Turiec (prítok Slanej)
O iných významoch výrazu Turiec pozri Turiec.
Turiec je rieka na juhovýchode stredného Slovenska, na území okresov Revúca a Rožňava.[1] Vzniká sútokom Západného a Východného Turca a je to pravostranný prítok Slanej. Obidve rieky pramenia v Stolických vrchoch v podcelku Tŕstie. Do Slanej sa vlieva pri Tornali.[2]
Preteká v dĺžke 50,2 km cez Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu a Juhoslovenskú kotlinu.[3] Zaberá povodie s plochou 363,3 km², je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia dosahuje 40%. V rámci novej klasifikácie je Západný Turiec stotožňovaný s hlavným tokom Turca, pričom Východný Turiec je jeho prítokom. Na nových mapách sa už Západný Turiec neoznačuje.
Západný Turiec
[upraviť | upraviť zdroj]Západný Turiec pramení v Stolických vrchoch, pod vrchom Tri chotáre (963,3 m n. m.), v nadmorskej výške cca 900 m n. m. Najprv tečie juhovýchodným smerom, v nadmorskej výške 658,3 m n. m. priberá sprava prítok spod Urbanca (1 011,3 m n. m.) a tečie oblasťou osád obce Ratkovské Bystré. V tejto obci priberá sprava Bystrý potok, ďalej tečie prevažne na juh. Preteká okolo obce Hrlica, vstupuje do Revúckej vrchoviny, preteká popri osade Hámor, z pravej strany priberá Slatvinu a pri obci Ploské sa koryto rozširuje. Potom tečie cez Ratkovú, priberá pravostrannú Hlbôčku, následne oddeľuje obce Ratkovská Lehota na pravom brehu a Sása na ľavom brehu a stáča sa na juhovýchod. Preteká obcou Rybník, prudko sa ohýba a sprava priberá Drieňok, ďalej pri osade Brusník ľavostranný Brusníček. Potom krátko tečie na juh pomedzi obce Chvalová a Višňové, sprava priberá Španie a vstupuje do Rimavskej kotliny. Opäť tečie juhovýchodným smerom okrajom obcí Skerešovo a Polina, koryto vytvára niekoľko oblúkov a tečie na východ. Pri obci Gemerská Ves sa spája s vodami Východného Turca.[2]
Východný Turiec
[upraviť | upraviť zdroj]Východný Turiec pramení na rozhraní Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny, pod sedlom Hlaviny (586,0 m n. m.), v nadmorskej výške približne 550 m n. m. Tečie na juh Revúckou dolinou, sprava priberá Valaský potok a na území obce Sirk tiež pravostranný Bystrý potok. Pri osade Červeňany sa stáča na juhovýchod a následne aj na východ. Pri obci Rákoš priberá ľavostranný Rákoš (262,3 m n. m.) a oblúkom sa opäť stáča na juhovýchod. Ďalej rieka tečie na krátkom úseku postupne v troch korytách, pričom zľava priberá Turčok a sprava Mäsiarku, preteká cez Kameňany (jedno z ramien) a opäť sa ramená spájajú do jedného koryta. Tu už rieka tečie okrajom Rimavskej kotliny. Z pravej strany potom priberá Priehybinu a pri Držkovciach Blatný potok zľava. Potom priberá ľavostranný Rakýš, preteká obcou Leváre a tečie na juh. Z pravej strany ešte ústi Drieňovský potok, rieka sa prudko ohýba a pri Gemerskej Vsi sa spája so Západným Turcom (približne 193 m n. m.).[2]
Tok rieky od sútoku
[upraviť | upraviť zdroj]Od obce Gemerská Ves tečie rieka pod spoločným názvom Turiec. Preteká okolo obcí Levkuška a Otročok, pri ktorej priberá pravostranný Rašický potok. Pri obci Žiar priberá sprava Vlčí potok a ďalej tečie viac-menej na juhovýchod popri Behynciach a na katastrálnom území mesta Tornaľa ústi do Slanej (169,4 m n. m.).[2] Pri sútoku so Slanou bol navŕtaný termálny prameň.
Povodie Turca podľa prítokov (v smere toku)
[upraviť | upraviť zdroj]Západný Turiec (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)
- Rybný potok P
- Krúpovský potok Ľ
- Bystrý potok Ľ
- Hrbský potok P
- Slatvina P
- Škovránok P
- Hlbôčka P
- Kňazov potok
- Tŕňový potok Ľ
- Drieňok P
- Brusníček Ľ
- Španie P
Východný Turiec
- Tomášov potok Ľ
- Valaský potok P
- Bystrý potok P
- Rákoš Ľ
- Turčok Ľ
- Mäsiarka P
- Priehybina P
- Blatný potok Ľ
- Rakýš Ľ
- Drieňovský potok P
Turiec pod sútokom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.