Mečiarove amnestie: Rozdiel medzi revíziami

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vladimir Lexa prepísane na Ivan Lexa. Dôvod: Vladimír Lexa je otec bývalého šéfa SIS Ivana Lexi. Bívalým šéfom SIS je Ivan Lexa.
Riadok 14: Riadok 14:
Po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] [[2. marec|2. marca]] [[1998]] prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] ako zastupujúceho prezidenta. Ten niekoľko hodín po ich nadobudnutí vyhlásil [[3. marec|3. marca]] [[1998]] amnestie v rozhodnutí predsedu vlády SR č. 55/1998 Z. z. o amnestii. V článku V nariadil „''aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997''“ a v článku VI „''aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny''“<ref name="55-1998-zz">Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 55/1998 Z. z. o amnestii. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/55/vyhlasene_znenie.html Dostupné online.]</ref><ref name=akt2008>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mečiarove amnestie strašia aj po desiatich rokoch | url = http://aktualne.atlas.sk/meciarove-amnestie-strasia-aj-po-desiatich-rokoch/dnes/kauzy/| dátum vydania = 2008-09-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-11-21 | vydavateľ = Ringier Axel Springer | miesto = | jazyk = }}</ref> Ešte v ten istý deň boli amnestie vydané v Zbierke zákonov.<ref name=akt2008/>
Po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] [[2. marec|2. marca]] [[1998]] prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]] ako zastupujúceho prezidenta. Ten niekoľko hodín po ich nadobudnutí vyhlásil [[3. marec|3. marca]] [[1998]] amnestie v rozhodnutí predsedu vlády SR č. 55/1998 Z. z. o amnestii. V článku V nariadil „''aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997''“ a v článku VI „''aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny''“<ref name="55-1998-zz">Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 55/1998 Z. z. o amnestii. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/55/vyhlasene_znenie.html Dostupné online.]</ref><ref name=akt2008>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mečiarove amnestie strašia aj po desiatich rokoch | url = http://aktualne.atlas.sk/meciarove-amnestie-strasia-aj-po-desiatich-rokoch/dnes/kauzy/| dátum vydania = 2008-09-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-11-21 | vydavateľ = Ringier Axel Springer | miesto = | jazyk = }}</ref> Ešte v ten istý deň boli amnestie vydané v Zbierke zákonov.<ref name=akt2008/>


Po upozorneniach právnych expertoch vydal [[7. júl]]a [[1998]] rozhodnutie predsedu vlády SR č. 214/1998 Z. z. o amnestii s novou formuláciou.<ref name="214-1998-zz">Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 214/1998 Z. z. o amnestii. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/214/vyhlasene_znenie.html Dostupné online.]</ref><ref name=akt2008/>
Po upozorneniach právnych expertov vydal [[7. júl]]a [[1998]] rozhodnutie predsedu vlády SR č. 214/1998 Z. z. o amnestii s novou formuláciou.<ref name="214-1998-zz">Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 214/1998 Z. z. o amnestii. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/214/vyhlasene_znenie.html Dostupné online.]</ref><ref name=akt2008/>


