Portál:Film/Filmy týždňa/2007

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


2005 · 2006 · 2007 · 2008

2007[upraviť zdroj]

1 až 29 - nepoužité | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | - | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1 až 29/2007[upraviť zdroj]

Filmy týždňa 1/2007 až 29/2007 - nepoužité

30/2007[upraviť zdroj]

O myšiach a ľuďoch je americký film z roku 1992 natočený podľa rovnomennej novely od Johna Steinbecka. Je v poradí treťou filmovou adaptáciou tejto Steinbeckovej novely. Hlavné úlohy vo filme stvárnili herci John Malkovich a Gary Sinise, ktorý zároveň film aj režíroval.

Príbeh[upraviť zdroj]

Dvaja robotníci, Lennie Small a George Milton, utekajú z farmy Weed, pretože Lennie sa rozhodol hladkať šaty jedného dievčaťa, ktoré sa mu páčili, zatialčo dievča si to vysvetlilo ako pokus o znásilnenie. Lennie je mentálne postihnutý, veľký, fyzicky zdatný muž. George je bystrý mladík, ktorý sa o Lennieho stará a každú chvíľu ho vyťahuje z kaše. Lennie mu je na príťaž, ale nedokáže ho opustiť, pretože cíti za neho zodpovednosť. George musí Lenniemu často rozprávať o zajačej farme, ktorú si založia keď si na ňu zarobia, pretože Lennie veľmi túži starať sa o králiky.

31/2007[upraviť zdroj]

Fargo je cynický kriminálny thriler hviezd amerického nezávislého filmu, bratov Joela a Ethana Coenových z roku 1996. Film vznikol mimo Hollywood.

Príbeh[upraviť zdroj]

Jerry Lundegaard je predavač áut v Minneapolise. Kôli svojim finančným problémom vymyslí plán únosu svojej ženy. Prostredníctvom mechanika Shepa Proudfoota kontaktuje dvoch zločincov Gaeara Grimsruda a Carla Showaltera. Požiada ich, aby uniesli jeho ženu za výkupné 80 000 dolárov. Jerry však plánuje oznámiť svojmu bohatému svokrovi, že výkupné je milion dolárov a navýšenú sumu, vyplatenú jeho svokrom, použiť na zaplatenie vlastných dlhov...

32/2007[upraviť zdroj]

Kráľovstvo nebeské je film režiséra Ridley Scotta odohrávajúci sa v 12. storočí vo „Svätej zemi” v období križiackych výprav. Film vykresľuje toto obdobie očami mladého rytiera Baliana (Orlando Bloom), ktorý odchádza na kraj známeho sveta bojovať za svoje ideály. Film oživuje mystiku rytierskeho rebelanta a zobrazuje dávny boj medzi moslimami a kresťanmi o Svätú zem, ktorý sa síce odohral takmer pred tisíc rokmi, ale svojimi dôsledkami siaha až do prítomnosti.

Dej[upraviť zdroj]

Film sa zameriava na časové obdobie medzi rokmi 1185 a 1187, krátko pred treťou križiackou výpravou. Jeruzalem a veľkú časť Svätej zeme vtedy ovládali európski rytieri, ktorých ku znameniu kríža a k ceste do ďalekej cudzej krajiny priviedla horlivosť vo viere a aj prísľub majetkov a bohatstva v exotickej ríši. Film sa sústreďuje na príbeh francúzskeho rytiera Baliana z Ibelinu. Na začiatku príbehu je Balian zúfalý. Prišiel o manželku a dieťa a dennodenne prežíva peklo. Jeho osud zmení návšteva rytiera Godfreya z Ibelinu, križiaka, ktorý sa nedávno vrátil z bojov vo Svätej zemi domov do Francúzska. Predstaví sa ako Balianov otec, ukáže mu pravý zmysel rytierstva a vezme ho na cestu naprieč kontinentmi do bájneho Svätého mesta.

33/2007[upraviť zdroj]

Pink Floyd: The Wall je film režiséra Alana Parkera, ktorý bol nakrútený v roku 1982. Scenár k filmu napísal Roger Waters, hráč na basovú gitaru a spevák skupiny Pink Floyd. Film je silne metaforicky ladený a sú v ňom využité prvky symbolizmu. Jeho rysy sú virtuálne, nevyužíva dialógy, je založený na konkrétnej dejovej línii hudby a myšlienok skladieb albumu The Wall (vydaný roku 1979) od skupiny Pink Floyd.

