John James Voll

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
John J. Voll
John James Voll
Osobné informácie
ŠtátUSA
Narodenie3. máj 1922
Cincinnati, Ohio, USA
Úmrtie12. september 1987 (65 rokov)
Lexington, Massachusetts, USA
Zostrely
Potvrdené zostrely21 (1× Fw 190F-8, 2× Bf 109G-6, 1× Me 410, 7× Bf 109G, 1× Fw 190A-8, 1× Fi 156, 1× Fw 190A-8/R2, 2× Ju 52, 1× M.C.202, 1× Do 217, 1× Ju 88, 2× Fw 190)
Pravdepodobné zostrely4 (3× Bf 109G, 1× Fw 190)
Poškodené lietadlá3 (1× Fi 156, 2× Bf 109G)
Vyznamenania
pozri vyznamenania
Odkazy
Spolupracuj na Commons John James Voll

John James Voll (* 3. máj 1922, Cincinnati – † 12. september 1987, Lexington) bol americký stíhací pilot, letecké eso počas druhej svetovej vojny a neskôr dôstojník Vzdušných síl Spojených štátov (United States Air Force, USAF). Lietal na stíhačkách P-51 Mustang ako príslušník 308. stíhacej letky v rámci 31. stíhacej skupiny. Oficiálne mu bolo priznaných 21 zostrelov nepriateľských lietadiel, čím sa stal najúspešnejším stíhačom 15. leteckej armády USA, ktorá pôsobila v oblasti Stredomoria, južnej, strednej a východnej Európy, a zároveň tretím najúspešnejším pilotom Mustangu počas druhej svetovej vojny.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

John Voll sa narodil 3. mája 1922 v Cincinnati v štáte Ohio ako najstarší z piatich detí Johna a Almy May Vollových. Vyrastal však v malom meste Goshen, kde spolu so svojimi súrodencami začal chodiť do školy. Rád sa túlal v okolí mesta a v období štúdia na strednej škole s obľubou chodil na lov vtákov. Vo veku 18 rokov mu zomrel otec. Po maturite študoval na Miami College of Ohio. Dňa 5. augusta 1942 sa prihlásil do Záloh leteckého zboru (Air Corps Reserve) a v marci 1943 bol povolaný do Armádnych vzdušných síl USA (United States Army Air Forces, USAAF) k pilotnému výcviku, s ktorým začal 8. marca 1943. Počas výcviku nalietal takmer 136 hodín a úspešne ho absolvoval 7. januára 1944, pričom mu bola pridelená hodnosť podporučíka (second lieutenant). Následne bol pridelený k 84. stíhacej skupine, u ktorej lietal na stíhacích lietadlách P-47D Thunderbolt, na ktorých nalietal 94 a pol hodiny.[1][2]

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Následne bol Voll prevelený do Talianska, kde sa 4. mája 1944 hlásil na letisku San Severo u veliteľa 31. stíhacej skupiny (31st Fighter Group, 31st FG), plukovníka Charlesa M. McCorklea. Veliteľ 31st FG pridelil Volla k 308. stíhacej letke (308th Fighter Squadron, 308th FS), ktorej v tom čase velil major James G. Thorsen. John Voll dostal od veliteľa 308th FS niekoľko dní na zoznámenie sa so stíhačkou P-51B Mustang a 14. mája ho poslal na prvý bojový let. V tento deň malo 42 Mustangov 31. stíhacej skupiny sprevádzať bombardéry B-24 Liberator 456. a 459. bombardovacej skupiny (459th Bombardment Group, 459th BG), z ktorých 75 potom zaútočilo na letisko v Reggio Emilia. Stíhačom 31st FG sa však stretnutie s bombardérmi 456th a 459th BG nepodarilo. Prvých približne 20 bojových letov absolvoval John Voll na pozícii „dvojky“ veliteľa roja a až potom sa stal číslom tri v štvorčlennom roji, resp. vedúcim pilotom druhej dvojice.[2][3]

Koncom júna 1944 sa vo výzbroji 31st FG začali objavovať aj nové stíhačky P-51D Mustang. Verzia D sa od strojov P-51B a C líšila najmä kvapkovitým odsúvateľným prekrytom kabíny a zníženou zadnou časťou trupu, vďaka čomu mali piloti výrazne lepší rozhľad v hornej polosfére, a inštaláciou troch guľometov kalibru 12,7 mm v každom krídle, namiesto dvoch guľometov v každom krídle ako u P-51B a C. Johnov Mustang bol verzie P-51B-5-NA s výrobným číslom 42-106512 a kódovými písmenami HL-B. Pomenoval ho „American Beauty“. Tento ozdobný nápis bol červenou farbou namaľovaný na prednú časť lietadla a dopĺňala ho polovičná kresba ruže. V auguste 1944 pribudla medzi slová „American“ a „Beauty“ aj kresba sporo odetej sediacej ženy.[4]

V piatok 23. júna 1944 vyslala 15. letecká armáda USA vyše 400 bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress na ropné ciele v Rumunsku. Stíhači 31st FG vzlietli k sprievodu B-17 Flying Fortress 99th, 301st, 463rd a 483rd BG, pričom 91 B-17 potom zaútočilo na rafinériu Româno-Americană na východnom okraji Ploješti. Ďalších 10 B-17 301st BG bombardovalo zoraďovaciu stanicu v meste Niš v Juhoslávii. Proti Američanom vzlietli v tento deň rumunskí stíhači na lietadlách IAR 80, IAR 81 a Messerschmitt Bf 109G a nemeckí letci na Bf 109G-6 a Focke-Wulfoch Fw 190F-8.[pozn. 1] Takmer hodinu sa v okolí Bukurešti odohrávala letecká bitka, v ktorej si piloti troch amerických stíhacích skupín nárokovali 25 istých a dva pravdepodobné zostrely nepriateľských lietadiel. John Voll zostrelil jeden Fw 190F-8 v priestore 16 km severne od Bukurešti. Išlo o jeden zo štyroch zostrelov, ktoré boli oficiálne priznané pilotom 308th FS. Piloti 31st FG zostrelili v tento deň osem nepriateľských lietadiel, pričom stratili aj jeden Mustang. V sobotu 24. júna bol John Voll medzi 44 pilotmi 31st FG, ktorých úlohou bolo samostatné vyhľadávanie nepriateľských stíhačov (fighter sweep)[pozn. 2] v priestore Bukurešť – Ploješť, pričom sa im podarilo zostreliť jeden Bf 109. John Voll tentokrát nedosiahol zostrel. Ešte v ten deň stratila 31st FG i jeden Mustang počas záchrannej misie nad morom.[2][7]