== Odozvy a dopady ==
== Odozvy a dopady ==
5. marca sa v Bratislave konal „''10-tisícový''“ meeting ako protest proti zrušeniu referenda a vyhlásenia amnestií.<ref name=data10231024>{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl| meno = Vojtech| odkaz na autora = | priezvisko2 = Bystrický| meno2 = Valerián| odkaz na autora2 = | titul = Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava| rok = 2014| isbn = 978-80-224-1373-2 | kapitola = 1998 | strany = 1023-1024| jazyk = }}</ref> [[10. marec|10. marca]] [[1998]] vydala [[Európska únia]] oficiálne vyhlásenie v ktorom vyjadrila znepokojenie nad amnestiami. Slovenská vláda kritiku odmietla, podľa nej bolo prevzatie právomocí v súlade s [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavou]]. Vyšetrovanie bratislavskou prokuratúrou pokračovalo.<ref name=simon180>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = | url kapitoly zborník = | priezvisko = Simon| meno = Jeffrey | odkaz na autora = | titul = NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations | vydavateľ = Rowman & Littlefield | miesto = | rok = 2004 | isbn = | dátum prístupu = 2016-12-08 | url = https://books.google.cz/books?id=5BZpR5hHU_0C&pg=PA180&dq=me%C4%8Diar+amnesty&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwir8YKMl-TQAhVJVSwKHaOPDsEQ6AEIGzAA#v=onepage&q=me%C4%8Diar%20amnesty&f=false | diel = | typ dielu = | strany = 180 | jazyk = po anglicky}}</ref> Premiér Mečiar na protesty reagoval takto: „''Je to zvrchovaná vec každého štátu v jurisdikcii rozhodovať sám. Európska únia povedala svoj názor, my sme povedali svoj názor a tým to skončilo.''“<ref name=data1024>{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl| meno = Vojtech| odkaz na autora = | priezvisko2 = Bystrický| meno2 = Valerián| odkaz na autora2 = | titul = Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava| rok = 2014| isbn = 978-80-224-1373-2 | kapitola = 1998 | strany = 1024| jazyk = }}</ref>
5. marca sa v Bratislave konal „''10-tisícový''“ meeting ako protest proti zrušeniu referenda a vyhlásenia amnestií.<ref name=data10231024>{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl| meno = Vojtech| odkaz na autora = | priezvisko2 = Bystrický| meno2 = Valerián| odkaz na autora2 = | titul = Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava| rok = 2014| isbn = 978-80-224-1373-2 | kapitola = 1998 | strany = 1023-1024| jazyk = }}</ref> [[10. marec|10. marca]] [[1998]] vydala [[Európska únia]] oficiálne vyhlásenie v ktorom vyjadrila znepokojenie nad amnestiami. Slovenská vláda kritiku odmietla, podľa nej bolo prevzatie právomocí v súlade s [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavou]]. Vyšetrovanie bratislavskou prokuratúrou pokračovalo.<ref name=simon180>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = | url kapitoly zborník = | priezvisko = Simon| meno = Jeffrey | odkaz na autora = | titul = NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations | vydavateľ = Rowman & Littlefield | miesto = | rok = 2004 | isbn = | dátum prístupu = 2016-12-08 | url = https://books.google.cz/books?id=5BZpR5hHU_0C&pg=PA180&dq=me%C4%8Diar+amnesty&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwir8YKMl-TQAhVJVSwKHaOPDsEQ6AEIGzAA#v=onepage&q=me%C4%8Diar%20amnesty&f=false | diel = | typ dielu = | strany = 180 | jazyk = po anglicky}}</ref> Premiér Mečiar na protesty reagoval takto: „''Je to zvrchovaná vec každého štátu v jurisdikcii rozhodovať sám. Európska únia povedala svoj názor, my sme povedali svoj názor a tým to skončilo.''“<ref name=data1024>{{Citácia knihy | priezvisko = Dangl| meno = Vojtech| odkaz na autora = | priezvisko2 = Bystrický| meno2 = Valerián| odkaz na autora2 = | titul = Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava| rok = 2014| isbn = 978-80-224-1373-2 | kapitola = 1998 | strany = 1024| jazyk = }}</ref>


Vo svojom článku o problémoch a perspektívach Ústavy z roku 1999 [[Milan Čič]] poznamenal: „''V Slovenskej republike v posledných dvoch-troch rokoch prezident alebo predseda vlády na základe ustanovenia zákona č. 244/1998 Z.z. udelili niekoľko amnestií. Ku každej sa vyskytli právne a morálne výhrady. Opodstatnené i problematické a diskutabilné. V každom prípade vyvolali potrebu upraviť čl. 50. ods. 5. [Ústavy] tak, aby sa odstránili nepresnosti a sprísnili kritériá vyhlasovania amnestie aj konstrasignácia člena vlády. Citovaný článok by mal obsahovať aj zákaz opráv a zrušovania už vyhlásenej /publikovanej/ amnestie. Zásadná zmena by sa mala prejaviť v úrave amnestie udeľovanej len po odsúdení /agráciáci/.''“<ref name=cic293>{{Citácia periodika | priezvisko = Čič| meno = Milan | odkaz na autora = Milan Čič| priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | titul = Problémy a perspektívy Ústavy Slovenskej republiky |periodikum = Právník | vydavateľ = Ústav státu a práva AV ČR | miesto = Praha| rok = 1999| mesiac = 4 |ročník = 138 |číslo = 4 | strany = 293| issn = 0231-6625 | jazyk = }}</ref>
Vo svojom článku o problémoch a perspektívach Ústavy z roku 1999 [[Milan Čič]] poznamenal: „''V Slovenskej republike v posledných dvoch-troch rokoch prezident alebo predseda vlády na základe ustanovenia zákona č. 244/1998 Z.z. udelili niekoľko amnestií. Ku každej sa vyskytli právne a morálne výhrady. Opodstatnené i problematické a diskutabilné. V každom prípade vyvolali potrebu upraviť čl. 50. ods. 5. [Ústavy] tak, aby sa odstránili nepresnosti a sprísnili kritériá vyhlasovania amnestie aj konstrasignácia člena vlády. Citovaný článok by mal obsahovať aj zákaz opráv a zrušovania už vyhlásenej /publikovanej/ amnestie. Zásadná zmena by sa mala prejaviť v úrave amnestie udeľovanej len po odsúdení /agráciácia/.''“<ref name=cic293>{{Citácia periodika | priezvisko = Čič| meno = Milan | odkaz na autora = Milan Čič| priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | titul = Problémy a perspektívy Ústavy Slovenskej republiky |periodikum = Právník | vydavateľ = Ústav státu a práva AV ČR | miesto = Praha| rok = 1999| mesiac = 4 |ročník = 138 |číslo = 4 | strany = 293| issn = 0231-6625 | jazyk = }}</ref>


