podstavca:

QUID LEO BOIORUM PRISGO DIADEMATE SPLENDENS	(Prečo si korunou žiariaci dávny lev národa Bójov,
QUID ROMANAE AQUILAE IAPIDUM MIGRASTIS AD ISTRUM	prečo ste k Dunaju Japidov dotiahli, rímske vy orly.
QUIS PISONE SUO CLARAM VOS DUXIT IN URBEM.	Ktože vás so svojím Pisónom doviedol k slávnemu mestu
PANNONIAE NOVUS EST REX MAXIMUS AEMILIANUS	Panónie. Maximilián, kráľ nový to bol,
HUNCCE SEQUUNTUR TRIA CUI DAT SCEPTRA NEC IN	ktorý má žezlá tri, ktorý tiež
TEGER ANNUS	o rok necelý
ET MAIORA DABIT CUI TRINUM NUMEN ET UNUM	dosiahne viac, pričom mu pomôže Trojica božská.
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII	Dané roku Pána 1572)

(Pozn.: preklad podľa M. Bela, Notitia Hungariae novae historico geographica, I. a II. zv. (preklad), Viedeň, Impensis Pauli Straubii Bibliopolae, 1735, str. 110 - 111)

Súvisiace články

• Zoznam fontán v Bratislave

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maximiliánova fontána

Zdroje

• B. Bublincová, Št. Holčík, Bratislavské fontány, Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8
• Št. Holčík, Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830, Tatran, Bratislava, 1986
• I. Rusina, Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Tatran, Bratislava, 1983
• J. Oršulová, Heraldické pamiatky Bratislavy, Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6