John Voll v kokpite stíhačky P-51B-5-NA Mustang

Nasledujúci pondelok, 26. júna 1944, malo celkovo 740 bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress za ciele objekty v okolí Viedne v Rakúsku. Tento mohutný bombardovací zväz sprevádzalo 38 stíhačiek P-38 Lightning 1st FG, 39 P-38 14th FG, 26 P-38 82nd FG, 42 lietadiel P-51 Mustang 31st FG, 37 P-51 52nd FG a 35 strojov P-47 Thunderbolt 332nd FG. Stíhači 31. stíhacej skupiny boli pri tejto misii určení ako stíhacia ochrana bombardérov B-24 Liberator 460th, 464th, 465th a 485th BG. Celkovo 57 Liberatorov 460th a 485th BG potom zaútočilo na ropnú rafinériu vo Floridsdorfe, zatiaľ čo 65 B-24 464th a 465th BG bombardovalo neďalekú zoraďovaciu stanicu. Protivzdušná obrana Ríše (Reichsluftverteidigung), konkrétne 8. stíhacia divízia (8. Jagddivision) so sídlom vo Viedni-Kobenzl, vyslala v tento deň proti americkým lietadlám všetky jednotky, ktoré mala k dispozícii.[pozn. 3] Na výpomoc vzlietli aj niektoré jednotky podriadené 7. stíhacej divízii, ktorá v tom čase sídlila v Schleissheime, severne od Mníchova.[pozn. 4] Veľká letecká bitka, ktorá sa rozpútala nad západným Maďarskom a postupne sa preniesla nad územie dnešného juhozápadného Slovenska a východného Rakúska bola jednou z najväčších leteckých bitiek nad strednou Európou počas druhej svetovej vojny. Letci 31st FG bojovali takmer hodinu s viac ako stovkou nepriateľských stíhačov, pričom si nárokovali 15 zostrelov. John Voll zostrelil o 09:20 hod. v oblasti južne od Bratislavy jeden Bf 109G-6 a následne Me 410. Zostrel Me 410 bol Johnovi spočiatku priznaný iba z polovice spolu s poručíkom Kandeferom, ale neskôr bol asi prehodnotený a priznaný Vollovi. Bf 109G-6, ktorý zostrelil Voll, patril pravdepodobne I. skupine Stíhacej eskadry 302 (I. Gruppe des Jagdgeschwaders 302, I./JG 302). Dvojmotorový Me 410 bol pravdepodobne od I. alebo II./ZG 76. Piloti 31st FG sa v priestore juhozápadného Slovenska podieľali aj na zničení Pohotovostnej letky Slovenských vzdušných zbraní.[8] Celkovo bolo stíhačom 31st FG za tento deň oficiálne priznaných 14 zostrelov nepriateľských lietadiel. Stratili však dva Mustangy.[9]

V utorok 27. júna zaútočilo celkovo 299 bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress na ciele v Maďarsku a Juhoslávii. Úlohou 48 stíhačov 31st FG bol fighter sweep v oblasti Budapešti. Pilotov 308th FS viedol pri tomto bojovom lete nový veliteľ letky major Harry W. Dorris.[2] Veliteľstvo 8. stíhacej divízie vyslalo proti Američanom stíhačky Bf 109G-6 I./JG 302, dvojmotorové Bf 110G-2 II./ZG 1 a Me 410A/B ZG 76. Do boja vzlietli tiež stíhači 101. stíhacej skupiny „Puma“ (101. „Puma“ vadászrepülő osztály) Maďarského kráľovského letectva na Bf 109G-6. Piloti 31st FG bojovali v priestore Budapešti a čiastočne aj nad južným Slovenskom s približne 65 stíhačkami Bf 109G-6, Bf 110G-2 a Me 410A/B, pričom dosiahli sedem istých a jeden pravdepodobný zostrel. O 10:30 hod. zostrelil John Voll v oblasti 24 km severozápadne od Budapešti jeden z útočiacich Bf 109G-6. Pri tejto misii stratila 31st FG dva Mustangy. John Voll mal po tomto lete oficiálne priznané už štyri zostrely, vďaka čomu bol krátko na to povýšený do hodnosti nadporučíka (first lieutenant).[10]