Podľa [[Martin Milan Šimečka|Martina M. Šimečku]] nám amnestie „''znemožňujú poznať a vysloviť úplnú pravdu o našej nedávnej minulosti''“.<ref name=simecka>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šimečka | meno = Martin M. | odkaz na autora = Martin Milan Šimečka | titul = Choďte na film Únos, pomôžete zakliať zlo | url = https://dennikn.sk/698717/chodte-na-film-unos-pomozete-zakliat-zlo/ | dátum vydania = 2017-03-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-08 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Tvorcovia filmu ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' museli pracovať s fikciou a nepoužiť reálne mená, inak by ich mohli žalovať osoby uvedené vo filme ako páchatelia.<ref name=simecka/>
Podľa [[Martin Milan Šimečka|Martina M. Šimečku]] nám amnestie „''znemožňujú poznať a vysloviť úplnú pravdu o našej nedávnej minulosti''“.<ref name=simecka>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šimečka | meno = Martin M. | odkaz na autora = Martin Milan Šimečka | titul = Choďte na film Únos, pomôžete zakliať zlo | url = https://dennikn.sk/698717/chodte-na-film-unos-pomozete-zakliat-zlo/ | dátum vydania = 2017-03-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-08 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Tvorcovia filmu ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' museli pracovať s fikciou a nepoužiť reálne mená, inak by ich mohli žalovať osoby uvedené vo filme ako páchatelia.<ref name=simecka/>

Verzia z 13:27, 10. marec 2017

 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
prevažne politické vyhlásenia a publicistické zdroje pri odbornej téme o ústavnom práve
Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.

Mečiarove amnestie sú amnestie vyhlásené bývalým predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom, v tom čase aj zastupujúcim prezidentom SR, pre páchateľov únosu Michala Kováča a zmarenia referenda v roku 1997.[1] Amnestie boli prvýkrát udelené 3. marca 1998.[2]

Amnestie je možné zrušiť iba ústavným zákonom, ktorý musí byť schválený trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR (90 poslaneckých hlasov).[3][4] Predseda vlády Robert Fico tvrdí, že amnestie boli síce amorálne, ale z právneho hľadiska sú nezrušiteľné.[4] Právnici a neprávnici sa v názoroch o amnestiách nezhodujú.[2] V prieskume verejnej mienky vo februári 2017 sa za zrušenie amnestií vyjadrilo 63% oslovených (32% za, 31% skôr za). Proti zrušeniu bolo 20% oslovených.[5]

Pozadie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zavlečenie Michala Kováča ml.

Podľa vyšetrovateľa prípadu Petra Vačoka „sa potvrdila verzia, že došlo k zneužitiu štátneho orgánu a jeho príslušníkov, ktorí podľa zákona majú občana v prvom rade chrániť, v tomto prípade pôsobili proti nemu“.[6]

Vyhlásenie amnestií

Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča 2. marca 1998 prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Ten niekoľko hodín po ich nadobudnutí vyhlásil 3. marca 1998 amnestie v rozhodnutí predsedu vlády SR č. 55/1998 Z. z. o amnestii. V článku V nariadil „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997“ a v článku VI „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“[7][8] Ešte v ten istý deň boli amnestie vydané v Zbierke zákonov.[8]

Po upozorneniach právnych expertov vydal 7. júla 1998 rozhodnutie predsedu vlády SR č. 214/1998 Z. z. o amnestii s novou formuláciou.[9][8]