Vo filme je zapracovaných aj 15 minút animovaných sekvencií politického karikaturistu a ilustrátora Geralda Scarfeho, ktoré zobrazujú strašidelné vízie nočnej mory z bombardovania Anglicka počas druhej svetovej vojny (skladba Goodbye Blue Sky).

Film opisuje postupný prerod postoja človeka ku spoločnosti. Objavovanie rozporu medzi predstieraným a skutočným okolitým svetom v období dospievania a mladosti (spoločenský systém, realita v školstve, vzťahy v neúplnej rodine, faloš v medziľudských vzťahoch, fetišizovanie materiálnych hodnôt...). Hlavný hrdina prepadá do dezilúzie a obklopuje sa pomyselným múrom izolácie a odcudzenia. Cíti však, že budovaním takéhoto múru sa dostáva do psychického napätia, správa sa sebadeštruktívne, pud sebazáchovy ho začína nútiť vyjsť z tejto izolácie - zrúcať tento múr.

34/2007[upraviť zdroj]

Requiem za sen je americký film z roku 2000 o snoch a nádejách štyroch drogovo závislých ľudí. Film je adaptáciou novely napísanej spisovateľom Herbertom Selbym Juniorom

Sara Goldfarb je osamelá vdova posadnutá sledovaním televízie. Jej jedinou životnou útechou sú sladkosti a televízia. Keď sa dozvie, že bola vybraná aby sa zúčastnila živého nakrúcania v televíznej show, jej život naberie nový zmysel. Rozhodne sa schudnúť pomocou dietnych piluliek, aby sa vošla do svojich červených šiat. Časom pilulky prestanú účinkovať z dôvodu navyknutia jej organizmu na ne. Sara začne nekontrolovane zvyšovať dávkovanie, čím si vybuduje závislosť na dietnych pilulkách a začne mať halucinácie. Pod vplyvom drog sa rozhodne odísť priamo do televízie. Po incidente v budove televízie je Sara hospitalizovaná v nemocnici, kde je liečená neefektívnou liečbou elektrickými šokmi, až sa z nej stane vyziabnutá troska.

35/2007[upraviť zdroj]

Nezabudnuteľná cesta (orig. A Walk to Remember) je americký romantický film z roku 2002 nakrútený podľa rovnomenného bestselleru úspešného amerického spisovateľa Nicholasa Sparksa. Dej filmu je zasadený do polovice 90. rokov 20. storočia do Beaufortu v Severnej Karolíne. Témou filmu je problematika lásky medzi dvoma pôvodne nie veľmi kompatibilnými mladými ľuďmi (medzi rovesníkmi úspešným, ale značne nedisciplinovaným a povinnosti zanedbávajúcim chuligánom a konzervatívnou, zbožnou a slušne vychovanou dcérou pastora). Silná láska je tu motorom, ktorý napravuje, disciplinuje, učí viere a tolerancii a prekonáva náboženské a povahové rozdiely.

36/2007[upraviť zdroj]

Firma je právnický thriller režiséra Sidney Pollacka, natočený podľa rovnomenného bestselleru Johna Grishama.

Nový prokurátor je zatiahnutý do lákavo vyzerajúcej právnickej firmy, ktorá má podľa všetkého mnoho tajomstiev. Keď vypátra, koho zastupujú a za akú cenu, tak sa rozhodne ujsť a zachrániť si nielen právnickú licenciu, ale i svoj život.

Film vo väčšine vecí kopíruje román, ale mení záver. Mitch neskončí na Karibských ostrovoch, ako je to v knihe; on a jeho žena jednoducho proste nasadnú do svojho auta a odcestujú z Memphisu.

Viaceré základné východiská z knihy sú vo filme a aj spôsob, ktorým sa Mitch vymaní z problémov. V knihe je Mitch ľahostajný k úzkostlivosti, ktorú vyžaduje etika od právnikov v USA. Pri kopírovaní istej informácie a jej odovzdaní FBI si priznáva, že porušil svoju mlčanlivosť vo vzťahu klient-právnik. Radšej, než by sa zaoberal týmto faktom, akceptuje, že nebude môcť vykonávať právnickú prax, šikovne spreneverí 10 miliónov dolárov z právnickej firmy v čase, keď dostane od FBI 2 milióny dolárov za spoluprácu s nimi. Potom sa vyparí s Abby do Karibiku.

