Téryho chata: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Tatransky (diskusia | príspevky)
d formulácia, wikilinky, rozšírenie, aktualizácia
d externé odkazy
Riadok 11: Riadok 11:
| najľahší výstup = z [[Hrebienok|Hrebienka]]
| najľahší výstup = z [[Hrebienok|Hrebienka]]
| commons = Téryho chata
| commons = Téryho chata
| web =
| web = http://www.teryhochata.sk/
}}
}}



Verzia z 09:11, 17. júl 2017

Téryho chata


49°11′24″S 20°11′56″V / 49,19°S 20,198889°V / 49.19; 20.198889Súradnice: 49°11′24″S 20°11′56″V / 49,19°S 20,198889°V / 49.19; 20.198889
Nadmorská výška2 015 m n. m.
PohorieTatry
PolohaMalá Studená dolina
Rok založenia1899
Najľahší výstupz Hrebienka
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
CommonsTéryho chata
Webová stránkahttp://www.teryhochata.sk/

Téryho chata (ľudovo nazývaná Terynka) je najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách. Leží pri Piatich Spišských plesách v Malej Studenej doline, nad skalnou stenou, odkiaľ pomyselne stráži túto dolinu.

História chaty

Téryho chata bola postavená, na podnet predstaviteľa Maďarského turistického spolku Edmunda Téryho roku 1899. Projektoval ju spišskosobotský architekt Gedeon Majunke. Chata od svojho založenia nesie meno banskoštiavnického lekára Edmunda Téryho, ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky vo vtedajšom Uhorsku. Okrem iných vystúpil ako prvý na okolité štíty: Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877). Do roku 1933 bola najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Od roku 1936 má celoročnú prevádzku. V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov.

Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v rokoch 1979-82, stavebný materiál na opravu vynášali nosiči na svojich ramenách, no napriek tomu si zachovala pôvodný tvar, ktorý navrhol Gedeon Majunke. K chate sa viaže aj meno tatranského beletristu chatára Bela Kapolku a iných úspešných Tatrancov a horolezcov.

Chatári

  1. Ján Adriáni 1899 - 1910
  2. Gustáv Barč 1915? - ?
  3. Július Tardík 1928
  4. Karol Kern 1928 - 1938
  5. Ján Kacián a Štefan Zamkovský 1938
  6. Štefan Zamkovský 1938 -  ?
  7. Ondrej Krasuľa  ?
  8. Alo Huba  ?
  9. Rudolf Mašlonka a Rudolf Kacián 1945 - 1948 (Rudolf Kacián v roku 1948 odchádza na Bilíkovú chatu a Rudolf Mašlonka v roku 1949 na chatu Kamzík)
  10. Ing. Vladimír Šimo v letnom období 1949 - ?
  11. Julius Parák  ? - 1951
  12. Karol Danajovič 1951
  13. Jozef Stolár 1952
  14. Jaroslav Sláma 1953 - 1958
  15. Miroslav Jílek 1958 - 1963
  16. František Skopík 1964 - 1967
  17. Michal Legutky 1967 - 1971
  18. Ondrej Šimko 1971 - 1973
  19. Belo Kapolka 1973 - 1994
  20. Viola Kapolková 1994
  21. Ing. Miroslav Jílek (Františka Kriššáková) 1994 - 2014 [1]
  22. Peter Michalka 2014 - [2]

( počas 2. svetovej vojny bola často zatvorená, ale na chate sa skrývali bratislavskí horolezci Ing.. Ladislav Chodák, Alo Huba, Radek a Borek Roubalovci, Gizela Krenová, František Moravčík, Jozef Horvát, Ladislav Dvořák, Tatranec, Rudolf Mašlonka a ďalší)[2]

Nosičský rekord

Súčasnosť

Chata je jednou z najznámejších tatranských vysokohorských chát. Chata poskytuje aj ubytovanie a stravovanie.

Prístupnosť chaty

Chata je prístupná od Zamkovského chaty (, 2h). K Zamkovského chate sa ide buď z Hrebienka alebo Skalnatého plesa (). Len od Hrebienka je ale chata prístupná celoročne. Od Téryho chaty vedie chodník (, ) cez Pfinnovu kopu do Dolinky pod Sedielkom a odtiaľ buď cez Priečne sedlo () do Veľkej Studenej doliny alebo na Sedielko () a do Javorovej doliny.

Okolie chaty

Od chaty je krásny výhľad do Kotliny Piatich spišských plies, na samotných Päť spišských plies, ale i okolité štíty: Ľadový štít, Prostredný hrot, Širokú vežu, Snehový štít, Baranie rohy, Spišský štít, Pyšný štít, Lomnický štít a ďalšie.

Referencie

  1. Mrázik František a Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Vydavateľstvo Print -Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X
  2. Mrázik František a Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Vydavateľstvo Print -Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X
  3. [1]

Iné projekty

Galéria

Externé odkazy