Rímskokatolícka farnosť sv. Jána Nepomuckého v Haniske
| Rímskokatolícka farnosť sv. Jána Nepomuckého v Haniske | |
 Kostol sv. Jána Nepomuckého v Haniske
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Haniska |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| - diecéza | Košická arcidiecéza |
| - dekanát | Košice – Juh |
| - farská obec | Haniska |
| - filiálky | Sokoľany Bočiar |
| Adresa | Hlavná 121, 04457 Haniska telefón: +421 55 693 0109 e-mail: haniska@abuke.sk |
| - súradnice | 48°36′57″S 21°15′11″V / 48,6159716°S 21,2530072°V |
| Farár | Jozef Ondovčák |
| Kaplán | Imrich Degro |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Webová stránka: haniska.rimkat.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rímskokatolícka farnosť sv. Jána Nepomuckého v Haniske je farnosťou Košickej arcidiecézy a súčasťou dekanátu Košice – Juh. Farárom je od roku 2008 ThDr. Jozef Ondovčák, PhD. a výpomocný duchovný je PhDr. Imrich Degro, PhD.[1]
Filiálkami farnosti sú Sokoľany a Bočiar. Medzi zaujímavosti farnosti patrí vyše 5 metrová Socha Krista Spasiteľa a Krížová cesta v Haniske.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o náboženskom živote v Haniske pochádza z rokov 1332 – 1337. V pápežských desiatkoch sa uvádza farár Štefan, ktorý zaplatil jeden ferton ako desiatok. V tomto období sa tiež spomína kostol zasvätený blaženému kráľovi Štefanovi. Farár Štefan sa spomína v listinách ešte v roku 1351. Neskôr, v roku 1448, vystupuje v listinách iný farár Štefan. Ďalšia zmienka o farárovi v Haniske je z roku 1514. Vtedy farár Pavol vyhotovil pre križiakov Juraja Dóžu (vodca sedliackeho povstania) kópiu listiny, ktorú nosili so sebou ako doklad na svoju ochranu.
Do 16. storočia nemáme žiadne správy o tom, že by sa náboženský život v obci menil. Obrat nastal, až keď sa v Uhorsku začala šíriť reformácia. Keďže vtedajší obyvatelia Hanisky boli prevažne Maďari, tak sa tu prevažne šírila kalvínska podoba reformácie. Bolo zaužívanou praxou, že náboženská príslušnosť poddaných bola určovaná ich zemepánom. Významnou zmenou v náboženskom živote obyvateľov bolo premiestnenie kostola a fary od kaštieľa do južnej časti obce v roku 1658 palatínom Františkom Wesselýnim. Po porážke Povstanie Imricha Tököliho v r. 1685, ktorý bol zbavený majetku vrátane Hanisky, pripadla obec katolíckym zemepánom. Paradoxom však bolo, že hoci kostol patril katolíkom, obyvatelia boli kalvíni. Ešte z kanonickej vizitácie v 18. storočí sa dozvedáme, že v Haniske boli ľudia kalvínskeho vyznania, ktorí navštevovali katolícke bohoslužby.
Zmena v náboženskom živote obyvateľstva nastala v prvej polovici 18. storočia, keď zemepán Hanisky z dôvodu výrazného poklesu populácie usídlil v obci nových poddaných, ktorí boli Slováci rímskokatolíckeho vyznania. K rekatolizácii prispela najmä rodina baróna Meska, ktorá Hanisku kúpila v roku 1740. V roku 1749 usadili na svojom majetku misiu jezuitov a Haniska sa tak stala stredom rekatolizácie pre celé okolie. Ich pôsobením nebol v Haniske do konca 18. storočia takmer žiaden protestant. Po februárovom prevrate v roku 1948 boli všetky cirkevné pozemky zabrané štátom, kláštor zrušený a kňazi mali obmedzenú činnosť. Po páde režimu sa dňa 30.10. 1994 v Haniske konala po 14 rokoch sviatosť birmovania, ktorú vyslúžil Mons. Alojz Tkáč.[2]
Správcovia farnosti[upraviť | upraviť zdroj]
| Od | Do | Meno | Funkcia |
|---|---|---|---|
| 1332 – 1337 | - | Štefan (1332, Haniska) | kňaz |
| 1332 – 1337 | - | Neznámy kňaz | kňaz |
| 1332 – 1337 | - | Štefan (1332, Bočiar) | kňaz |
| 1332 – 1337 | - | Ján (1332, Sokoľany) | kňaz |
| 1783 | 1805 | Tulsitszky, Andrej | farár |
| 1805 | 1820 | Háray, Anton | farár |
| 1820 | 1821 | Dubán, Ignác Ján | administrátor |
| 1821 | 1824 | Košút, Karol | farár |
| 1824 | 1836 | Dienes, Alexander | farár |
| 1836 | 1862 | Koblissek, Ignác | administrátor-farár |
| 1862 | 1873 | Repaský, Jozef | farár |
| 1873 | 1907 | Tomcskó, Alojz | farár |
| 1907 | 1925 | Harkabus, Imrich | administrátor-farár |
| 1925 | 1931 | Hedry, Ľudovít, de Hendrichovce | farár |
| 1931 | 1953 | Richtárčik, Augustín | administrátor |
| 1954 | 1957 | Jančáry, Vojtech | administrátor |
| 1958 | 1996 | Cicholes, František | správca farnosti |
| 1996 | 1997 | Korem, Jozef | farár |
| 1997 | 2002 | Čellár, Igor | farár |
| 2002 | 2008 | Katriňák, František | farár |
| 2008 | trvá | Ondovčák, Jozef | farár |