37/2007[upraviť zdroj]

Obecná škola je československý film režiséra Jana Svěráka, natočený v roku 1991 podľa scenára Zdeňka Svěráka. Film sa stal populárny u kritikov i fanúšikov a bol dokonca nominovaný na Oscara za najlepší zahraničný film. V snímke je zachytené krátke euforické obdobie po 2. svetovej vojne a mnoho menej či viac úsmevných historiek detí, ktoré navštevujú chlapčenskú školu.

Dej[upraviť zdroj]

Edo Souček (Václav Jakoubek) je žiakom chlapčenskej triedy na jednej z pražských predmestských škôl. Je krátko po 2. svetovej vojne. Eda, jeho kamaráta Tondu, i ostatných chlapcov v škole výuka učiteľky Maxovej príliš nezaujíma. Jedného dňa sa Maxová, ktorá nemá v triede žiadny rešpekt, zblázni a odíde zo školy. Na jej miesto nastúpi nový učiteľ - Igor Hnízdo (Jan Tříska). Má veľmi zvláštne praktiky, o ktorých tvrdí, že sú povolené Ministerstvom školstva kvôli správaniu sa ich triedy.

38/2007[upraviť zdroj]

Hviezdne vojny (po anglicky Star Wars) je označenie hexalógie kultových filmov G. Lucasa, prípadne aj súvisiacich produktov, spinoffov a podobne. Pomenované sú podľa pôvodného názvu prvého filmu hexalógie natočeného roku 1977.

Z pôvodne plánovaných 6 dielov ságy o súboji dobra so zlom sa realizovali najprv dejovo posledné tri v rokoch 1977 – 1983 (Epizódy IV - VI), potom dejovo prvé tri o 20 rokov neskôr, v rokoch 1999–2005 (Epizóda I - III). Mnoho ľudí tvrdí, že pôvodne bolo plánovaných až 9 dielov (čiže tri ďalšie po epizóde VI), no sám Lucas to dementoval. Nakrútenie ďalších 3 dielov sa každopádne strednodobo neplánuje a George Lucas oznámil, že plánuje televízny seriál, ktorý bude opisovať udalosti medzi Epizódou III a IV.

Posledné dva filmy (II a III) sú charakteristické rozsiahlym uplatnením CGI (Computer Generated Imaginery – "počítačovo generované obrazy"). Najstaršie tri filmy boli niekoľkokrát znovu uvedené a bolo na nich vykonaných niekoľko zmien, z ktorých nie sú všetci fanúšikovia nadšení. K najväčšej došlo pri opätovnom uvedení roku 1997 – tzv. Special edition (pridanie nových sekvencií, digitálna úprava a pod.) a roku 2004 pri vydaní vo forme DVD. Na rok 2007 sa plánuje trojrozmerné vydanie celej ságy.

Všetky filmy sú okrem rozprávkového deja a špeciálnych efektov charakteristické úvodným textom zobrazovaným formou šikmého donekonečna sa vo vesmíre vzďaľujúceho stĺpca textu vysvetľujúceho okolnosti deja filmu (po angl. tzv. „crawl“).

39/2007[upraviť zdroj]

Schindlerov zoznam je film režiséra Stevena Spielberga, natočený podľa skutočných udalostí opísaných v knihe Thomasa Keneallyho. Rozpráva príbeh továrnika Oskara Schindlera (Liam Neeson), ktorý prichádza v roku 1939 do Krakova, aby využil lacnú židovskú pracovnú silu neďalekého geta.

Na základe rozhovorov so "Schindlerovými židmi" a na základe starostlivého štúdia historických dokumentov rekonštruuje Thomas Keneally udalosti, ktoré viedli k záchrane viac než tisícky židov v koncentračných táboroch. Oskar Schindler bola rozporuplná osoba, ale autor ju nijako neidealizuje. Na pozadí rozprávania o jeho živote vykresľuje obrovské zlo holokaustu. Autor rekonštruuje udalosti veľmi podrobne a v presných súvislostiach. Strhujúce rozprávanie a predovšetkým obrovská výpovedná hodnota robí zo Schindlerovho zoznamu jednu z najlepších kníh s tematikou holocaustu. Film sprevádza hudba Johna Williamsa.

