Preskočiť na obsah

Slovenské Pravno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slovenské Pravno
obec
Kostol Všetkých svätých
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Vodný tok Briešťanka
Nadmorská výška 505 m n. m.
Súradnice 48°54′32″S 18°45′33″V / 48,9089°S 18,7593°V / 48.9089; 18.7593
Rozloha 17,17 km² (1 717 ha) [1]
Obyvateľstvo 887 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 51,66 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Starosta Pavol Grusmann[3] (nezávislý)
PSČ 038 22
ŠÚJ 512621
EČV (do r. 2022) TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Slov. Pravno
Slovenské Pravno 123
038 22
E-mailová adresa poslať email
Telefón 496 21 39
Fax 496 21 39
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Slovenské Pravno
Webová stránka: obecslovenskepravno.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Slovenské Pravno je obec na Slovensku v regióne Turiec v okrese Turčianske Teplice.

Obec sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny pod východnými svahmi pohoria Žiar, po oboch stranách rieky Briešťanky. Obcou prechádza cesta II/519, ktorá spája Turiec s Hornou Nitrou. Od okresného mesta Turčianske Teplice je vzdialená približne 10 km severozápadne. Stred obce leží v nadmorskej výške 505 m n. m., kataster 452-752 m n.m. Miestne časti sú Mokraď, Priehrady a Štiepnica[4].

Okolie obce tvoria polia, lúky a lesy pohoria Žiar. V lesných porastoch prevládajú smrečiny a borovice, z menšej časti porasty jedle bielej. Najvyššie hrebene Žiaru pokrývajú bučiny. V lesoch nájdeme porasty čučoriedok a brusníc a vresu. Na slnečných miestach je charakteristická nepôvodná lupina. V lesoch žijú rysy, medvede a množstvo iných živočíchov[5].

Jednou z podmienok pre vznik obce Slovenské Pravno bol horský priechod cez pohorie Žiar - hlavná cesta z Nitrianskeho Pravna cez Vyšehradné do Rudna a ďalej do Turčianskej kotliny aj cez Slov. Pravno. Na túto cestu sa práve v Slovenskom Pravne napájala odbočka cez Brieštie a Hadvigu do Kľačna. Preto v Slovenskom Pravne vznikli už v dobe rímskej až dve významnejšie sídliská - lokality Lamošova prašnica a Sokolský jarok. Okolo r. 1000 tu pravdepodobne vzniklo staroslovenské drevené opevnenie v lokalite Šiance, kde pravdepodobne v časoch tatárskeho vpádu už existoval murovaný hrad.[5]

V roku 1113 sa obec prvý raz spomína ako Prauna na Zoborskej listine[6], neskôr v roku 1275 ako Prona, 1293 Prouna, 1453 Prona Sclavonicalis, 1514 Thothprona a 1736 ako Tót Prona alebo Slowenske Prawno[4].

Výhodná poloha na starej ceste z Ponitria na Liptov a Oravu (s pokračovaním do Poľska) podporovala obchod a remeslá. V obci boli zastúpené cechy hrnčiarov, pláteníkov, krajčírov, kováčov, čižmárov, remenárov a súkenníkov. V 16. storočí tadiaľto viedla poštová cesta Magna via z Bratislavy do Košíc, ktorú založil v rokoch 1552 – 1553 Matej Taxis. Význam obce tým výrazne vzrástol, čo dokladá udelenie trhového práva v roku 1655, existencia školy, ale aj mlynov, pálenice, pivovaru a neskôr aj tlačiarne Ferdinanda Kohna (v rokoch 1908 – 1912).

V roku 1882 v obci vzniklo slovenské ochotnícke divadlo a v roku 1923 bola postavená Sokolovňa, v ktorej bolo zriadené kino.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov od roku 1825 po súčasnosť vyjadruje nasledovný graf[5][4]:

Počet obyvateľov podľa pohlavia (2004)
Ženy
  
481
Ženy (predproduktívny vek)
  
155
Ženy (produktívny vek)
  
279
Ženy (poproduktívny vek)
  
47
  
Muži
  
471
Muži (produktívny vek)
  
320
Muži (poproduktívny vek)
  
151
z celkového počtu 952 obyvateľov

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rokokový kaštieľ z roku 1754 postavený miestnym zemianskym rodom Prónayovcov na renesančných základoch staršej kúrie z roku 1630 patriacej rodu Amadeovcov.[7] Z architektonického hľadiska ide o blokovú dvojpodlažnú stavbu s mansardovou strechou a predstavaným rizalitom. Fasáda je zdobená štukovou ornamentikou, na prízemí horizontálnou rustikou. V interiéri je stavba delená priechodzou stredovou chodbou. Na prízemí sú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s podkasanými lunetami, na poschodí pruskou klenbou.[8]
  • Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1270.[9] Nachádza sa vo vyvýšenej polohe uprostred obce v opevnenom areáli. Vybudovala ho pravdepodobne stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v Kláštore pod Znievom. V 15. storočí bol doplnený o nové presbytérium, ktoré nahradilo pôvodný pravouhlý záver. Veža pochádza z prvej polovice 17. storočia, v tomto období bola nanovo zaklenutá aj loď, valenou klenbou s lunetami. Barokovo bol upravený v 18. storočí, kedy vznikla baroková helmica veže s laternou. V interiéri sa nachádza gotická socha Piety z obdobia okolo roku 1520.[10] Kostol má hladké fasády.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z roku 1886. Fasáde kostola dominuje zuborez pod korunnou rímsou, veže sú ukončené ihlancovými helmicami. Pri kostole sa nachádza samostatne stojaca murovaná zvonica na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou. Nárožia zvonice sú dekorované kvádrovaním a pilastrami, portál je riešený ako lomený oblúk.
  • Záhradný pavilón zrubového typu s pavlačou vystavaný na renesančnom základe koncom 18. storočia, doplnený ľudovými maľbami z roku 1792. Dnes sa pavilón nachádza v Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch.[11]
  • Renesančná kúria, jednopodlažná dvojtraktová bloková stavba s manzardovou strechou zo 17. storočia. Objekt bol upravovaný v 19. storočí. Na strane orientovanej do dvora sa nachádza priebežné stĺporadie. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a zrkadlovou klenbou.[12]

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza základná škola s telocvičňou, materská škola, knižnica, pošta, zdravotné stredisko, futbalové ihrisko a viaceré súkromné podniky. Obec je napojená na vodovod a je plynofikovaná. Zastavujú tu diaľkové autobusy.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b c KOLEKTÍV AUTOROV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Veda, 1978. 71-114-78.
  5. a b c CHORVÁTH, Michal a kol.. Slovenské Pravno a okolie. II.. vyd. Slovenské Pravno : Obecný úrad v Slovenskom Pravne, 1994. ISBN 80-900445-6-5.
  6. História obce [online]. Slovenské Pravno: Obecný úrad, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Slovenské Pravno [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Slovenské Pravno [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  11. MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.
  12. Slovenské Pravno [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]