Veľký Kýr

Veľký Kýr
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	128−174 m n. m.
Súradnice	48°10′54″S 18°09′12″V
Rozloha	23,64 km² (2 364 ha)
Obyvateľstvo	2 963 (31. 12. 2023)
Hustota	125,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Starosta	Judita Valašková (nezávislá)
PSČ	941 07
ŠÚJ	503380
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad,Nám.sv.Jána 1, 941 07 Veľký Kýr
E-mailová adresa	obec.vkyr@stonline.sk
Telefón	+421 35 6593 075
Fax	+421 35 6593 076
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľký Kýr
Webová stránka: velkykyr.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Veľký Kýr je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji.

Obyvateľstvo

V roku 1869 sa začala éra moderného sčítania ľudu. Obec Veľký Kýr patrí medzi obce, ktoré môžeme zaradiť do kategórie stredne veľkých až veľkých obcí. Počet obyvateľov k poslednému sčítaniu ľudu, ktoré sa konalo v roku 2001 činil 3190 obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľstva bolo v obci zastúpených 1554 mužov a 1636 žien.

Od roku 1869 sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil. Celkový prírastok sa v priemere pohyboval od 100 do 250 obyvateľov na každých 10 rokov. V roku 1880 nastali najprevratnejšie zmeny v živote obyvateľstva zavedením pravidelnej železničnej dopravy, čo sa odrazilo na rozvoji obci. Vrchol v stave obyvateľstva zaznamenávame v roku 1980, kedy počet obyvateľov dosiahol 3 562, z toho bolo 1736 mužov a 1826 žien. Od tohoto obdobia zaznamenávame pokles obyvateľov spôsobený hlavne záporným prirodzeným prírastkom.

Vývoj obyvateľstva:

• 1869 – 1888
• 1880 – 2043
• 1890 – 1918
• 1900 – 2006
• 1910 – 2188
• 1921 – 2390
• 1930 – 2719
• 1950 – 2639
• 1970 – 3514
• 1980 – 3562
• 1991 – 3438
• 2001 – 3190
• 2005 – 3069

Etnické zloženie obyvateľstva

Maďari – 64,29 %
Slováci – 35,27 %
Česi – 0,09 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

rímski katolíci – 97,65 %
bez vyznania – 0,94 %
evanjelici – 0,56 %
grécki katolíci – 0,03 %
a iní.

Geografia, geológia a doprava

Geomorfologické zaradenie: subprovincia Malá dunajská kotlina – oblasť Podunajská nížina – celok Podunajská pahorkatina – podcelok Nitrianska pahorkatina

Dejiny

Archeologické nálezy dokazujú, že toto územie bolo obývané už v kamennej dobe. V neolite tu pravdepodobne bolo sídlisko kultúry so západnou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, v eneolite sídlisko s bolerázskou keramikou, v železnej dobe laténske pohrebisko, a v rímskej dobe germánske sídlisko. V 1. storočí nášho letopočtu tu Rimania postavili pohraničnú strážnu vežu (castellum), pretože tadiaľto viedla jedna z najdôležitejších obchodných ciest, tzv. Jantárová cesta. V 9. storočí tu stála veľmoravská osada, z 10. storočia pochádza pohrebisko belobrdskej (teda slovansko-staromaďarskej) kultúry. Z 11. – 13. storočia sa vykopalo radové pohrebisko pri (zaniknutom) románskom kostole sv. Klimenta z 11. – 13. storočia.

Veľký Kýr sa prvýkrát spomínana v listine kráľa Kolomana z roku 1113 ako Ker, čo je zrejme pomenovanie podľa jedného z legendárnych 7 staromaďarských kmeňov Kér. Zo zoborskej listiny z roku 1113 vyplýva, že po smrti vodcu Huba, sa obec stala majetkom zoborského opátstva a jej obyvatelia jeho poddanými. Dovtedy v nej žili slobodní roľníci. Vtedajší obyvatelia, ktorí vďaka misionárom zo zoborského kláštora prijali kresťanskú vieru, sa schádzali v tomto kostole, až kým nebol zničený počas tatárskeho vpádu. Nový kostol, ktorý stojí dodnes, bol postavený približne v rokoch 1332 až 1371. Od roku 1349 sa obec stala vlastníctvom ostrihomského arcibiskupstva, ktoré ju do 16. storočia prenajímalo zemanským rodinám.

