Zázrivá (okres Dolný Kubín)
Zázrivá (okres Dolný Kubín) | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Žilinský | |
Okres | Dolný Kubín | |
Región | Dolná Orava | |
Nadmorská výška | 600 m n. m. | |
Rozloha | 67,25 km² (6 725 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 2 488 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 37 obyv./km² | |
Starosta | Matúš Mních[3] (SMER) | |
PSČ | 027 05 | |
ŠÚJ | 510211 | |
EČV (do r. 2022) | DK | |
Tel. predvoľba | 0 43 | |
Adresa obecného úradu |
Stred 198 | |
E-mailová adresa | obeczazriva@stonline.sk | |
Telefón | Tel: 043 5896133 | |
Fax | 043 5896130 | |
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Zázrivá | ||
Webová stránka: zazriva.com | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Súradnice: 49° 16' 45″ s. š., 19° 9' 30″ v. d.
Zázrivá je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Počet obyvateľov: asi 2840 (rok 2004).
Obec je charakteristická drevenou architektúrou, ľudovými zvykmi, výrobou Zázrivských korbáčikov, piesňami a tancami, výrobou odevov a inými tradíciami ľudovej tvorivosti. Je tiež východiskom pre turistiku. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1933 a zrúcanina starého kostola z roku 1791, ktorý zničil požiar 8. augusta 1934.
Časti
- Biela
- Demkovská
- Dolina
- Grúne
- Havrania
- Končitá
- Kozinská
- Petrová
- Plešivá
- Ráztoky
- Zázrivá-Stred
Polohopis
Obec Zázrivá sa nachádza na severozápadnom Slovensku. Jej katastrálne územie zasahuje do viacerých horských celkov fatransko-tatranskej oblasti a Stredných Beskýd.
Stred územia tvorí Zázrivská brázda, v ktorej je stred obce. Zázrivská brázda je na severe lemovaná výraznými Kysuckými bradlami. Kozinec (995 m n. m.) Havranský vrch (970 m n. m.) Okrúhlica (1 076 m n. m.)a na západe ležiaci Pupov (1 095 m n. m.) sú súčasťou Kysuckej vrchoviny. Na juhozápade a juhu územie lemujú horské celky Malej Fatry. Rozsutec a Osnica. Z východu obec lemuje Oravská Magura s podcelkami Kubínska hoľa a Paráč. Od juhu Hrčkova Käčka a Čierny vrch. Územie Zázrivej má tvar lichobežníka, kde kratšie strany tvorí severná a východná hranica.
Dejiny
Obec bola založená ako valaská obec na území panstva Oravského hradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1556. Vtedy mala Zázrivá podľa súpisov 150 až 200 obyvateľov. Obyvatelia sa v tých časoch na leto sťahovali so stádami do hôr, ale postupne sa rodiny usadzovali práve na tých miestach, kde boli v lete, a tak vznikli dnešné osady Zázrivej ako Ráztoky, Havrania, Petrová, Biela a ďalšie. V roku 1615 boli určené definitívne hranice Zázrivej. Za panovania kráľa Ľudovíta II. počas jeho detských rokov vládol na Orave Rytier Dônč, ktorý daroval Valachom z Valaskej Dubovej rozsiahle lúky v oblasti osád Plešivá a Kozinská.
Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla a postupne jej zrušili aj valaské výsady. V roku 1747 bol založený Farský úrad. V roku 1791 postavený prvý murovaný rímskokatolícky kostol na mieste, kde stál pôvodne drevený, ktorý bol postavený v roku 1705 neskoršie bol rozobratý a predaný do Žaškova.
V roku 1754 sa spomína škola v Ústredí, ktoré sa vtedy nazývalo Centrum a v Zápisnici sa spomína učiteľ Martin Juriga. Po roku 1848 bola obec v poddanstve panstva Oravského komposesorátu. Až do roku 1945 sa následne zvyšovala miera vysťahovalectva obyvateľov.
Až v roku 1871 bol vytvorený Urbársky spolok. Lebo ľudia nemali na vykúpenie sa z poddanstva dostatok prostriedkov.V roku 1785 bolo v Zázrivej 2030 obyvateľov, v roku 1828 2600 obyvateľov, neskôr ich počet klesal v dôsledku epidémií a vysťahovalectva, v roku 1828 2598 ľudí a v 70. rokoch 20. storočia bola Zázrivá najväčšou obcou na Orave, mala vyše 4100 obyvateľov. Potom počet obyvateľov klesol asi na polovicu.