Socha Krista Spasiteľa a Krížová cesta[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2023 dala farnosť na čele s farárom ThDr. Jozefom Ondovčákom, PhD. zrealizovať projekt so sochou Krista a krížovou cestou. Socha Krista Spasiteľa v Haniske je 5,3 metrov vysoká socha a spolu s krížovou cestou sa nachádza v areáli farskej záhrady. Autorom umeleckého diela je Ján Leško, akademický sochár. Ako materiál použil umelý kameň, tzv. alabaster, ktorý je zmesou vápenca a živice. Vo vnútri sochy sa nachádza relikvia Svätého Kríža. Socha s krížovou cestou boli slávnostne odhalené 27. augusta 2023 a požehnal ich Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita.[4]
-
Zastavenia v noci -
IV. zastavenie -
Božské srdce -
Relikvia Sv. Kríža v soche
Kláštor v Haniske[upraviť | upraviť zdroj]
Milosrdné sestry Svätého kríža v Haniske sú súčasťou farského spoločenstva už od roku 1878. Do Hanisky prišli na pozvanie grófky Jakobína Zičiovej, aby viedli dievčenskú ľudovú školu a detský útulok.[5] V súčasnosti je poslaním sestier starostlivosť o staršie a choré spolusestry a o starších a chorých kňazov. Sestry denne pripravujú liturgiu, na ktorej sa zúčastňujú aj miestni farníci, vyučujú na základných školách, nielen v Haniske, venujú sa školskej a farskej katechéze, zúčastňujú sa farských svätých omší pre deti a mládež, pripravujú jasličkové pobožnosti, Dobrú novinu a letné tábory. Vyučujú aj rómske deti z filiálky Sokoľany, ktoré pripravujú na 1. sväté prijímanie.[6]
-
Kláštor z vonku -
Dvor kláštora -
Kaplnka v kláštore
Kostoly vo farnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Farský kostol sv. Jána Nepomuckého v Haniske[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne pravdepodobne ranogotický kostol z ktorého sa zachovala len časť lode, v r. 1656 bol kostol značne prestavaný, v r. 1751 – 1764 pristavali bočné kaplnky, novú vežu a nakoniec bol klasicistický upravený. Kostol je jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1656. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Úpravami prešiel v rokoch 1751 – 1764, kedy vznikli bočné kaplnky a veža. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Na južnej strane sa nachádza klasicistická kaplnka zo začiatku 19. storočia zaklenutá zrkadlovou klenbou. Veža vystupuje z priečelia vo forme rizalitu. Na bočných stranách priečelia sa nachádzajú niky s barokovými sochami, pravdepodobne od J. A. Kraussa. Má skosené nárožia, členená je pilastrami a ukončená barokovou helmicou. Okná kostola sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami s klenákmi.[7]
V interiéri sa nachádza nástropná figuralná maľba od V. Smolku z roku 1923. Hlavný oltár je neorenesančný z roku 1934 s obrazom Panny Márie od V. Smolku. Bočné oltáre sú v štýle luiséz z rokov 1838 a 1866. Krstiteľnica je rokoková z polovice 18. storočia. Fasáda kostola je členená pilastrami. Interiér kostola je vyzdobený obrazmi od Ignáca Klimkoviča z roku 1838 - Krst Krista a od A. Stadlera z roku 1866. Od Ignáca Klimkoviča sa v kostole nachádza ešte obraz v bočnej kaplnke Uhorský kráľ Štefan obetuje korunu patrónke Uhorska, z roku 1837. V súčasnosti je oltárny obraz je sv. Jána Nepomuckého z roku 1825 od J. Peskyho. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde sú pochovaní významní zemepáni Hanisky, najmä z rodiny Mesko a z rodiny Zičiovci.[8]
-
Kostol v Haniske -
Kostol v lete s cintorínom -
Interiér kostola (Vianoce) -
Hrobka Jakobíny Zičiovej a Rudolfa Zičiho -
Kríž na budove fary
Filiálny kostol Ružencovej Panny Márie v Sokoľanoch[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne barokový kostol bol postavený na zvyškoch gotického kostola z 13. storočia, nepodarilo sa však zistiť, že kedy. V roku 1760 František Karlai - Jágerský biskup ho vysvätil na úctu Kráľovnej svätého ruženca.[9]
Empírová náhrobná kaplnka grófa Stahremberga v Sokoľanoch[upraviť | upraviť zdroj]
Kaplnku vedľa kostola dala postaviť grófka Anna rod. Pankovičová-Glogowská v r. 1838, kde je pochovaná v podzemnej krypte aj s manželom grófom Guido Starenbergom. V kaplnke je niekoľko obrazov z 18. storočia, ktoré pochádzajú z bývalého barokového zariadenia miestneho kostola - Immaculata, Kristus nasycuje zástupy a Ukrižovanie. Priestor kaplnky zdanlivo rozširuje iluzívna nástenná maľba.[10] Nad vchodom je umiestnená mramorová tabuľa s nasledovným maďarským nápisom:
„Pozemné ostatky grófa Starhemberga, srdca môjho – polovica, tu práchnivejú a moja vďačná hruď vzdúva sa za obetou nezábudky. Krvácajúcim srdcom hľadím na tvoj nemý hrob, slzy mi padajú a moje žalostné volanie sadá k tvojmu studenému prachu Anna Pankovits“.