V nedeľu 2. júla bol John Voll spolu s 31st FG opäť vyslaný nad Maďarsko. Ciele v Maďarsku a Juhoslávii napadlo 633 bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress. Celkovo 91 Mustangov 31. a 325. stíhacej skupiny plnilo úlohy stíhacej ochrany strojov B-24 49. a 55. bombardovacieho krídla (55th Bombardment Wing, 55th BW), pričom 222 Liberatorov následne bombardovalo zoraďovaciu stanicu Rákos v Budapešti. Nemecká protivzdušná obrana zareagovala vyslaním stíhačiek Bf 109G, Fw 190A/G, ťažko ozbrojených a opancierovaných strojov Fw 190A-8/R2 Sturmbock[pozn. 5] a dvojmotorových Bf 110G-2 s Me 410A/B.[pozn. 6] Na poplach odštartovali aj maďarskí letci 101. stíhacej skupiny „Puma“ na Bf 109G-6, ktorých viedol major Aladár Heppes. K prvým súbojom došlo v tento deň krátko pred 10:00 hod. v oblasti jazera Balaton. Bombardéry B-24 Liberator 49th a 55th BW, ktoré mali kryť letci 31st a 325th FG, napadlo v priestore cieľa približne 35 nepriateľských stíhačiek, väčšinou Bf 109G a Fw 190A/G. Nemcom sa spočiatku podarilo vyhnúť americkým sprievodným stíhačom a priblížiť sa k bombardérom na vzdialenosť približne 180 m, ale palubní strelci bombardérov sa urputne bránili a nárokovali si zničenie siedmich lietadiel. Úspešný bol aj John Voll, ktorý si o 10:45 hod. v oblasti 80 km východne od Budapešti nárokoval dva zostrely stíhačiek Bf 109G, pričom jeden zostrel mu bol potom priznaný ako istý a druhý pravdepodobný. Je možné, že letci 308th FS sa stretli s niektorými z maďarských Bf 109G-6 101. stíhacej skupiny „Puma“. Piloti 31st a 325th FG si v tento deň nárokovali sedem istých a dva pravdepodobné zostrely nepriateľských lietadiel, z ktorých im bolo potom oficiálne priznaných šesť. O dva dni neskôr, 4. júla, sa novým veliteľom 31. stíhacej skupiny stal podplukovník Yancey S. Tarrant.[12][2]

Na Mustangu verzie D letel John Voll aj v utorok 18. júla 1944, kedy mala 31st FG sprevádzať bombardéry B-24 Liberator, ktorých ciele sa nachádzali v malej oblasti v okolí Friedrichshafenu v Nemecku. Nepriaznivé počasie však spôsobilo, že Liberatory 47th, 55th a 304th BW spolu s Lightningmi 14th a 82nd FG nemohli dokončiť svoju misiu a letci 31st FG sa na 43 Mustangoch nakoniec pridali k stíhacej ochrane strojov B-17 Flying Fortress 5th BW, ktoré mali napadnúť letisko Memmingen. Letová trasa B-17 k cieľu viedla z letísk v južnom Taliansku smerom na severozápad nad Jadranským morom, cez krátky úsek severného Talianska a nad Alpami. Aj posádkam Fortressov skomplikovalo let k cieľu nepriaznivé počasie. B-17 99th BG sa museli otočiť späť, zatiaľ čo 27 strojov 97th BG muselo namiesto letiska Memmingen zaútočiť na železničný most neďaleko Casarsy v severnom Taliansku. Fortressy malo k náletu na letisko Memmingen sprevádzať 58 Mustangov 332nd FG, ktoré však neprileteli včas do plánovaného miesta stretnutia s bombardérmi a tie sa tak po prelete Álp ocitli bez stíhacej ochrany. Protivzdušná obrana Ríše medzitým vyslala proti prilietajúcim Američanom stíhačky Bf 109G, Fw 190A-8, Fw 190A-8/R2 Sturmbock a dvojmotorové Bf 110G-2 spolu s Me 410A/B.[pozn. 7] V následnej leteckej bitke, ktorá sa odohrávala najmä v okolí bavorského mesta Kempten, sa nemeckým stíhačom podarilo zostreliť 16 B-17G. O niekoľko minút neskôr, keď už bolo takmer po všetkom, sa do bojov nad Kemptenom zapojili aj americkí stíhači. Vo všetkých letových hladinách sa uskutočnilo viacero stíhacích súbojov medzi pilotmi Bf 109G od I./JG 300 a II./JG 27 a Mustangov od 332nd FG a časťou 31st FG. John Voll zostrelil o 10:55 hod. neďaleko Memmingenu jeden Fw 190A-8. Na letisko Memmingen nakoniec zaútočilo 79 B-17 2nd, 301st, 463rd a 483rd BG. Piloti 332nd a 31st FG si nárokovali celkovo 23 zostrelov nemeckých stíhačiek, ktoré im boli potom aj oficiálne priznané. V tejto akcii však 332nd a 31st FG stratili po tri Mustangy.[13][14][2]

Dňa 28. júla 1944 sa novým veliteľom 308. stíhacej letky stal kapitán Leland P. Molland. Keď 31. stíhacia skupina postupne získavala nové Mustangy verzie D, odovzdávala niektoré staršie P-51B a C k 332. stíhacej skupine. Napriek tomu zostalo i naďalej vo výzbroji 31st FG niekoľko P-51B a C. John Voll odlietal s P-51B ešte niekoľko bojových letov.[2]

Johnov P-51B-5-NA Mustang (výr. č. 42-106512; HL-B), ktorý pomenoval „American Beauty“. Fotografia vznikla niekedy medzi 17. a 25. augustom 1944, kedy mal Voll na konte 8 zostrelov