V Zázrivej sa narodil Ján Nepomuk Drengubiak - kňaz, maliar, rezbár. Narodený 31.10.1781. Pôsobili tu František Tondra - terajší spišský diecézny biskup a Andrej Imrich - spišský svätiaci biskup,
Počas SNP bola v obci partizánska základňa, na ktorej pristáli viaceré spravodajské a diverzné výsadkové partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 5. apríla 1945.
Symboly obce
erb, znak, vlajka
Zloženie obyvateľstva
Pôvodné valaské obyvateľstvo sa postupne asimilovalo s obyvateľstvom, ktoré sa prisťahovalo v priebehu rokov 1564 až 1683.
V roku 1598 bolo v Zázrivej iba jedenásť sedliackych domov, ktoré bolo možné zdaniť.
Po spustošení a vypálení v roku 1683 sa obyvatelia rozptýlili po okolitých osadách.
Po nich sa prisťahovalo nové obyvateľstvo pravdepodobne z troch smerov prevažne už ako roľníci.
Najviac však od Terchovej, Valaskej Dubovej a Liptova. Podľa výskytu priezvisk v urbárskych súpisoch je vidno, že do priestoru Zázrivej prišli až z Detvy. Hlavne ako uhliari, drevorubači, ktorí mali skúsenosti s klčovaním lesov a taktiež aj pastieri[4]. Migrácia bola spôsobená následkom tlaku Turkov, tiež aj stavovskými povstaniami. Vinou prvého protihabsburského povstania zostalo v obci iba 5 domov. A dokonca v roku 1608 už len tri zdaniteľné domy.
Až neskôr po roku 1700 zo Zázrivej ľudia odchádzali pre neúrodu a hlad do južnejších oblastí Taktiež prichádzali aj z priestoru Turca, Sučian, Turian a Veličnej. Po rekatolizácii a založení farnosti v roku 1747 už len z katolíckych obcí. Migrácia bola zastavená zavedením urbáru. Podľa urbárskeho súpisu roku 1715 sa v Zázrivej vyskytujú priezviská: Kokoska; Bocskaj; Fedor; Flaisz; Ratko; Traszib(Trasík); Polka, Mahuth, Babiss, Szedmak, Krska, Demiter, Marko, Hanczel, Krupa, Jaczko, Duda. Dnes (1995) sú tu najčastejšie priezviská: Karcol, Žúbor, Mäsiar, Zaťko, Krška, Matúš, Otruba, Červeň, Fedor, Kokoška, Trnovec, Záň.[5]
Stavby
Kostoly
Kostol Nanebovzatia Panny Márie dal postaviť v roku 1928 vtedajší kňaz a dekan Ján Briššák 1.4.1866 - 2.1.1928, ktorý vtedy pôsobil v Zázrivej. Pochádzal z Rabče a dokončenia stavby sa už nedožil. Dostavaný bol v roku 1933 Kostol bol vysvätený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1934. V tom čase vo farnosti pôsobili kňazi Kočiš a kaplán Balara. Kostol je postavený v modernom štýle so zachovanými líniami románskeho slohu. Vybavený organom, v tej dobe najväčším na Orave, ktorý bol dovezený z Tirolska.