40/2007[upraviť zdroj]

Tři vejce do skla je film z roku 1937 v réžii Martina Friča, v ktorom vytvoril hlavnú trojrolu český herec Vlasta Burian.

Detektív Vincenc Babočka (Vlasta Burian) je inšpektor civilnej strážnej bezpečnosti a jeho nadriadený (Theodor Pištěk) ho prehliada. Raz večer chytí Babočka bankového podvodníka Webera (tiež Vlasta Burian), ktorého prepadli inšpektori práve vo chvíli, keď si dohováral schôdzku so svojimi spoločníkmi. Od Webera sa Babočka dozvie, čo má za lubom a pretože mu je veľmi podobný, prezlečie sa za neho, aby jeho spoločníkov zatkol.

Inšpektori si ho ale pomýlia, zatknú a Webera privedie niekto iný. Weber im ale utečie, to Babočku naštve a jeho nadriadený ho pošle na vyšetrenie. Lekár (Jaroslav Marvan) ho pošle do Karlových Varov. Hneď vo vlaku však príde na stopu, a spozná maharadžu Yohiru (Rudolf Kadlec), ktorý tiež ide do Varov. Vo Varoch v pátraní pokračuje, a keď si na terase hotelu Richmond objedná „Tři vejce do skla“, netuší, že vysloví heslo Weberových komplicov. A pretože je práve prezlečený za Webera, tak si ho Weberovi komplici Jiřina (Míla Reymonová) a Frank (Bohuš Záhorský) zmýlia a dajú mu kľúče od jeho izby.

41/2007[upraviť zdroj]

Limonádový Joe aneb Koňská opera je česká filmová hudobná komédia, resp. osobitá paródia, ktorú natočil režisér Oldřich Lipský v roku 1964. Hlavný hrdina filmu - pištoľník popíjajúci zásadne len Kolalokovú limonádu (Karel Fiala) - likviduje zlo na Divokom západe, predovšetkým potom pištoľníkov popíjajúcich whisky. Protihráčom je mu gangster hľadaný v štyroch štátoch (Miloš Kopecký), neštítiaci sa ani tých najhanebnejších zločinov, obzvlášť na nevinných dievčatách.

Príbeh nás privádza do arizonského mesta Stetson City v roku 1885. Toto mesto žije typickým životom osady, ktorá vyrástla na železnici a peniazoch z nej plynúcich. Schádza sa tu pestrá spoločnosť kovbojov, honcov dobytka, dobytkárov, dobrodruhov i podnikavcov. Tí všetci sa schádzajú vo vyhlásenom podniku nazývanom Trigger-Whiskey-Saloon. Jeho majiteľom je Dough Badman, podnikavý a - podľa svojich vlastných slov - odporne bohatý muž. Je to človek aspoň do istej obmedzenej miery na úrovni, a jeho ctižiadosťou je udržiavať vo svojom podniku povesť kultúrneho stánku. Preto si tiež vydržuje hviezdu, speváčku Tornado Lou ("Tornado žena, Tornado lvice"). Tá ma na prítomných mužov, vrátane Dougha, magický vplyv, a je predmetom ich túžby. Ona sama je však podobnými typmi mužov presýtená, hľadá muža svojich snov, muža, ktorý by ju spravil inou, lepšou ("já stále sním, kdy přijde on, mého srdce šampión").

42/2007[upraviť zdroj]

Skrotená hora je film z roku 2005 tchajwanského režiséra Ang Lea, natočený podľa rovnomennej poviedky nositeľky Pulitzerovej ceny Annie Prouxlovej, vydanej v roku 1997. Rozpráva o homosexuálnom vzťahu dvoch kovbojov, ktorý vznikol na svahoch Skrotenej hory vo Wyomingu a odohrával sa v priebehu 60. - 80. rokov 20. storočia. Premiéra sa na Slovensku uskutočnila 6. apríla 2006.

