Maršová-Rašov: Rozdiel medzi revíziami
d + Poloha (zdroje: db); Sporné: Nadmorská výška |
wikilinky, popis erbu |
||
| Riadok 54: | Riadok 54: | ||
*[[Pramene]] : V lokalite pod Rehorom pramení Rašovský potok |
*[[Pramene]] : V lokalite pod Rehorom pramení Rašovský potok |
||
*Minerálne pramene: V oblasti Rašova sa žiadne minerálne pramene nevyskytujú. |
*Minerálne pramene: V oblasti Rašova sa žiadne minerálne pramene nevyskytujú. |
||
== Symboly obce == |
|||
Erb má v modrom štíte, na striebornej pažiti zlatý trón, na ktorom sedí zlato odetý kráľ s červeným plášťom a zlato–červenou korunou. V pravici drží zlaté ríšske jablko, v ľavej ruke zlaté žezlo. Tróniaci kráľ je sprevádzaný strieborno–červeno odetými vojakmi so zlatými čižmami, pásmi a čapicami. Obaja držia strieborné šable so zlatými rukoväťami. V heraldike je zlatá farba identická so žltou a strieborná farba s bielou. |
|||
== Príroda == |
== Príroda == |
||
| Riadok 62: | Riadok 69: | ||
Prevažujúce druhy živočíchov: Druhy zóny listnatých lesov, z poľovnej zveri ide najmä o zver jeleniu, srnčiu, diviačiu, muflóniu (tá bola nasadená na obohatenie fauny v roku 1959). |
Prevažujúce druhy živočíchov: Druhy zóny listnatých lesov, z poľovnej zveri ide najmä o zver jeleniu, srnčiu, diviačiu, muflóniu (tá bola nasadená na obohatenie fauny v roku 1959). |
||
Vzácne a chránené živočíchy: Napr. chrobák bystruška zrnitá, z plazov jašterica krátkohlavá, z brodivcov bocian biely, volavka popolavá, zo spevavcov drozd čvíkotavý. |
Vzácne a chránené živočíchy: Napr. chrobák bystruška zrnitá, z plazov jašterica krátkohlavá, z brodivcov bocian biely, volavka popolavá, zo spevavcov drozd čvíkotavý. |
||
*Najbližšie chránené územie: CHKO Strážovské vrchy, NPR Súľovské skaly, NPR Manínska tiesňava, PR Kostelecká tiesňava, Prírodná pamiatka Hričovská skalná ihla, Prírodná pamiatka Hričovské |
*Najbližšie chránené územie: CHKO [[Strážovské vrchy]], NPR [[Súľovské skaly]], NPR [[Manínska tiesňava]], PR [[Kostelecká tiesňava]], Prírodná pamiatka [[Hričovská skalná ihla]], Prírodná pamiatka [[Hričovské rífy]], Prírodná pamiatka jaskyňa Šarkania |
||
diera. V roku 2002 k nim pribudla krajským úradom v [[Žilina|Žiline]] vyhlásená nová prírodná pamiatka Súľovský Hrádok. |
diera. V roku 2002 k nim pribudla krajským úradom v [[Žilina|Žiline]] vyhlásená nová prírodná pamiatka Súľovský Hrádok. |
||
Predmet, dôvod ochrany: Jedinečnosť územia, jedinečnosť prírodných výtvorov |
Predmet, dôvod ochrany: Jedinečnosť územia, jedinečnosť prírodných výtvorov |
||
Verzia z 12:28, 11. september 2012
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Maršová-Rašov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Bytča |
| Región | Horné Považie |
| Nadmorská výška | 310 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′51″S 18°30′50″V / 49,1807°S 18,5138°V |
| Rozloha | 9,61 km² (961 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 064 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 110,72 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1400 |
| Starosta | Dagmar Karasová[3] (SMER) |
| PSČ | 013 51 (pošta Predmier) |
| ŠÚJ | 517798 |
| EČV (do r. 2022) | BY |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Maršova-Rašov 2 |
| Telefón | 557 10 00 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Maršová-Rašov | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Maršová-Rašov je obec na Slovensku v okrese Bytča. Nachádza sa v tesnej blízkosti obce Predmier. Súčasťou dediny je malý kostolík s cintorínom, kultúrny dom a futbalové ihrisko.