Starý vypálený kostol sa nachádza na okraji obce pri cintoríne. Prvý drevený kostol bol postavený v roku 1705. Tento stál údajne v Ústredí na začiatku Doliny na vŕšku (terajší názov Kostelec) a bol predaný do Žaškova. Na jeho mieste bol roku 1720 postavený murovaný kostolík. bol postavený na mieste starého dreveného kostola z roku 1705 So stavbou ďalšieho murovaného kamenného kostola v Zázrivej sa započalo v roku: 1791 a dokončený bol v roku: 1796. Bol postavený v neskorobarokovom štýle na pozemku starého cintorína. Kostol pozostával z lode, sakristie a malej predsiene, ktorá zároveň tvorila hlavný vchod. Do sakristie sa vchádzalo cez hlavný vchod. Na boku lode, v blízkosti hlavného oltára boli po oboch stranách po dve malé okná. V hornej časti zaklenuté do polkruhu. V blízkosti vchodu na vežu bolo ešte jedno okno. Celkovo mal kostol tri vchody. Okrem hlavného oltára, boli ešte dva bočné oltáre. Pravý, zasvätený Panne Márii a ľavý Michalovi Archanjelovi. Na hlavnom oltári bola socha Božského Srdca Ježišovho, v životnej veľkosti. Bola postavená na nízkom oltári hneď za Bohostánkom, ktorému sa klaňali dvaja anjeli. V pozadí toho celého, bol asi dva a pol metra vysoký obraz, siahajúci až po strop, v bohato zdobenom ráme. Na jeho bokoch boli v strede umiestnení anjeli. Obraz znázorňoval v hornej časti Sv. Trojicu, nebo, anjelov, a v dolnej časti svätých: Pápeža s trojramenným krížom, a veriaci ľud. V blízkosti ľavého oltára bola sakristia, z ktorej sa vychádzalo na kazateľnicu. V prednej časti kostola sa nachádzala jedna spovedeľnica a socha svätého Antona. V kostole stáli dva rady lavíc. Dlažba bola kamenná. Koberce neboli. Strop bol jednoduchý drevený. Krížová cesta sa v kostole nenachádzala. Na chór bol prístup aj zvonka, aj z kostola. Chór viedol od bočného vchodu a končil oproti nemu. Na veži boli tri zvony. Požiar vznikol v neskoršom popoludní v sobotu 8. augusta 1934. Na druhý týždeň 15. augusta mal byť odpust aj vysviacka nového kostola Nanebovzatia Panny Márie. Obyvatelia boli roztrúsení po lúkach, pretože sa ešte sušili seno a žatva sa ešte nezačala. Preto sa neskoro začalo hasiť. Už sa zamerali len na záchranu zvonov. Počas spúšťania zvonov z veže im jeden praskol a druhý sa roztopil. Zachránil sa iba jeden zvon. Tiež bola zachránená aj socha sv. Antona, ktorá bola v životnej veľkosti. Na poslednú chvíľu ju vyniesol vtedajší organista a učiteľ Štefan Magúth. Kostol bol podpálený úmyselne dvoma občanmi Zázrivej. Vykonali to na objednávku miestneho podnikateľa, ktorý vlastnil nákladnú dopravu a obchod s petrolejom. Jedna časť občanov nesúhlasila s novým kňazom, kaplánom Balarom. Druhá s novým kostolom a farárom Kočišom. Aj modliť sa chodili oddelene. Od tej doby ruiny kostola chátrajú. V roku 1968 boli pokusy miestneho administrátora Albína Senaja 1936 - 1999, dať obnoviť kostol celkovou rekonštrukciou, ale prišla do toho normalizácia a viac sa nikto nepokúsil znova kostol opraviť.
Rodáci
- Ján Drengubiak (* 1781 - † ?), ľudový rezbár a maliar
- Maximilián Rátskay (* 1806 - † ?), ľudový rezbár a maliar
Zaujímavosť
Dňa 4. októbra 1909. Okolo 13:30 hod. francúzski vzduchoplavci Alfred Leblanc a J. Delebeque na balóne Ile de France štartujúceho 3. októbra o 15. hod. na štvrtých pretekoch Gordona Benneta zo Švajčiarskeho mesta Schlieren pri Zürichu. V Zázrivej balón nešťastne núdzovo pristál v oblasti vrchu Kozinec počas silného prízemného vetra. Balón Ille de France letel smerom od juhu ponad osadu Plešivá, smerom na sever k osade Kozinská. Vzduchoplavci po nedobrovoľnom pristátí boli vyvrhnutí z koša a vysypalo sa im aj všetko náradie, zbrane a písomnosti. Balón odľahčený o 130 kg sa znova vzniesol a zmizol v oblakoch. Obaja vzduchoplavci zostali v lese len vo vychádzkovej obuvi sami. Uhorská tlač vtedy napísala, že Zázrivčania balón Ile de France vykradli, čo nebola pravda. Roztratené veci a písomnosti, ako aj zbrane odovzdal istý valach – Olah, pastier z blízkeho salaša miestnemu obecnému notárovi. Vzduchoplavci nakoniec skončili ako druhí po preletení vyše 800 km. Zvíťazili: Edgar W. Mix a Andre Roussel z USA na lodi America 2, ktorí pristáli v Poľsku, neďaleko Varšavy. Alfréd Leblanc bol blízkym spolupracovníkom známeho avionika L. Blériota[6].
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ http://www.arcanum.hu/mol/lpext.dll?f=templates&fn=main-hit-h.htm&2.0
- ↑ http://slovniky.korpus.sk/?w=Z%C3%A1zriv%C3%A1&s=exact&c=2269&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8
- ↑ http://www.coupegordonbennett.org/book/1909.asp
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zázrivá (okres Dolný Kubín)
Externé odkazy