Plovdiv (mesto)
| Plovdiv | |||
| Пловдив | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Bulharsko
| ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Plovdiv | ||
| Okres | Plovdiv | ||
| Nadmorská výška | 130 m n. m. | ||
| Súradnice | 42°08′36″S 24°44′56″V / 42,143333°S 24,748889°V | ||
| Rozloha | 101,981 km² (10 198 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 368 983 (2015) | ||
| Hustota | 3 618,15 obyv./km² | ||
| PSČ | 4000 | ||
| Tel. predvoľba | 032 | ||
  Poloha na mape Bulharska
| |||
| Wikimedia Commons: Plovdiv | |||
| Webová stránka: plovdiv.bg | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Plovdiv (bulh. Пловдив) je druhé najväčšie mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej oblasti. Je administratívnym centrom okresu Plovdiv a dôležitým ekonomickým, dopravným, kultúrnym a vzdelávacím centrom.[1]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa nachádza vo východnej časti Hornotráckej nížiny na oboch brehoch rieky Marica. Už starý grécky spisovateľ a prozaik ho označil za jedno z najkrajších miest starej Trácie. V súčasnosti sa skladá z dvoch častí, a to zo starého mesta a z nového mesta. Staré mesto sa rozkladá na troch pahorkoch; prvý sa nazýva Nebet Tepe (Strážny pahorok), druhý nesie meno Džambas Tepe (Pahorok umelcov) a tretí Taksim Tepe (Pahorok rozvodí).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto bolo pôvodne tráckou osadou, ktorá niesla meno Eumolpias[2]. V roku 342 pred Kr. túto osadu dobyl macedónsky vládca Filip II. a od tých čias sa mesto volalo Philippolis[3] (aj Filippopolis[4][5] či Filipopolis[6][7]). V čase rímskej nadvlády dostalo názov Trimontium[3] (Mesto troch pahorkov) a stalo sa hlavným mestom rímskej provincie Trácia. Z obdobia rímskej nadvlády sa až do dnešných čias zachovalo množstvo stavebných pamiatok (najmä amfiteáter). Stalo sa významným obchodným a kultúrnym centrom na Balkáne a hralo strategickú úlohu pri obrane Konštantínopolu. V období sťahovania národov bolo niekoľkokrát zničené barbarskými kmeňmi. V roku 447 ho zničili Huni a neskôr ho obsadili Slovania a Bulhari.
V období raného stredoveku bolo striedavo v bulharských a byzantských rukách. Na konci 14. storočia sa mesto stalo súčasťou Osmanskej ríše a pod tureckou nadvládou zostalo až do druhej polovice 19. storočia. V čase vznikania novodobého bulharského štátu sa usilovalo o postavenie hlavného mesta a v období národného obrodenia sa stalo významným centrom národného života Bulharov. Po Berlínskom kongrese (1878) sa stalo centrom osmanskej provincie Východná Rumélia a v roku 1885 bola táto provincia zjednotená s ostatným Bulharskom.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]
- Antické divadlo je známa pamätihodnosť z rímskych čias, ktorá sa stáva najčastejším cieľom turistických výprav do tohto mesta. Ešte aj v súčasnosti sa tu zmestí až 3 000 divákov, ktorí si tu môžu pozrieť divadelné predstavenia alebo koncerty. Z amfiteátra je krásny pohľad na pohorie Rodopy.
- Sveta Marina je pravoslávny chrám, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1851 až 1853. Nachádzajú sa v ňom krásne drevorezby a ikony z dielne majstra Stanislava Dospevského.
- Chrám svätých Konštantína a Heleny je významný pravoslávny chrám, ktorý pochádza z tridsiatych rokov 19. storočia. Návštevníkov upútajú najmä prekrásne ikony a nástenné maľby od majstra Zacharija Zografa.
- Katedrála svätého Ľudovíta je rímskokatolícka arcidiecézna katedrála, ktorá pochádza z druhej polovice 19. storočia. Pomenovaná je podľa francúzskeho kráľa a svätca Ľudovíta IX. Na stavbe katedrály môžeme objaviť prvky neoslohov (neoklasicizmu a neobaroka).
- Imaret džamija je moslimská mešita, ktorá bola postavená na začiatku 15. storočia na príkaz sultána Bajezida. Pomenovaná je podľa nocľahárne pre pútnikov (imaret). V časoch osmanskej nadvlády sa mesto stalo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Dnes mešita opäť slúži moslimským veriacim.
- Bačkovský monastier patrí medzi najnavštevovanejšie monastiere na území Bulharska. Založili ho v roku 1083 gruzínski mnísi. Od 14. storočia je opevnený a počas osmanskej nadvlády bol niekoľkokrát vylúpený a zničený. V roku 1604 bol vybudovaný hlavný chrám Sveta Bogorodica. Aj dnes sa v monastieri uskutočňujú pravoslávne bohoslužby.
- pozri aj stránky svetské pamiatky v Plovdive a religiózne pamiatky v Plovdive
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]K 15. júnu 2013 žilo v meste 366 779 obyvateľov.[8] Prevažnú časť populácie tvoria Bulhari, ale žijú tu aj príslušníci tureckej a rómskej menšiny.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ avtori Evgeni Dinchev ... et al.. Пътеводител България. София : ТАНГРА ТанНакРа ИК, 2002. ISBN 954-9942-32-5. S. 138. (Bulgarian)
- ↑ Ammianus Marcellinus. Leiden : BRILL, 2009. Dostupné online. ISBN 978-90-04-18037-6. S. 95. (po latinsky)
- ↑ a b NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. Dostupné online. S. 906.
- ↑ Vojenská história. Bratislava : Vydáva Ministerstvo obrany SR, Vojenský Historický Ústav, 2007. Dostupné online. S. 17.
- ↑ Školský atlas svetových dejín. Bratislava : Slovenská kartografia, 1979. Dostupné online. S. 24.
- ↑ RUBIGALLUS, Paulus. Opis cesty do Konštantinopolu a iné básne. Bratislava : Tatran, 1985. Dostupné online. S. 82.
- ↑ Slovenské pohľady. Martin : Matica slovenská, 2006. Dostupné online. S. 94.
- ↑ grao.bg
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plovdiv (mesto)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka (po bulharsky)
|