Vo štvrtok 17. augusta sa Voll s 31st FG vracia nad Rumunsko. V tento deň sprevádzalo 187 Mustangov 31st, 52nd, 325th a 332nd FG bombardéry B-24 Liberator k náletom na ropné rafinérie v Ploješti. Celkovo 34 Liberatorov 98th a 449th BG potom napadlo rafinériu Unirea Speranţa, zatiaľ čo niektoré zo 124 B-24 49th BW, 455th a 456th BG zaútočili na rafinériu Româno-Americană. Ďalších 85 Liberatorov 376th, 450th, 454th a 459th BG bombardovalo rafinériu Astra Română. Piloti Mustangov sa v priestore cieľa nestretli s nepriateľskými lietadlami. Pri spiatočnom lete však podporučík Shipp, príslušník 31st FG, ohlásil problémy s motorom a jeho lietadlo začalo zaostávať za ostatnými. John Voll bol poslaný, aby ho sprevádzal. Motor Shippovho Mustangu ale nevydržal a svoj stroj musel opustiť na padáku. John následne vystúpal späť do výšky 1 830 m a približne 910 m pod sebou uvidel tri Bf 109G. Spustil sa k nim a zameral sa na prvého z nich. Moment prekvapenia mu vyšiel a prvý z messerschmittov sa o 11:40 hod. zrútil do hôr v oblasti južne od mesta Knjaževac v Juhoslávii. Vzápätí zostrelil John aj druhý Bf 109G, ktorého pilot stihol vyskočiť na padáku. Tretí messerschmitt sa mu tiež podarilo zasiahnuť a zanechávajúc za sebou stopu chladiacej kvapaliny mieril k zemi. John však jeho zrútenie nezaznamenal.[15][2]

Keď bol vo výzbroji 31. stíhacej skupiny už väčší počet lietadiel P-51D Mustang, John si medzi novými Mustangmi vybral lietadlo s výrobným číslom 44-15459 a kódovými písmenami HL-B, ktoré tiež pomenoval „American Beauty“. Podobne ako u P-51B bol tento ozdobný nápis červenou farbou namaľovaný na prednú časť lietadla a medzi slovami „American“ a „Beauty“ ho dopĺňala už tentokrát kompletná kresba ruže.

V piatok 25. augusta vzlietlo 53 Mustangov 31st FG, ktoré mali spolu s 28 Lightningmi 82nd FG a 48 Mustangmi 52nd FG sprevádzať zväz 80 Liberatorov 55th BW k náletu na letisko v Prostějove, ktoré bolo vtedy základňou operačne-výcvikovej bojovej jednotky I./SG 152 so stíhačkami Fw 190A a F. John Voll začal počas letu k cieľu cítiť bolesť v ušiach. Nad Juhosláviou, severne od Sisaku, sa nakoniec musel so svojím P-51D otočiť späť na letisko San Severo. Situácia naznačovala, že sa tentokrát vráti späť bez kontaktu s lietadlami nepriateľa. V oblasti Sisaku však natrafil na dve spojovacie lietadlá Fieseler Fi 156 Storch. Jedno z nich zostrelil o 10:30 hod., zatiaľ čo druhé lietadlo pristálo poškodené v poli po Johnových zásahoch.[2][16]

John Voll v kokpite lietadla P-51D Mustang

Nasledujúci utorok, 29. augusta 1944, odštartovalo z letísk San Severo a Ramitelli celkovo 102 stíhačiek P-51 Mustang 31. a 332. stíhacej skupiny spolu s 27 dvojmotorovými P-38 Lightning 14. stíhacej skupiny z letiska Triolo k sprievodu 168 bombardérov B-17 Flying Fortress 5. bombardovacieho krídla, ktoré mali za ciele rafinérie a zoraďovacie stanice v okolí Moravskej Ostravy. Bombardéry sa po štarte z letísk v južnom Taliansku sformovali do dlhého zväzu, ktorý uzavierali Fortressy 5th BW. Počas letu nad Jadranským morom sa sedem B-17 20. bombardovacej letky (20th Bombardment Squadron, 20th BS) 2. bombardovacej skupiny dostalo do kopovitej oblačnosti. Lietadlá museli vystúpať až do výšky 9 000 m, čo bolo zhruba o 1 000 m vyššie, než sa plánovalo. Z toho dôvodu začali tieto stroje zaostávať za zvyškom zväzu a opustili zostavu 2nd BG. K siedmim B-17 20th BS sa postupne pripojili ďalšie tri stroje (B-17 429th BS 2nd BG, B-17 49th BS 2nd BG a B-24 737th BS 454th BG), ktoré kvôli poruchám vypadli zo svojich formácií. Zostava 5th BW sa tak roztiahla na vzdialenosť vyše 100 km. Z letísk na perimetri Berlína medzitým vzlietli proti americkým lietadlám nemeckí stíhači na lietadlách Bf 109G, Fw 190A a Fw 190A-8/R2 Sturmbock.[pozn. 8] V priestore Drážďan sa sformovali a pokračovali v lete juhovýchodným kurzom k Moravským Budějoviciam a potom nad západné Slovensko. Nemecká protivzdušná obrana pozorne sledovala letovú trasu amerických lietadiel a zaostávanie 10 bombardérov za ostatnými nemohla prehliadnuť. Zaostávajúce americké bombardéry sa navyše ocitli bez stíhacej ochrany. Chvíľu okolo nich krúžili dve nemecké stíhačky Fw 190, ktoré sledovali pohyb formácie. Velitelia amerických bombardérov upozornili svoje posádky, že v priebehu niekoľkých minút majú priletieť sprievodní stíhači. Nedostali však informáciu, či to budú stíhačky P-51 alebo P-38. Nad Myjavou sa medzitým od nemeckého útočného zoskupenia oddelili letci II./JG 5 s Bf 109G, aby od juhozápadu zaútočili na pravý prúd bombardérov. Piloti II./JG 5 zaútočili o 10:41 hod. v priestore Nového Mesta nad Váhom ako prví a vzápätí ich nasledovali ďalšie jednotky, ktoré napadli americké bombardéry od severozápadu, západu, juhozápadu, juhu a juhovýchodu. Posádky bombardérov spočiatku nemohli rozoznať, či sa k nim blížia vlastné alebo nepriateľské stíhačky, keďže krátko pred útokom sa nemecké lietadlá sformovali do formácie, ktorú bežne používali americkí stíhači. V bojoch, ktoré sa odohrávali najmä nad moravsko-slovenským pomedzím a vošli do dejín ako „Letecká bitka nad Bielymi Karpatami“, sa nemeckým letcom podarilo zostreliť deväť B-17G 2. bombardovacej skupiny. V čase útoku nepriateľských lietadiel sa americkí stíhači v oblasti nenachádzali, okrem piatich Mustangov, ktoré nahlásili posádky bombardérov. Rozptýlených nemeckých stíhačov čoskoro po útoku napádali z prevýšenia americké Mustangy a s ubúdajúcimi zásobami benzínu a vyčerpanou muníciou hľadali letiská, kde by mohli doplniť palivo a vrátiť sa na domovské základne. Približne o 10:45 hod. sa v okolí Považskej Bystrice stretli s nemeckými Bf 109G piloti 307. stíhacej letky, ktorá tiež patrila do zostavy 31. stíhacej skupiny. Letci 307th FS si v oblasti Štubnianskych Teplíc (dnes Turčianske Teplice) a východne od Žiliny nárokovali tri isté a dva pravdepodobné zostrely messerschmittov. O 15 minút neskôr natrafili piloti 308th FS na malú skupinu nemeckých stíhačiek, dva Fw 190A-8/R2 Sturmbock sprevádzané jedným Bf 109G, ktoré sa vynorili z oblačnosti a pripravovali sa zaútočiť na bombardéry B-17. V následnom súboji si John Voll nárokoval v oblasti 8 km severozápadne od Nitry zostrel Fw 190, ktorý mu bol potom aj oficiálne priznaný. Druhý Fw 190 zostrelil v približne rovnakom priestore podporučík Luther W. Martin. Fw 190 patrili IV.(Sturm)/JG 3 alebo II.(Sturm)/JG 300. Počas bojov sa stíhači oboch znepriatelených letectiev dostávali aj do prízemných výšok. Podľa spomienok jedného z obyvateľov osady Plevovec (dnes na území obce Dolná Súča v okrese Trenčín) sa letecký súboj odohral aj nad touto oblasťou, keď americký stíhač strieľal na nemeckého, ktorý sa mu snažil skryť nízkym letom do údolia.[22] Z bombardérov 5th BW sa podarilo zaútočiť na svoje ciele 53 Fortressom 463rd a 483rd BG spolu s deviatimi lietadlami od 99th BG, ktoré bombardovali zoraďovaciu stanicu neďaleko rafinérie Fanto v Bohumíne. Celkovo 26 B-17 301st BG potom napadlo zoraďovaciu stanicu v Segedíne v Maďarsku, zatiaľ čo ďalších 21 lietadiel 99th BG bombardovalo zoraďovaciu stanicu v Szolnoku. Cieľom 97th BG sa stala oceliareň v Moravskej Ostrave a ďalších 18 Fortressov 2nd BG zaútočilo na rafinériu Privozer Mineral v Přívoze. Letcom 31st FG bolo za tento deň oficiálne priznaných päť zostrelov nepriateľských stíhačiek (tri Bf 109G a dva Fw 190A-8/R2 Sturmbock).[23][24][17][25][2]