V interiéri kaplnky sa nachádzajú tri olejomaľby s motívmi Ukrižovaného, Sedembolestnej Panny Márie a archanjela Gabriela. Kaplnka bola dôkladne opravovaná, tak jej fasáda, ako aj prístupové schody. Interiér bol znovu vymaľovaný.[11]
-
Kostol v Sokoľanoch -
Interiér kostola -
Interiér - oltár
Filiálny kostol sv. Imricha vyznávača v Bočiari[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol bol pôvodne gotický z prelomu 13. – 14. storočia, neskôr prešiel klasicistickou úpravou pravdepodobne koncom 18. storočia. Architektúra: Jednoloďový kostol, pravouhlo uzavreté presbytérium, pristavaná sakristia na južnej strane, veža pôvodne prestavaná na západnej strane. Klasicistickou úpravou v 18. storočí bola loď kostola predĺžená smerom na západ a tým bola veža vtiahnutá do pôdorysu lode.[12]
Počas 2. svetovej vojny bol kostol zničený, ale po vojne bol znovu postavený. Interiér kostola bol maľovaný pravdepodobne v roku 1964. V roku 2007 bola opravená vonkajšej fasáda kostola, ktorá bola financovaná občanmi obce a zo zbierok okolitých obcí. V roku 2008 bola položená dlažba pred kostolom a chodník ku sakristii kostola. Práce vykonali veriaci v obci a dlažbu financoval darca. V roku 2014 bol vymaľovaný interiér kostola s reštaurovaním obrazov po 50 rokoch. Práce boli financované občanmi obce a zo zbierok okolitých obcí a vykonali ich veriaci a maliar s dvoma pomocníkmi, obrazy reštauroval maliar.[13]
-
Kostol a krížová cesta -
Krížová cesta v Bočiari
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Schematizmus Košickej arcidiecézy [online]. [Cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
- ↑ KOLIVOŠKO, Štefan. Haniska. Kapitoly z dejín.. Haniska : Obecný úrad, 2007. ISBN 978-80-969693-5-7. S. 77-99.
- ↑ Historický schematizmus slov. farností - Haniska [online]. Dominikánsky knižný inštitút, [cit. 2023-07-19]. Dostupné online.
- ↑ Socha Krista Spasiteľa a Krížová cesta v Haniske. Košice : Beki Design, 2023. Dostupné online.
- ↑ KOLIVOŠKO, Štefan. Haniska. Kapitoly z dejín.. Haniska : Obecný úrad, 2007. ISBN 978-80-969693-5-7. S. 141-142.
- ↑ Sestry Sv. Kríža [online]. [Cit. 2023-07-19]. Dostupné online.
- ↑ Farnosť Haniska [online]. [Cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
- ↑ GÜNTHEROVÁ, Alžbeta. Súpis pamiatok na Slovensku I.. Bratislava : Obzor, 1967. S. 390.
- ↑ Farnosť Haniska - O farnosti [online]. [Cit. 2023-12-10]. Dostupné online.
- ↑ GÜNTHEROVÁ, Alžbeta. Súpis pamiatok na Slovensku III.. Bratislava : Obzor, 1969. S. 142.
- ↑ Obec Sokoľany [online]. [Cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Farnosť Haniska [online]. [Cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Obec Bočiar - Filiálka Bočiar [online]. [Cit. 2023-07-19]. Dostupné online. Archivované 2023-07-19 z originálu.