Pôvod názvu obce Pomenovanie Maršová dostala obec po feudálnych pánoch Maršovských, ktorí túto časť obce vlastnili. Meno Rašov pochádza údajne od rastliny rasso, ktorej sa v týchto miestach dobre darilo. Počas Rakúsko-Uhorskej monarchie boli obidve časti obce spojené pod jedným menom Marso – Falow - Raso. Po vzniku 1.ČSR dostala obec meno Maršová - Rašov. Nariadením vlády SR zo dňa 3.3.1998 číslo 71/1998 Z. z. sa názov úradne potvrdil na Maršová - Rašov.
Poloha
- Zemepisná šírka: 49° 10´severnej zemepisnej šírky
- Zemepisná dĺžka: 18° 30´východnej zemepisnej dĺžky
- Nadmorská výška: Najvyššia - vrch Hradište 600 m n. m., stredná 302 m n. m., najnižšia 298 m n. m. (najnižšia nadmorská výška v okrese Bytča- na mieste, kde rieka Váh opúšťa okres).
- Prevažné horninové zloženie: Druhohorné vápence, piesčité vápence, vápencové zlepence. Okolie rieky Váh tvoria štrky, štrkopiesky, piesky a slienité íly.
- Ťažené alebo vzácne minerály: Neťažia sa žiadne
- Povrchové celky: Vnútorné Západné Karpaty - Strážovské vrchy. Bytčianska kotlina tvorí hranicu medzi Javorníkmi, ktoré patria do vonkajších Západných Karpát a Strážovskými vrchmi, ktoré patria do vnútorných Západných Karpát.
- Podnebie: Územie patrí do mierne teplej, vlhkej oblasti.
- Zvláštnosti miestneho podnebia: Počet letných dní v roku je 50, s maximálnou teplotou 25° C a vyššou, s priemernou teplotou vzduchu v júli 16° C. Zima je chladná s teplotou v januári pod - 3° C.
Vodstvo: Povodie Váhu
- Rieka: Obcou preteká Rašovský potok, ktorý sa vlieva do rieky Váh. Tá patrí do povodia rieky Dunaj a úmoria Čierneho mora.
- Jazero: V obci sa nenachádza žiadne jazero
- Pramene : V lokalite pod Rehorom pramení Rašovský potok
- Minerálne pramene: V oblasti Rašova sa žiadne minerálne pramene nevyskytujú.
Symboly obce
Erb má v modrom štíte, na striebornej pažiti zlatý trón, na ktorom sedí zlato odetý kráľ s červeným plášťom a zlato–červenou korunou. V pravici drží zlaté ríšske jablko, v ľavej ruke zlaté žezlo. Tróniaci kráľ je sprevádzaný strieborno–červeno odetými vojakmi so zlatými čižmami, pásmi a čapicami. Obaja držia strieborné šable so zlatými rukoväťami. V heraldike je zlatá farba identická so žltou a strieborná farba s bielou.
Príroda
- Rastlinstvo : Stupeň bukových lesov.
Prevažujúci porast: Zmiešané lesy, popri Váhu zostatky lužných lesov. Územie sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou. Vzácne, chránené druhy rastlín: Vstavač vojenský, ľalia zlatohlavá
Prevažujúce druhy živočíchov: Druhy zóny listnatých lesov, z poľovnej zveri ide najmä o zver jeleniu, srnčiu, diviačiu, muflóniu (tá bola nasadená na obohatenie fauny v roku 1959). Vzácne a chránené živočíchy: Napr. chrobák bystruška zrnitá, z plazov jašterica krátkohlavá, z brodivcov bocian biely, volavka popolavá, zo spevavcov drozd čvíkotavý.