Hlavnými postavami sú Ennis Del Mar (Heath Ledger) a Jack Twist (Jake Gyllenhaal), dvaja chudobní mladí muži, ktorí sa stretli na pastvinách Wyomingu na úpätí Skrotenej hory (Brokeback Mountain) v lete roku 1963. Film sleduje nasledujúcich 20 rokov ich komplikovaného vzťahu, ktorý pokračuje i po tom, čo sa obaja oženia a stanú sa z nich otcovia. Jack sa pokúša vytvoriť spoločný život, ale Ennis sa bojí, že by bol zabitý člemni obce, keby sa povaha ich vzťahu neudržala v tajnosti. Ennis a Jack tak zápasia so spoločenským a rodinným tlakom a vlastným strachom, ktorý im znemožňuje naplno prežiť lásku, ktorá sa začala počas ich prvého spoločného leta.

43/2007[upraviť zdroj]

Tanec s vlkmi je americký western z roku 1990, režijná prvotina hollywoodskeho herca a režiséra Kevina Costnera.

Prebieha americká občianska vojna Severu proti Juhu. Vojak Severu - John Dumbar - je za mimoriadnu statočnosť počas bitky povýšený do dôstojnickej hodnosti. Krátko po vojne je poručík armády Spojených štátov John Dumbar odvelený do vzdialenej vojenskej pevnosti v zemi Indiánov. Po svojom príchode zistí, že maličká pevnosť je celkom opustená, ale v súlade s pôvodným rozkazom tu zostáva a čaká na príchod vojenských posíl. Lenže žiadne armádne jednotky neprichádzajú, a tak trávi svoj voľný čas rôznymi kratochvíľami. Snaží sa skrotiť divokého vlka, píše si osobný denník a dostáva sa i do styku s miestnym indiánskym kmeňom. Po prvotnej nedôvere sa s Indiánmi veľmi zblíži, a tento vzťah neskôr prerastie do stavu, z ktorého už niet návratu.

44/2007[upraviť zdroj]

Choď a pozeraj sa (rus. Иди и смотри, Idi i smotri) je 1985 sovietsky vojnový film/psychologický horor režírovaný Elem Klimov, v hlavných úlohách hrá Alexej Kravčenko a Oľga Mironovová. Film je zasadený do dedinského prostredia v okupovanom Bielorusku v roku 1943.

Scenár je dielom Alesa Adamoviča v spolupráci s Elemom Klimovom, predlohou je Adamovičova novela Chatyňský príbeh z roku 1974. Slová Choď a pozeraj sa (po rusky "Иди и смотри") sú zo Jánovej apokalypsy, kapitola 6, …a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: "Poď! a videl som…" (v ruštine: "…и я услышал одно из четырех животных, говорящее как бы громовым голосом: иди и смотри.")

Nebol hodnotený MPAA. Kvôli násiliu, krvi a zobrazeniu sexu, bol klasifikovaný ako K-16 vo Fínsku (a podobne na Islande, Argentíne a Nemecku) vo Veľkej Británii a Švédsku od pätnástich rokov.

Dej[upraviť zdroj]

Film začína scénou dvoch chlapcov, ktorí prekopávajú v piesok, hľadajúc pušku – vstupenku do partizánskeho oddielu. Jeden z chlapcov, Florja, nájde pušku SVT-40. Na ďalší deň sovietski partizáni prídu k Florjovi domov, aby ho zobrali so sebou. Partizánska skupina sa pripravuje na konflikt s Nemcami, ale na poslednú chvíľu veliteľ rozhodne aby Florja zostal v tyle v partizánskom tábore, čím ho sklamal. Stretáva Glašu, dievča ktoré tiež zostalo v tyle. Náhle nemecké lietadlá objavia tábor a následne začne delostrelecká paľba.

45/2007[upraviť zdroj]

Film týždňa 45/2007 - nepoužitý

46/2007[upraviť zdroj]

Malý veľký muž je filmovým spracovaním rovnomenného románu Thomasa Bergera z roku 1964.

Film je postavený na rozprávaní staručkého, 121-ročného Jacka Crabba, ktorý prešiel búrlivými dejinami Divokého západu, bol u niekoľkých kľúčových historických udalostí, vrátane bitky pri Little Big Horn, kde padol slávny generál Custer, a stretol sa s významnými postavami Divokého západu (napr. Divoký Bill Hickok, Buffalo Bill atď.). Ocitol sa uprostred vojny bielych prisťahovalcov a indiánov, keď neustále prebiehal z jednej strany na druhú, chvíľu bol indiánom, chvíľu belochom.