Odozvy a dopady

5. marca sa v Bratislave konal „10-tisícový“ meeting ako protest proti zrušeniu referenda a vyhlásenia amnestií.[10] 10. marca 1998 vydala Európska únia oficiálne vyhlásenie v ktorom vyjadrila znepokojenie nad amnestiami. Slovenská vláda kritiku odmietla, podľa nej bolo prevzatie právomocí v súlade s Ústavou. Vyšetrovanie bratislavskou prokuratúrou pokračovalo.[11] Premiér Mečiar na protesty reagoval takto: „Je to zvrchovaná vec každého štátu v jurisdikcii rozhodovať sám. Európska únia povedala svoj názor, my sme povedali svoj názor a tým to skončilo.“[12]

Vo svojom článku o problémoch a perspektívach Ústavy z roku 1999 Milan Čič poznamenal: „V Slovenskej republike v posledných dvoch-troch rokoch prezident alebo predseda vlády na základe ustanovenia zákona č. 244/1998 Z.z. udelili niekoľko amnestií. Ku každej sa vyskytli právne a morálne výhrady. Opodstatnené i problematické a diskutabilné. V každom prípade vyvolali potrebu upraviť čl. 50. ods. 5. [Ústavy] tak, aby sa odstránili nepresnosti a sprísnili kritériá vyhlasovania amnestie aj konstrasignácia člena vlády. Citovaný článok by mal obsahovať aj zákaz opráv a zrušovania už vyhlásenej /publikovanej/ amnestie. Zásadná zmena by sa mala prejaviť v úrave amnestie udeľovanej len po odsúdení /agráciácia/.“[13]

Podľa Martina M. Šimečku nám amnestie „znemožňujú poznať a vysloviť úplnú pravdu o našej nedávnej minulosti“.[14] Tvorcovia filmu Únos museli pracovať s fikciou a nepoužiť reálne mená, inak by ich mohli žalovať osoby uvedené vo filme ako páchatelia.[14]

Dianie ohľadne amnestií

1998 až 2002

Po nastúpení novej vlády sa amnestie pokúsil 8. decembra 1998 rozhodnutím predsedu vlády SR č. 375/1998 Z. z. o amnestii zrušiť nový premiér Mikuláš Dzurinda (SDK).[15][16] Vo februári 1999 však Ústavný súd rozhodol, že amnestie zrušiť ani meniť nemožno.[8] Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 30/1999 z 28. júna 1999 odmietol Dzurindov pokus. Z tohto rozhodutia „možno vyvodiť záver, že Mečiarove amnestie je možné zrušiť len zmenou Ústavy SR, teda formou ústavného zákona“.[17]

Ladislav Pittner (SDK) poznamenal, že chce reformovať Policajný zbor a vyšetrovanie únosu a vraždy Róberta Remiáša bude pokračovať napriek amnestii. Vyjadril sa tiež, že Lexova poslanecká imunita by ho neuchránila ak by sa vyšetrovaním dokázalo, že je ako bývalý riaditeľ SIS za činy zodpovedný. Nový riaditeľ SIS Vladimír Mitro (menovaný 3. novembra) oznámil, že vyšetrovanie prebieha.[18]

24. februára 1999 bol parlamentom zbavený imunity bývalý minister vnútra Gustáv Krajči. Právny proces mohol začať. Vladimír Mitro prezentoval výsledok správy o konaní SIS počas Lexu. Polícia požiadala predsedu parlamentu Jozefa Migaša o odobratie Lexovej imunity. Po dlhej debate bola Lexovi imunita odobraná 9. apríla. 15. apríla bol zatknutý za podozrenie z (okrem iného) účasti na únose Michala Kováča, predaja triptychu troch kráľov, uloženia výbušnín na meetingu KDH a neautorizovaného odpočúvania mobilných telefónov.[19] Po vyjadrení Ústavného súdu z 8. júla 1999, že premiér Mikuláš Dzurinda nemal právo zrušiť amnestie sa minister spravodlivosti Ján Čarnogurský (KDH) vyjadril, že Lexa a Krajči môžu byť stíhaný za iné činy ktoré amnestia nepokrýva. V októbri 1999 Pittner ako riaditeľ SIS zbavil bývalého premiéra Mečiara mlčanlivosti, aby mohol vo veci vypovedať. Ten však radšej začal prostestnú hladovku.[19] Prvý senát Ústavného súdu vydal 20. decembra rozsudok podľa ktorého boli práva bývalého príslušníka SIS Jaroslava Svěchotu amnestiami porušené. Ján Čarnogurský pripravil ústavnú novelu, ktorá by chránila občanov pred únosmi a vylučovala by amnestiu pre únoscov. Únoscovia Kováča ml. by tak moli byť potrestaní. Po odmietnutí podpory stranou SDĽ koalícia nenašla potrebných 90 hlasov a novela nebola schválená.[20]