- Najbližšie chránené územie: CHKO Strážovské vrchy, NPR Súľovské skaly, NPR Manínska tiesňava, PR Kostelecká tiesňava, Prírodná pamiatka Hričovská skalná ihla, Prírodná pamiatka Hričovské rífy, Prírodná pamiatka jaskyňa Šarkania
diera. V roku 2002 k nim pribudla krajským úradom v Žiline vyhlásená nová prírodná pamiatka Súľovský Hrádok. Predmet, dôvod ochrany: Jedinečnosť územia, jedinečnosť prírodných výtvorov
Prevažujúce pôdne typy: Hnedé lesné, štrkové nivné pôdy Prevažujúce pôdne druhy: Ílovité pôdy Ich úrodnosť Ich využitie: Poľnohospodárstvo
Obyvateľstvo
- Počet obyvateľov: 796 (stav k 25.10.2004)
- Ženy: 398
- Muži:398
- Národnosti žijúce v okolí : Slovenská, česká, poľská
- Prevládajúce vierovyznania: Rímskokatolícke. V obci sa nachádza Kostol Panny Márie Pomocnice Kresťanov.
- Zamestnanosť: Aladin Lux, s.r.o., Vojenský útvar Rašov
- Dochádzka za prácou: Do Bytče [1], Považskej Bystrice, Predmiera, Žiliny[2] …
Šport
Telovýchovne a športové zariadenie: ŠK Maršová - Rašov Ich úspechy: V miestnej TJ začínal napr. známy futbalový brankár F. Smak st.. a mnohý ďalší skvelí športovci.
Osobnosti
V obci sa narodil Jozef Urbanovský (1793 – 1865), národný a osvetový pracovník, kultúrny činiteľ, katolícky kňaz. V roku 1850 ho za činnosť v slovenskom národnom hnutí arcibiskup J. Scitovský pozbavil kňazskej stanice. Bol zástanca používanie bernolákovčiny ako úradného aj liturgického jazyka na území obývanom Slovákmi. Pričinil sa o zblíženie katolíckych a evanjelických subjektov v procese slovenského národnozjednocovacieho hnutia, úzko spolupracoval so štúrovcami, od roku 1844 stály člen a prispievateľ Tatrína. Neskôr sa aj v jazykovej otázke stotožnil s programom štúrovcov. Príbehy, vtipy, piesne, malby o miestnej krajine možno nájsť v knihe Vladimíra Ferku[4], z ktorej aspoň jeden príklad z časti píslovia:
"Poslať ho do Rašova, kde rozum predávajú".
Existujú dve historky, na vysvetlenie. Prvá hovorí, že v Rašove, v bývalej budove školy, bolo okresné hajtmanstvo. Neposlušní poddaní, ktorí sa priečili vrchnosti, sem boli predvedení, aby im okresný hajtman a jeho pomocníci "natĺkli rozumu" a priviedli ich k poslušnosti. A preto, keď niekoho predvolali do Rašova, povedali, že" ide po rozum". Druhá historka hovorí, že rašovci pred vojnou schovali kusovú soľ vo vreciach do Váhu a zastavili ju rebrinami, aby ju voda neodniesla. Keď bolo po vojne, išli soľ hľadať, tej už však nebolo, pretože sa , samozrejme, rozpustila. Aby bol z nej nejaký osoh, vyhnali všetok dobytok z dediny povyše rebrín napájať.
Iné poznámky
V Maršovej – Rašove na lokalite Na skladzie sa vyskytli atypické črepy preukazujúce sídlisko zo staršej doby železnej – halšatu a na lokalite Kopánka na východnom úpätí kopca Na skladzie tesne pod cestou a nad potokom výskyt črepov preukazuje sídlisko mladšej doby železnej – neskorolaténskemu rázu. V Maršovej – Rašove tiež na temene lokality Hradište sa nachádza malé valové opevnenie, datované je pórovitou keramikou dokumentujúcou koniec doby železnej – laténu. Uvedené opevnenie sa viaže ku križovatke historickej cesty zo Súľova s považskou hradskou v miestach pri Predmieri. V Maršovej – Rašove na lokalite Hrabie na horskom výbežku rozhrania chotárov Rašov – Plevník – Jablonové sa nachádzajú tri slovanské mohyly. V Rašove na vysokom brehu Váhu Na sedlišti, pri výkope plynovodu sa prerezala mladohradištná chata, predpokladá sa, že ďalšie sa nachádzajú vedľa.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ [s.l.] : [s.n.].
Externé odkazy
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |