Uhrovecký hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°45′16″S 18°23′29″V / 48,754322°S 18,391414°V / 48.754322; 18.391414
Uhrovecký hrad
hrad
Castle-uhrovec3.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Bánovce nad Bebravou
Obec Uhrovec, Uhrovské Podhradie
Rieka Bebrava
Nadmorská výška 591 m n. m.
Súradnice 48°45′16″S 18°23′29″V / 48,754322°S 18,391414°V / 48.754322; 18.391414
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup cez Uhrovské Podhradie
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu v Trenčianskom kraji
Poloha hradu v Trenčianskom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu v Trenčianskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Uhrovecký hrad[1] alebo Uhrovský hrad[2] je zrúcanina hradu v južnej časti Strážovských vrchov, nad obcou Uhrovské Podhradie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad bol postavený v polovici 13. storočia v nedostupnom teréne Nitrických vrchov. Neskororománska pevnosť onedlho prešla do rúk Matúša Čáka, po ktorom ho vlastnili napríklad Žigmund Luxemburský, Stibor zo Stiboríc. V období 15. a 16. storočia bohatí páni viedli početné majetkové spory o tento hrad, ktorý často menil majiteľov. Napokon pripadol rodu Zayovcov. Doba hospodárskej aktivity sa prejavila aj na stavebných úpravách hradu.

Hrad sa vďaka svojej polohe neocitol v centre diania veľkých bojov, dokonca ho nezničili ani turecké vojská pri svojich nájazdoch. K jeho deštrukcií prispeli napokon samotní Zayovci, ktorí život sústredili do pohodlnejšieho kaštieľa v Uhrovci a na hrade udržiavali iba strážne a hospodárske objekty. Neskôr začali Uhrovecký hrad využívať ako väznicu a v priebehu 18. storočia stratil svoju pôvodnú funkciu. Po požiari v júli 1848 hrad začal nezadržateľne pustnúť.

Napriek tomu sa však vďaka odľahlej polohe hradu zachovala jeho pomerne kompaktná ruina s peknými ukážkami vzájomného prepojenia viacerých slohových období.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRESÁNEK, Peter, et al. Slovensko : ilustrovaná encyklopédia pamiatok. 1. vyd. Bratislava : Simplicissimus, 2009. 983 s. ISBN 978-80-969839-0-2. S. 234.
  2. KRESÁNEK, Peter, et al. Slovensko : ilustrovaná encyklopédia pamiatok. 1. vyd. Bratislava : Simplicissimus, 2009. 983 s. ISBN 978-80-969839-0-2. S. 258.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]