O dva dni neskôr, vo štvrtok 31. augusta, sa John Voll s 31st FG opäť vrátil nad Rumunsko. Celkovo 84 Mustangov 31st, 325th a 332nd FG spolu s 90 Lightningmi 1st, 14th a 82nd FG zabezpečovalo stíhaciu ochranu špeciálnej misii 38 bombardérov B-17 Flying Fortress 2nd a 97th BG, ktoré leteli na letisko Popești-Leordeni, juhovýchodne od Bukurešti, kde mali vyzdvihnúť oslobodených amerických zajatcov. Bolo to práve v období, kedy sa nemecké jednotky sťahovali z Rumunska, ktoré uzavrelo prímerie so Spojencami. Americkí letci sa počas tohto bojového letu dostali do kontaktu s jednomotorovými stíhačkami, ale aj s viacmotorovými lietadlami nepriateľa. John Voll zostrelil v oblasti východne od Băilești dve dopravné lietadlá Junkers Ju 52.[26][2]

John Voll v lietadle P-51D-15-NA Mustang (výr. č. 44-15459; HL-B), ktoré tiež pomenoval „American Beauty“

V sobotu 23. septembra 1944 letci 31st FG sprevádzali foto-prieskumnú misiu nad severné Taliansko. Pri spiatočnom lete uvidel John Voll cez dieru v mrakoch nad mestom Belluno lietadlo, ktoré identifikoval ako taliansku stíhačku Macchi M.C.202. Začal ju prenasledovať, ale jej pilot sa snažil Johna zbaviť. M.C.202 sa mu nakoniec podarilo zasiahnuť, ale vzápätí musel unikať pred ďalším talianskym stíhačom. Stihol ešte zbadať ako pilot zasiahnutého lietadla opúšťa svoj stroj na padáku. M.C.202 patril pravdepodobne 1. stíhacej skupine „Asso di bastoni“ (1º Gruppo caccia “Asso di bastoni”) talianskeho Národného republikánskeho letectva. Pred dotieravým talianskym pilotom sa potom ukryl v mrakoch a v poriadku doletel na letisko San Severo.[2][27]