Začiatkom 17. storočia prežíva obec svoj najväčší rozmach. Podľa starého medeného pečatidla bol vtedy Veľký Kýr mestečkom – získal tak privilégium usporiadania výročných trhov. Usadlosť patrila medzi 120 stredne veľkých mestečiek, v ktorých sídlili úrady celého okresu, usporadúvali sa trhy, otvorila sa krčma, hostinec. Spolu s Kýrom boli v nitrianskej župe iba 3 takéto mestečká. Po obsadení Nových Zámkov Turkami (1663), bola obec až do roku 1685 pod tureckou nadvládou. Väčšina obyvateľstva utiekla, mnohí v krutých bojoch zomreli. Usadlosť sa neraz označila za vyľudnenú. Ale už 5 rokov po vyhnaní Turkov (1690) mala obec 320 obyvateľov, čo bol v tom období výrazný počet. Napriek obrovskej snahe obyvateľov však už nikdy nezískala naspäť mestské privilégiá. Obnova obce, zničeného kostola i samotných domov prebiehala dve desaťročia. V roku 1720 mala obec 25 domácností. V roku 1787 už 174 domov, kým Malý Kýr mal v tom období 54 domov.

V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Až do pádu Rakúsko-Uhorska bola obec jej súčasťou. Ťažké roky 1. svetovej vojny poznačili aj túto usadlosť rovnako ako všetky ostatné sídla. Po podpísaní trianonskej zmluvy (1920) pripojili obec k Česko-Slovensku. Počas 2. svetovej vojny obec na základe prvej viedenskej arbitráže patrila horthyovskému Maďarsku. Hoci v prvých etapách vojny nemecké vojská úspešne napredovali, v roku 1943 sa všetko zmenilo, postupne sa sťahovali späť. Hrozba bojiska poznačila aj okolie Nitry. Vojsko vniklo na územie obce 27. marca 1944, zničili mosty nad riekou Nitrou.

V roku 1948 dostala obec nový názov, Milanovce. Obec sa prudko rozvíjala, menila sa tvár ulíc, v 60-tych rokoch vybudovalo sa mnoho nových budov občianskej vybavenosti, v roku 1949 v nej vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1980 tu bolo 994 obytných domov, pričom vyše 700 vzniklo v povojnovom období. Po nežnej revolúcii v roku 1989 obyvatelia obce spísali petíciu, v ktorej žiadali o prinavrátenie pôvodného názvu obce, Veľký Kýr. Povolenie dostali v roku 1991.

Historické názvy obce

1113 – Villa de Keer, 1156 – Ker, 1222 – Ker, 1269 – Keer, 1808 – Weľký Kýr (maď. Nyitranagykér), 1948 – Milanovce, 1991 – Veľký Kýr

Kultúrne,historické a iné budovy

Kostol povýšenia sv. Kríža

postavený bol v rokoch 1332 až 1371. Nachádza sa v ňom krypta z roku 1734. Od roku 1912 v ňom bez prestania hrá organ. V roku 2004 bol zrekonštruovaný.

Kaplnka sv. Trojice

Postavená bola v roku 1793.je postavená v neskorobarokovom štýle. Od roku 2007 je zrekonštruovaná.

Škola vo veľkom Kýre Web www.zskyr.edu.sk

Odlesnený chotár obce je nivou rieky Nitry, Starej Nitry a vyšších terás Nitrianskej pahorkatiny. Obec sa vymedzuje pásmom 48° zemepisnej šírky a 18° zemepisnej dĺžky. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 132 m n. m., chotár v nadmorských výškach 126 – 204 m n. m., toto územie sa ešte zaraďuje do Podunajskej nížiny s prvými náznakmi Zoborského masívu. Obec leží v nive rieky Nitry. Cez stred obce preteká staré koryto rieky Nitra.

V susedstve Veľkého Kýru sa rozprestierajú obce Branč, Komjatice a Vinodol. V širšom okolí obce sa nachádzajú tieto väčšie mestá: Šurany, Nové Zámky, Nitra. Cez obec vedie štátna cesta I. triedy č. 64. a železničná trať Nové Zámky – Prievidza.

Železnica

Obec Veľký Kýr leží na jednokoľajovej trati č. 140. Kedysi to bola rýchliková trať. Chodili tu vlaky až do Poľska. 1. septembra 1876 sa otvorila trať medzi Šuranami a Ivánkou pri Nitre. Trať sa stavala v rokoch 1875 a 1876. Trať viedla aj územím cintorína a preto fara dostala 438 forintov.

Občianska vybavenosť

• Školstvo, výchova: materská škola, základná škola.
• Kultúra, osveta: malý kultúrny dom, veľký kultúrny dom, klub dôchodcov, miestna knižnica. *Telovýchova, šport: ihrisko pre deti, telocvičňa, veľkoplošné ihrisko, maloplošné ihrisko, tenisové kurty.
• Zdravotníctvo: zdravotné stredisko, lekáreň.
• Maloobchodná sieť: širokosortimentné potraviny, tabak a PNS, špecializované potraviny, textil, obuv, domáce potreby, špecializované predajne.
• Verejné stravovanie: pohostinstvo, reštaurácie, bufet,penzión iné. Výrobné a opravárenské služby: Roľnícke družstvo, pekáreň, oprava obuvi,stavebníctvo.
• Nevýrobné služby: holič, kaderník, smútočná sieň, cintorín. Správne inštitúcie: Obecný úrad, pošta, požiarna zbrojnica.
• Náboženstvo: V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1332 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1371.