Vyšetrovanie únosu bolo Policajným zborom ukončené 28. apríla a bolo obvinených 12 ľudí. Hlavný vyšetrovateľ Jaroslav Ivor požiadal parlament o Lexovu imunitu. Keď bola imunita 3. júla odobratá Lexa sa začal pred vyšetrovateľmi skrývať.[21] 31. augusta boli zastavené právne úkony voči Krajčimu. Prokurátor Michal Barila poznamenal, že vyšetrovanie je opodstatnené, ale musí rešpektovať amnestie. 27. novembra bolo vznesené obvinenie voči Lexovi.[21]

V júni 2002 Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. V decembri 2002 Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu trestného stíhania.[2] V parlamente hlasovalo za zrušenie 56, proti 26 a zdržalo sa 14 poslancov.[2] V roku 2005 bolo 65 poslancov za, 54 proti a 13 sa zdržalo. V nasledujúcom roku bolo 78 za, 52 proti a žiadny poslanec sa nezdržal. V roku 2008 bolo za 55, proti 65 a zdržalo sa 13 poslancov.[2]

2010 až 2016

Vláda Ivety Radičovej vložila do preambuly svojho programového vyhlásenia vydaného 29. júla 2010 prípravu ústavného zákona, ktorý mal „umožniť prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998“.[22] Amnestie do programového vyhlásenia presadiilo KDH.[22] Právnik Ernest Valko pripomenul, že v Argentíne boli ústavným zákonom zrušené amnestie zo 70. rokov. Ohľadne premlčacej doby poznamenal „Ak by sa argumentovalo premlčaním, je otázne, či bežala premlčacia lehota vzhľadom na to, že nebolo možné uplatniť trestné stíhanie vzhľadom na amnestie, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi.“[22] Právnik a bývalý poslanec HZDS Ján Cuper arumentoval, že amnestie sa zrušiť nedajú ani ústavným zákonom: „Ak sa prijme takýto zákon, možno to bude formálne zodpovedať, ale obsahovo môže takýto zákon celkom dobre ústavný súd zrušiť ako odporujúci princípom právneho štátu a právnej istoty.“[22] Zrušenie amnestií podmienil zrušením amnestie Michala Kováča svojmu synovi: „Jedno sa bez druhého nedá vyšetriť“, povedal.[22]

Vláda Ivety Radičovej 22. júna 2011 súhlasila s návrhom poslancov Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnesti.[23] Hlavný poradca premiérky Radičovej Marián Balázs uviedol, že amnestie nebránia vyšetreniu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, ale trestnému stíhaniu a odsúdeniu aktérov činu. Ďalej pripomenul, že „prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave na základe výsledkov policajného vyšetrovania dňa 27. 11. 2000 odovzdal Okresnému súdu Bratislava III žalobu na obvinených Ing. Ivana L., JUDr. Gejzu V., JUDr. Milana L., Mgr. Róberta B., Petra S., Mgr. Michala H., Romana K. a Igora K. Tí podľa textu obžaloby ‚spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Spoločným konaním iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny.“[23] Pripomenul tiež Radbruchovu formulu. Podľa nej má právo obsahovať tri hodnoty: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. V prípade rozporu medzi zákonom a spravodlivosťou by mala víťaziť spravodlvosť. Podľa Balázsovho názoru amnestie odporujú aj Deklarácii OSN o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím z roku 1992. Cituje tiež čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa ktorého sa „nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi“.[23]

3. februára 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky prebehlo hlasovanie o zrušení amnestií. Za návrh hlasovalo 78 poslancov vlády Ivety Radičovej.[24] Proti návrhu boli dvaja poslanci a zdržalo sa 61.[2] Na hlasovaní bolo prítomných 141 poslancov. Návrh bol podporený všetkými poslancami za SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST – HÍD, okrem Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka zaň hlasovali všetci nezávislí poslanci. Poslanci SMER-SD sa hlasovania zdržali, SNS nehlasovala.[25]

V roku 2015 za zrušenie amnestií hlasovalo 57 poslancov.[4]