V utorok 17. októbra vzlietol John Voll s 31st FG k sprievodu bombardérov B-17 Flying Fortress 5th BW, ktoré mierili na rafinériu Blechhammer-Juh na území dnešného južného Poľska. Spolu s 31st FG odštartovali k stíhacej ochrane B-17 aj 52nd, 325th a 332nd FG. John však do cieľovej oblasti nedoletel, pretože nad moravsko-slovenským pomedzím ho nepravidelný chod motora prinútil k návratu. Zamieril k letisku Götzendorf, juhovýchodne od Viedne, kde uvidel formáciu šiestich Bf 109G. Spustil sa na nich strmhlav z výšky 4 570 m, preletel formáciou a rozptýlil ich. Strmhlavý let sa mu podarilo vyrovnať vo výške 300 m, ale dva messerschmitty ho začali prenasledovať. V manévrovom súboji s Johnom sa dvojica Bf 109G, ktoré sa ho snažili zostreliť, zrazila a zrútila k zemi. Následne John vystúpal a nabral kurz k domovskej základni. O 10 minút neskôr však asi 1 520 m pod sebou zahliadol dvojmotorové lietadlo, ktoré identifikoval ako Dornier Do 217. Na nemecké lietadlo zaútočil zo zadu a po jeho zásahoch začalo horieť. Do 217 havaroval severozápadne od Bratislavy.[2][28]

V pondelok 6. novembra zabezpečovalo 92 Mustangov 31st a 325th FG spolu s 94 Lightningmi 14th a 82nd FG stíhaciu ochranu lietadlám B-24 Liberator 49th, 55th a 304th BW, pričom 266 Liberatorov potom zaútočilo na južný muničný sklad vo Viedni. Približne 40 Bf 109G a šesť Fw 190 sa snažilo útočiť na bombardéry 49th BW, ale niekoľko Mustangov ich rozohnalo. John Voll zostrelil jeden Bf 109G v oblasti južne od Győru. Jeden osamelý messerschmitt zaútočil na zaostávajúci Liberator, ale sprievodným stíhačom sa ho podarilo zahnať a nárokovali si ho ako pravdepodobný zostrel. Letci 31st FG si v tento deň nárokovali štyri isté a jeden pravdepodobný zostrel. John bol krátko na to povýšený do hodnosti kapitána (captain).[29]

Posledné vzdušné víťazstvá dosiahol John Voll vo štvrtok 16. novembra 1944, kedy odštartoval s 31st FG k ochrane strojov B-17 Flying Fortress 5th BW a B-24 Liberator 47th, 49th, 55th a 304th BW, ktoré mali bombardovať západnú zoraďovaciu stanicu v Mníchove. Úlohy stíhacej ochrany bombardérov letiacich na Mníchov plnilo v ten deň celkovo 203 Mustangov 31st, 52nd, 325th a 332nd FG spolu s 53 Lightningmi 82nd FG. Po necelej hodine letu k cieľu John Voll zistil, že mu nefunguje rádio a má problémy s elektrickou inštaláciou. Dostal povolenie k návratu a v oblasti juhovýchodne od Aviana v severnom Taliansku natrafil na osamelý dvojmotorový Junkers Ju 88. Rozhodol sa ho prenasledovať, ale ešte predtým, než stihol vystreliť, náhle zbadal v slnku dvanásť stíhačiek. Ju 88 sa zrútil k zemi krátko pred 11:15 hod. Vzápätí sa na Johna vrhlo sedem Fw 190 a päť Bf 109G. Nemecké stíhačky pravdepodobne patrili k prieskumným jednotkám NAGr. 11 s Bf 109G a SNSt 20 s Fw 190. John najprv zostrelil dva Fw 190 a potom jeden Bf 109G. Následne sa mu podarilo zasiahnuť aj ďalšie štyri lietadlá. Po návrate na letisko San Severo mu jeden Fw 190 a jeden Bf 109G vyhodnotili ako pravdepodobné zostrely a ďalšie dva Bf 109G ako poškodené. John Voll sa tak stal najúspešnejším stíhačom 15. leteckej armády USA a zároveň tretím najúspešnejším pilotom Mustangu počas druhej svetovej vojny. Celkovo dosiahol 21 istých zostrelov nepriateľských lietadiel, štyri pravdepodobné zostrely a tri lietadlá poškodil.[2][30]

V decembri 1944 sa vracia do Spojených štátov. Následne bol poslaný do Číny ako štábny dôstojník u Čínsko-amerického zmiešaného krídla (Chinese-American Composite Wing) a po skončení vojny je 13. novembra 1945 prepustený z armády.

Povojnová kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

John Voll ako dôstojník Vzdušných síl Spojených štátov, 70. roky

Vrátil sa do mesta Goshen v Ohiu, kde sa stal stredoškolským učiteľom prírodných vied. Dňa 26. októbra 1948 je však povolaný späť do služby. Po nevyhnutnom preškolení u 3525. krídla výcviku pilotov (3525th Pilot Training Wing) na Williamsovej základni vzdušných síl v Arizone, kde slúžil do októbra 1949, je prevelený na Aljašku k 66. stíhacej-prepadovej letke (66th Fighter-Interceptor Squadron), ktorá bola dislokovaná na Elmendorfovej základni vzdušných síl. Medzitým sa 8. januára 1949 oženil so slečnou Joan Marguerite Kochovou. Dňa 1. septembra 1951 je povýšený do hodnosti majora.

U 66. stíhacej-prepadovej letky slúžil do októbra 1951, kedy ho poslali k 1002. generálnej skupine inšpektorov (1002nd Inspector General Group) na Nortonovej základni vzdušných síl v Kalifornii, kde pôsobil ako špecialista a inšpektor elektrárne až do augusta 1954. Potom nastúpil na Air Command and Staff College, ktorú absolvoval v júni 1955. Od júla 1955 do novembra 1958 slúžil u Veliteľstva protivzdušnej obrany (Air Defense Command) na Hamiltonovej základni vzdušných síl v Kalifornii. V roku 1957 získal bakalársky titul na San Francisco State College. Následne bol pridelený k Poradnej skupine vzdušných síl (Air Force Advisory Group) na leteckej základni Kimpcho v Kórejskej republike.

