Zemplínska Teplica

Zemplínska Teplica
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Nadmorská výška	202 m n. m.
Súradnice	48°38′43″S 21°34′21″V
Rozloha	26,81 km² (2 681 ha)
Obyvateľstvo	1 855 (31. 12. 2023)
Hustota	69,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1263
Starosta	Jozefína Uhaľová (NEKA)
PSČ	076 64
ŠÚJ	544019
EČV (do r. 2022)	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Okružná 340/2
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	056/679 62 22
Fax	056/679 62 22
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: zemplinskateplica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Zemplínska Teplica (maď. Szécskeresztúr, do roku 1948 Kerestúr) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Polohopis

Obec leží 25 km západne od okresného mesta Trebišov, po trase cez Sečovce a 16 km po trase cez Čelovce a Egreš. Časť jej katastrálneho územia tvorí súčasne aj okresnú hranicu medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie. Prechádza ňou štátna cesta II/552 Veľké Kapušany - Košice. Zo severovýchodu sa na ňu v Zemplínskej Teplici napája štátna cesta III/050211 zo Sečoviec. Sídlo nie je priamo napojené na železničnú sieť. Najbližšie vlakové stanice ležia v Sečovciach, Čelovciach, Slanci a Kalši, ktoré sú od obce vzdialené do 10 km.

Dejiny

Osídlenie lokality sídla je známe už z 13. storočia ako usadlosti na križovatke poľných ciest. Obec sa v listinách po prvýkrát spomína v roku 1263 pod názvom Cristúr, neskôr Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 sa volá Zemplínska Teplica. Názov obce bol určený podľa termálneho prameňa Teplica, ktorý sa nachádza v obci. Najstaršie zmienky o Zemplínskej Teplici sú v súvise s hradom Puruštyan ako jeho poddanské príslušenstvo. Obsidiánová lokalita, teplica, jaskynné zvyšky a paleolitické archeologické nálezy nasvedčujú, že tu žil človek, ktorý po stáročia zúrodňoval pôdu, menil ortáše na oráčiny a dorábal poľnohospodárske produkty. V chotári sa nachádzajú stopy po osídlení v 9. - 10. storočí. V písomnostiach zo 14. - 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztúr, teda Kríž. Východiskom či motívom názvu bol duchovný patrón miestneho chrámu, zasväteného Svätému Krížu. Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou mníchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlastníctvom dediny. Od konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v tamojšom chráme slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Neskôr tam opäť pôsobili katolícki farári. V 15. - 16. storočí patrila dedina ku hradnému panstvu Cejkov, kedy ju vlastnili najmä šľachtici Šóšovci. V 16. storočí časť dediny vlastnili postupne šľachtici z Perína a Bátoriovci, v 17. storočí Šóšovci a Drugetovci. V chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia. K dedine patril vodný mlyn. Na prelome 16. - 17. storočia bol Kerestúr veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mal farské, ale najmä poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí sa rozsah sídliska zmenšil na úroveň stredne veľkej dediny. V súčasnom období výškové dominanty obce tvoria dva chrámy. V juhozápadnej časti obce gréckokatolícky zo začiatku 19. storočia a v severovýchovnej časti rímskokatolícky z roku 1947. Kaštieľ z 1. polovice 18. storočia už v súčasnosti nestojí. Na vrchu Varheď sa nachádzajú zvyšky hrádku z obdobia stredoveku. Obec bola v roku 1831 kolískou Východoslovenského sedliackeho povstania a na túto pamiatku je vo vstupnom areále základnej školy umiestnená pamätná tabuľa.

Pamiatky

• pomník Východoslovenskému roľníckemu povstaniu v areále základnej školy
• gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky z roku 1790
• rímskokatolícky Kostol Narodenia Svätého Jána Krstiteľa z roku 1947
• kaplnka na križovatke ciest