2016: siedmy a ôsmy pokus o zrušenie amnestií

V apríli 2016 predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) návrh na zrušenie amnestií.[4] Prekladateľ navrhnoval zrušiť: článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 214/1998 Z. z., a rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 375/1998 Z. z.[17] Za návrh hlasovalo 55 zo 129 poslancov prítomných v parlamente. Návrh nepodporili poslanci vládneho SMERu ani SNS. Poslanci vládnych strán #SIEŤ a MOST – HÍD väčšinou návrh podporili. Všetci poslanci ĽSNS sa hlasovania zdržali. Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) sa hlasovania zdržal kvôli technickej poruche. Boris Kollár (SME RODINA – Boris Kollár) bol jediný opozičný poslanec, ktorý hlasoval proti. Celé jeho hnutie hlasovalo za zrušenie amnestií. Kollár sa mal tiež pomýliť.[4] Poslanec Gábor Grendel (NOVA) navrhol, aby sa parlament bývalému prezidentovi za amnestie ospravedlnil a odsúdil ich. Ani táto iniciatíva nebola úspešná.[26] Podpredseda parlamentu a poslanec za SMER-SD Martin Glváč sa vyjadril, že zrušenie amnestií by bolo protiústavné. Podľa neho by v ohľadom amnestií platila zásada „in dubio pro reo“ a v prípade pochybností by súd musel rozhodnúť v prospech obvineného.[26] Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST – HÍD) uviedla: „Myslím, že nevyšetrenie únosu Michala Kováča mladšieho je proste trauma v živote slovenskej spoločnosti a preto, napriek tomu, že je to prielom do istých právnych princípov, si myslím, že je tu vyšší záujem na tom, aby amnestie zrušené boli.“[26] Svoj názor však nebude SMERu vnucovať.[26] Prezident Andrej Kiska sa na pohrebe bývalého prezidenta Michala Kováča 13. októbra vyjadril o amnestiách takto: „Nemôžeme – nikto z nás, ktorí sme zodpovední za správu vecí verejných – považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj. Nedá sa s čistým svedomím hovoriť o rešpekte k právu, spravodlivosti, k vlastnej republike, ak páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia, ktorá znemožňuje, aby sa zodpovedali pred súdom. Tento výklad právneho štátu je formálny. A aj dnes vidíme, k čomu vedie formálny výklad práva a spravodlivosti. K oslabeniu dôvery v štát a jeho inštitúcie.“[27]

V novembri 2016 predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) do Národnej rady SR ďalší návrh na zrušenie amnestií. Zrušenie podporil listom poslancom aj prezident Andrej Kiska.[1] V liste žiada poslancov, aby „ako priamo volení reprezentanti občanov v našom jedinom ústavodarnom orgáne zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti.“[1] 30. novembra 2016 vláda prijala vyhlásenie v ktorom odsudzuje únos Michala Kováča mladšieho aj následné amnestie. Zároveň poverila premiéra Fica, aby deklaráciu „predložil parlamentu a odôvodnil ho na jeho zasadnutí“.[28] 6. decembra 2016 bol návrh parlamentom posunutý do druhého čítania. Podporilo ho 77 poslancov: „za hlasovali poslanci SaS, OĽaNO, Mosta-Híd, Beblavý a spol., kotlebovci a Sme Rodina.“[3] Smer-SD ani SNS návrh nepodporili.[3] Parlament naopak schválil deklaráciu na návrh predsedu vlády Roberta Fica podanú minesterkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, ktorá „odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky“ a „odsudzuje aj amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov“.[3] Deklaráciu podporilo 88 zákonodarcov.[29] Poslanci SaS a OĽaNO vytiahli svoje hlasovacie karty, podľa nich deklarácia „nič nerieši“.[3]

2017

V januári 2017 napísalo 26 slovenských právnikov, vrátane významných odborníkov na ústavné a medzinárodné právo, výzvu poslancom NR SR na zrušenie Mečiarovych amnestií ústavným zákonom.[30]

Ďalšiu samostatnú výzvu poslacom podpísalo niekoľko desiatok osobností rôznych profesií. Výzva uvádza mimo iného „Mečiarove amnestie sú hrubým prejavom zneužitia štátnej moci, ktorá týmto zabránila vyšetreniu a spravodlivému potrestaniu zločinov, zo spáchania ktorých je sama podozrivá. Sú zásadným pošliapaním spravodlivosti, právneho štátu ako aj základného poslania štátnej moci chrániť občanov“.[31]