Potom od novembra 1960 do októbra 1961 slúžil u 27. taktického stíhacieho krídla (27th Tactical Fighter Wing) na Cannonovej základni vzdušných síl v Novom Mexiku. Následne sa stal veliteľom 522. taktickej stíhacej letky (522nd Tactical Fighter Squadron), tiež na Cannonovej základni, pričom v tejto funkcii pôsobil do júla 1962, kedy ho pridelili ako dôstojníka operačného štábu pre 832. leteckú divíziu (832nd Air Division) na Cannonovej základni. Ďalším Johnovým pôsobiskom sa na obdobie od októbra 1962 do augusta 1964 stalo Ústredie Veliteľstva taktického letectva (Headquarters Tactical Air Command) na Langleyovej základni vzdušných síl vo Virgínii. Medzitým bol 11. mája 1963 povýšený do hodnosti podplukovníka (lieutenant colonel). V roku 1964 získal magisterský titul z manažmentu na George Washington University. Potom navštevoval Naval Warfare School v Newporte v štáte Rhode Island, ktorú absolvoval v júni 1965. V období od júla 1965 do júna 1966 absolvoval školenie leteckého atašé a následné bol pridelený do Singapuru, kde pôsobil do júla 1968. Dňa 25. februára 1967 je povýšený do hodnosti plukovníka (colonel). Ďalej slúžil do augusta 1969 ako vedúci oddelenia plánov pre 6250. letka podpory (6250th Support Squadron) v rámci 7. leteckej armády na leteckej základni Tân Sơn Nhất vo Vietnamskej republike, pričom pomáhal pri implementácii operácie Rolling Thunder.

Potom navštevoval Armed Forces Staff College, ktorú úspešne ukončil v júni 1970. Johnovým posledným pôsobiskom u Vzdušných síl Spojených štátov sa od októbra 1973 stalo 77. krídlo leteckých systémov (77th Aeronautical Systems Wing) na McClellanovej základni v Kalifornii, ktorému velil do 31. júla 1974, kedy definitívne opúšťa vojenské letectvo.

Neskorší život[upraviť | upraviť zdroj]

S manželkou Joan mali dve deti. Po odchode z armády pracoval ako burzový maklér v Bostone a okolí. Posledné roky života strávil s manželkou v Lexingtone v štáte Massachusetts. John Voll zomrel 12. septembra 1987 vo veku 65 rokov a je pochovaný na Massachusettskom národnom cintoríne (Massachusetts National Cemetery). Joan zomrela 28. júla 1999 a je pochovaná vedľa neho.