Riešenie Mečiarových amnestií sa po návrhu Jána Budaja presunulo na marec 2017. Zámerom má byť priestor pre SMER-SD a SNS, aby si o amnestiách vytvorili názor.[32]

1. marca na premiére filmu Únos sa minister kultúry Marek Maďarič (SMER-SD) vyjadril takto: „Amnestie sú nemorálne, spor na politickej scéne sa vedie v právnej rovine. Je na konkrétnom poslancovi, ako sa zachová. Ja, najmä po tom, čo boli publikované právne stanoviská viacerých právnikov a sudcov, ktoré hovoria o tom, že sa dajú zrušiť amnestie, tak keby som bol poslancom, hlasoval by som za zrušenie amnestií“.[33] Stal sa tak prvým politikom SMER-u, ktorý pripustil, že je za zrušenie amnestií.[34] 3. marca Erik Tomáš, poslanec a mediálny poradca premiéra Fica uviedol, že sa v strane hľadajú kompromis ako amnestie zrušiť. „Aj ja interne vyvíjam iniciatívy, aby sme hľadali cestu, ako to urobiť. Tie riešenia by mali byť kompromisom medzi prirodzenou spoločenskou objednávkou a tým, aby to bolo právne čisté“, uviedol.[34] 8. marca sa za zrušenie vyjadrilo niekoľko ministrov: Miroslav Lajčák (SMER-SD), Tomáš Drucker (nominovaný SMER-SD), László Sólymos (Most-Híd), Ján Richter (SMER-SD) a Gabriela Matečná (nom. SNS).[35]

Organizácia VIA IURIS spustila web, kde môže verejnosť podporiť zrušenie amnestií.[36][37] Výzvu za 24 hodín podpísalo vyše 25 tisíc ľudí.[38]

7. marca 2017 o amnestiách v diskusii na TA3 vystúpil aj ich iniciátor Vladimír Mečiar.[39][40] V relácii poprel úlohu SIS na únose a vyhlásil: „Ešte ani dnes si nedovolím celú pravdu povedať. Niektoré veci by boli šokujúce pre verejnosť... Nie je čas povedať všetko. Spochybnili by sme politickú stabilitu tohto štátu a systému.“[41] Amnestie obhajoval ako pokus o vytvorenie pokoja pred parlamentnými voľbami v roku 1998.[41]

Kultúrny dopad

Na tému amnestií vznikla pesnička s videoklipom, ktorú zložil reper Tono S.[42]

1. marca 2017 mal premiéru film režisérky Mariany Čengel Solčanskej, Únos práve na tému únosu Kováča a vraždy Róberta Remiáša.[33]