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Konkrétne išlo o rumunskú 1. stíhaciu skupinu (Grupul 1 vânătoare) na stíhačkách IAR 80 a IAR 81 z letiska Roșiorii de Vede, ktorú viedol kapitán Ioan Sandu. V boji s americkými stíhačmi v ten deň však zahynul. Ďalej vzlietli aj príslušníci 6. stíhacej skupiny na lietadlách IAR 81C z letiska Popești-Leordeni. Letcov 7. stíhacej skupiny na Messerschmittoch Bf 109G z letiska Boteni viedol v tento deň do akcie kapitán Virgil Trandafirescu, pre ktorého to bol zároveň posledný bojový let, keďže v boji s americkými stíhačmi zahynul.[2] Do boja leteli aj piloti 9. stíhacej skupiny na Bf 109G z letiska Tecuci. Z nemeckých leteckých jednotiek vzlietli na Bf 109G-6: I. skupina Stíhacej eskadry 53 (I. Gruppe des Jagdgeschwaders 53, I./JG 53) z letiska Târgșoru Nou, II./JG 51 z letiska Sofia-Vraždebna, II./JG 52 z letiska Manzâr, III./JG 77 z letiska Mizil a 6. s 10. letkou (Staffel) eskadry JG 301 (6. s 10./JG 301) z Târgșoru Nou. Okrem stíhacích jednotiek boli nasadené aj bojové útvary SG 2 a SG 10 s lietadlami Focke-Wulf Fw 190F-8.[5]
  2. ↑ Fighter sweep je typ operácie stíhacieho letectva, ktorej cieľom je vylákať nepriateľské stíhacie jednotky do vzduchu a v následnom boji ich čo najviac oslabiť. Účelom je zníženie bojovej sily nepriateľských stíhacích jednotiek tak, aby v nasledujúcich leteckých operáciách (alebo pri začínajúcich pozemných operáciách) nemohlo nepriateľské letectvo v danom operačnom priestore dosiahnuť vzdušnej prevahy.[6]
  3. ↑ Boli to stíhači I./JG 302 na Bf 109G-6 z letiska Götzendorf, taktiež dvojmotorové ťažké stíhačky Bf 110G-2 II./ZG 1 z Welsu, Me 410A/B I./ZG 76 a 7./ZG 26 z Viedne-Seyringu. Do akcie vzlietli tiež maďarskí a slovenskí stíhači. Z letiska Vesprém odštartovali stíhačky Bf 109G-6 101. stíhacej skupiny „Puma“ (101. „Puma“ vadászrepülő osztály) Maďarského kráľovského letectva a z letiska Piešťany lietadlá Bf 109G-6 Pohotovostnej letky Slovenských vzdušných zbraní.
  4. ↑ Z letísk Praha-Kbely a Ruzyně odštartovali Me 410A/B II./ZG 76. Z letiska Herzogenaurach vzlietli stíhačky Bf 109G-6 I./JG 300, z letiska Unterschlauersbach odštartovali piloti II./JG 300 na Fw 190A/G a z letiska Jüterbog-Altes Lager stíhači III./JG 300 na Bf 109G, ktorí sa však nestihli zapojiť do bojov.
  5. ↑ Pomenovanie „Sturmbock“ (úderné lietadlo) sa odvíjalo od taktiky s názvom „Sturm“, resp. „Sturmangriff“ (búrka, víchrica, úder, útok), ktorej základ spočíval v skupinovom útoku modifikovaných stíhačiek na formácie bombardérov z veľmi malej vzdialenosti, pričom zásahy silnou a koncentrovanou paľbou mali spojenecké bombardéry buď okamžite zostreliť, alebo aspoň natoľko poškodiť, aby stroje zaostávali za ostatnými a narušili tým celistvosť formácie. Takou zbraňou sa stala práve poľná modifikácia (Rüstsatz) lietadla Focke-Wulf Fw 190 s označením R2, ktorá sa použila najmä na verzii A-8.[11]
  6. ↑ Bf 109G patrili II./JG 27 z Fels am Wagram a I./JG 302 z Götzendorfu. Fw 190A/G boli od II./JG 300 z letiska Unterschlauersbach a Fw 190A-8/R2 Sturmbock patrili IV.(Sturm)/JG 3 z letiska Ansbach. Bf 110G-2 boli od II./ZG 1 z Welsu a Me 410A/B patrili I./ZG 76 z Viedne-Seyringu.
  7. ↑ Konkrétne šlo o Bf 109G I./JG 300 z letiska Bad Wörishofen, II./JG 27 z Fels am Wagram, I./JG 302 z Götzendorfu a 2./JG 51 z Memmingenu, Fw 190A-8 II./JG 300 z letiska Holzkirchen a Fw 190A-8/R2 Sturmbock, ktoré patrili IV.(Sturm)/JG 3 z Memmingenu. Bf 110G-2 boli od II./ZG 1 z Welsu a Me 410A/B patrili II./ZG 76 z Viedne-Seyringu.
  8. ↑ Išlo o Bf 109G I./JG 3 a II./JG 27 z letiska Borkheide, III./JG 300, II./JG 5 z letiska Jüterbog-Altes Lager, III./JG 53, I./JG 300, I./JG 302 z Mörtitzu, Fw 190A-8/R2 Sturmbock IV.(Sturm)/JG 3, Fw 190A Stab/JG 300, Fw 190A-8/R2 Sturmbock II.(Sturm)/JG 300 tiež z letiska Jüterbog-Altes Lager.[17][18][19][20][21]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ John J. Voll [online]. veterantributes.org, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o POLÁK, Tomáš. Captain John James Voll – jednička mezi stíhači amerického letectva ve Středomoří. Aero Plastic Kits Revue (Ostrava: Model Hobby Press), jún 1997, ročník 7, číslo 62, s. 41 – 44. ISSN 1211-0450.
  3. ↑ Mahoney 2013, s. 114.
  4. ↑ LOWE, Malcolm V.; BATCHELOR, John. Encyklopedie letectví. 1. vyd. Čestlice : Rebo, 2005. 327 s. ISBN 80-7234-455-2. Kapitola North American P-51 Mustang, s. 216.
  5. ↑ Interested in 15th AF Combat Operations on June 23rd, 1944 [online]. ww2aircraft.net, [cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
  6. ↑ SCUTTS, Jerry. Mustangy a stíhací esa 8. letecké armády. 1. vyd. Brno : Computer Press, a. s., 2010. 95 s. ISBN 978-80-251-2991-3. Kapitola Co způsobil Merlin, s. 8.
  7. ↑ Mahoney 2013, s. 154 – 156.
  8. ↑ BURSA, Stano; KAŠŠÁK, Peter. Posledné chvíle Gustáva a jeho Gustava. [Eduard] (eduard.com). Dostupné online [cit. 2018-09-05].
  9. ↑ Mahoney 2013, s. 157 – 159.
  10. ↑ Mahoney 2013, s. 159 – 160.
  11. ↑ ZDIARSKÝ, Jan. STURMBOCK: Panzerglass, Panzerplatte a oči zadního střelce (exkurze do historie a technických zvláštností Fw 190A-8/R2) [online]. eduard.com, [cit. 2019-09-11]. Dostupné online.
  12. ↑ Mahoney 2013, s. 165 – 167.
  13. ↑ Mahoney 2013, s. 181 – 182.
  14. ↑ ZDIARSKÝ, Jan. Memmingen 18-7-1944 [online]. eduard.com, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  15. ↑ Mahoney 2013, s. 208 – 209.
  16. ↑ Mahoney 2013, s. 216.
  17. ↑ a b LUFTWAFFE [online]. leteckabitvakarpaty.cz, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
  18. ↑ JG300/ (C)1998 Burkhard Otto. Stab JG300 [online]. jg300.de, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
  19. ↑ JG300/ (C)1998 Burkhard Otto. I. Gruppe JG300 [online]. jg300.de, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
  20. ↑ JG300/ (C)1998 Burkhard Otto. Stab/ Kommandeure II./ JG300 [online]. jg300.de, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
  21. ↑ JG300/ (C)1998 Burkhard Otto. Gr.Kommandeure III./ JG300 [online]. jg300.de, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
  22. ↑ KAŠŠÁK, Peter. Kúsky a čriepky k leteckej vojne nad Slovenskom: Spomienky na 29. august [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
  23. ↑ BITVA (BATTLE) [online]. leteckabitvakarpaty.cz, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
  24. ↑ USAAF [online]. leteckabitvakarpaty.cz, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
  25. ↑ Mahoney 2013, s. 219.
  26. ↑ Mahoney 2013, s. 221.
  27. ↑ Mahoney 2013, s. 242.
  28. ↑ Mahoney 2013, s. 257 – 258.
  29. ↑ Mahoney 2013, s. 271 – 272.
  30. ↑ Mahoney 2013, s. 276 – 277.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MAHONEY, Kevin A. Fifteenth Air Force against the Axis: Combat Missions over Europe during World War II. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : The Scarecrow Press, Inc., 2013. 485 s. ISBN 978-0-8108-8494-6.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=John_James_Voll&oldid=7387461“