Referencie

  1. ↑ a b c Prezident požiadal poslancov, aby zvážili zrušenie Mečiarových amnestií [online]. Ringier Axel Springer, 2016-11-21, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f DUCÁR, Martin. Toto sú štyri spôsoby ako zrušiť Mečiarove amnestie [online]. Mafra Slovakia, 2017-01-31, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e TÓDOVÁ, Monika. Parlament odsudzuje Mečiarove amnestie, ale zrušiť ich nechce [online]. N Press, 2016-12-06, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e Poslanci odmietli zrušiť Mečiarove amnestie. Lipšica zradila technika, Kollár sa pomýlil [online]. Mafra Slovakia, 2016-04-28, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  5. ↑ Prieskum: Zrušenie Mečiarových amnestií podporuje 63 percent opýtaných [online]. Perex, 2017-03-01, [cit. 2017-03-07]. Dostupné online.
  6. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Vyšetrovateľ únosu prezidentovho syna: SIS by som zrušil, zavlečenie nikdy nezmyje [online]. N Press, 2015-08-25, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  7. ↑ Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 55/1998 Z. z. o amnestii. Dostupné online.
  8. ↑ a b c d Mečiarove amnestie strašia aj po desiatich rokoch [online]. Ringier Axel Springer, 2008-09-28, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  9. ↑ Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 214/1998 Z. z. o amnestii. Dostupné online.
  10. ↑ DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1023-1024.
  11. ↑ SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 180. (po anglicky)
  12. ↑ DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1024.
  13. ↑ ČIČ, Milan. Problémy a perspektívy Ústavy Slovenskej republiky. Právník (Praha: Ústav státu a práva AV ČR), 4 1999, roč. 138, čís. 4, s. 293. ISSN 0231-6625.
  14. ↑ a b ŠIMEČKA, Martin M.. Choďte na film Únos, pomôžete zakliať zlo [online]. N Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  15. ↑ DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1033.
  16. ↑ Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky č. 375/1998 Z. z. o amnestii. Dostupné online.
  17. ↑ a b PODIVINSKÁ, Alexandra. Ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií bol neúspešný [online]. Legal & Economic Press, s.r.o, 2016-04-29, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online.
  18. ↑ SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 191. (po anglicky)
  19. ↑ a b SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 192. (po anglicky)
  20. ↑ SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 212. (po anglicky)
  21. ↑ a b SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 213. (po anglicky)
  22. ↑ a b c d e Cuper: Ak sa zrušia Mečiarove amnestie, mala by sa aj Kováčova [online]. MAFRA Slovensko, 2010-07-29, [cit. 2016-12-08]. Dostupné online.
  23. ↑ a b c PODIVINSKÁ, Alexandra. M. Balázs: Mečiarove amnestie bránia spravodlivosti [online]. Úrad vlády SR, 2011-09-23, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online.
  24. ↑ Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, parlament ich nezrušil [online]. pravda.sk, 03.02.2012, [cit. 2013-07-29]. Dostupné online.
  25. ↑ NRSR: Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, snemovňa ich nezrušila [online]. NR SR, 2012-02-03, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  26. ↑ a b c d KERN, Miro. Mečiarove amnestie nezrušia, Smer názor nezmenil a Most ho presviedčať nebude [online]. N Press, 2016-10-12, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  27. ↑ KISKA, Andrej. Rozlúčka Kisku s Kováčom: Zločiny mečiarizmu nie sú minulosť, nesmú ich chrániť amnestie [online]. N Press, 2016-10-13, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online.
  28. ↑ Ficova deklarácia chce odsúdiť únos aj Mečiarove amnestie [online]. TA3, 2016-11-30, rev. 2016-11-30, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online.
  29. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Národná rada Slovenskej republiky – hlasovanie poslancov: Vládny návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 (tlač 340). Hlasovanie o návrhu uznesenia. [online]. Národná rada SR, 2016-12-06, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
  30. ↑ BURČÍK, Matúš. Právne kapacity vyzvali na zrušenie Mečiarovych amnestií, dá sa to. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-01-29. Dostupné online [cit. 2017-02-02]. ISSN 1335-4418.
  31. ↑ ČIMOVÁ, Denisa. Pauhofová, Lasica, Radičová, Truban a desiatky ďalších osobností vyzvali na zrušenie Mečiarových amnestií [online]. N Press, 2017-02-02, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  32. ↑ TASR. Rušenie Mečiarových amnestií sa odsúva na marec. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-02-02. Dostupné online [cit. 2017-02-02].
  33. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Maďarič by už hlasoval za zrušenie amnestií, Kiska sľúbil Remiášovej boj (+ video) [online]. N Press, 2017-03-01, [cit. 2017-03-04]. Dostupné online.
  34. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Ficov poradca Tomáš tvrdí, že hľadajú kompromis, ako zrušiť Mečiarove amnestie [online]. N Press, 2017-03-03, [cit. 2017-03-04]. Dostupné online.
  35. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Lajčák aj Drucker by hlasovali za zrušenie amnestií, v SNS iba za „legálne riešenie“ (anketa s ministrami) [online]. N Press, 2017-03-08, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  36. ↑ Newsfilter: Keď nepríde povodeň, príde Kaliňák [online]. N Press, 2017-03-06, [cit. 2017-03-06]. Dostupné online.
  37. ↑ Téma dňa zažije hviezdnu chvíľu. Vladimír Mečiar prehovorí na TA3 o amnestiách [online]. Mafra Slovakia, 2017-03-07, [cit. 2017-03-07]. Dostupné online.
  38. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Oskar Fegyveres: Verím, že amnestie už konečne zrušia [online]. Petit Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  39. ↑ Téma dňa: Mečiar a Bugár o amnestiách [online]. ta3.com, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  40. ↑ Mečiar hovoril o Kováčových peniazoch, Bugár mu často vyčítal klamstvá [online]. ta3.com, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  41. ↑ a b KONÍK, Juraj; TÓDOVÁ, Monika. Mečiar sa viackrát rozzúril: Pri amnestiách hráte o Ficovu hlavu, nie o moju [online]. N Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  42. ↑ REHÁK, Oliver. Mečiarove amnestie sa dostali do pesničky, ktorá dokazuje, že slovenský hiphop má aj silné témy [online]. N Press, 2017-02-01, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mečiarove_amnestie&oldid=6462603“