47/2007[upraviť zdroj]

3-iron (kórejsky Pindžip / 빈집 "Prázdny dom") je juhokórejský romanticko-dramatický film, natočený v roku 2004 režisérom Kim Ki-dokom, o dvoch mladých ľuďoch, ktorých náhodné stretnutie prerastie v zvláštny milostný vzťah. Film bol uvedený do slovenských kín 13. apríla 2006.

Príbeh[upraviť zdroj]

Samotársky mladík Tä-sok vlastní len silnú motorku strieborné BMW, na ktorej cestuje a vyhľadáva prázdne domy a byty, ktorých obyvatelia práve nie sú doma. Na dvere domov nalepuje letáčiky, a ak letáčik z niektorých dverí nezmizne, znamená to, že majitelia domu práve nie sú doma. V takomto dome potom dočasne býva a na oplátku uprace, vyperie prádlo a opraví rozbité veci. Snaží sa vždy odísť ešte pred príchodom majiteľov, ale nie vždy sa mu to podarí.

V jednej, na prvý pohľad prázdnej vile sa stretne s bývalou modelkou Son-hwa, týranou svojim bohatým manželom. Tä-sok potrestá jej muža golfovou palicou (3-iron) a odchádza s ňou preč. Obaja pokračujú vo vyhľadávaní prázdnych bytov a prebývaní v nich. Neskôr je Tä-sok neprávom obvinený z vraždy, krádeže a únosu a Son-hwa sa musí proti svojej vôli vrátiť k svojmu manželovi, ktorého nenávidí.

48/2007[upraviť zdroj]

Amores Perros – Láska je kurva je film, ktorý natočil mexický režisér Alejandro González Iñárritu.V roku 2000 bol nominovaný na Oscara v kategórii „Najlepší zahraničný film“.

Film rozpráva tri rôzne životné príbehy ľudí, žijúcich v Mexiku, prepojené automobilovou nehodou.

Príbeh[upraviť zdroj]

Octavio a Susana[upraviť zdroj]

Octavio (Gael García Bernal), je beznádejne zamilovaný do bratovej manželky, v úsilí získať ju, ide bezhlavo za svojím cieľom. Keď zistí, že jeho pes Cofi je výborný zabiják, rozhodne sa prihlásiť ho na psie zápasy, aby mu zarobil peniaze. Plánuje utiecť s bratovou manželkou a peniaze použiť na spoločnú budúcnosť. Pri jednom zo zápasov sa dostane do konfliktu so svojim rivalom a pri následnej automobilovej naháňačke spôsobí dopravnú nehodu, keď na križovatke vrazí do iného auta.

Daniel a Valeria[upraviť zdroj]

Daniel je úspešný vydavateľ magazínu. Rozhodne sa opustiť svoju manželku, aby mohol žiť s dlhonohou modelkou Valériou. Nanešťastie sa Valéria ťažko zraní pri nehode, keď do nej vrazí Octaviove auto a nemôže už viac robiť modelku. Medzi Danielom a Valériou postupne vzniká napätie, kôli Valerinemu psovi, ktorý sa zasekol v diere pod podlahou. Keď sa Valéria pokúša psovi pomôcť, poškodí si nohu, ktorá sa jej po autonehode ešte neuzdravila a v nemocnici jej musia nohu amputovať.

49/2007[upraviť zdroj]

Mesto bohov je brazílsky film z roku 2002. Rozpráva príbehy mladých ľudí žijúcich v jednej z najchudobnejších a najnebezpečnejších štvrtí Rio de Janeira. Film je pohľadom na drsný život v slumoch, kde vinou ťažkej sociálnej situácie a nedostatočného vzdelania obyvatelia obchodujú s drogami a zabíjajú sa medzi sebou.

Film je poskladaný do akýchsi kapitol, posúvajúcich dej v čase a popisujúcich jednotlivé postavy akokoľvek spojené s celým príbehom. Rozpráva príbehy ľudí, ktorých životné osudy sa pretínajú, tak ako to vidí rozprávač filmu Buscapé "Raketa".

Mesto bohov je bytový projekt brazílskej vlády na ubytovanie najchudobnejších ľudí, založený na začiatku 60. rokov 20. storočia. Počas troch dekád sa z mesta postupne stane jedno z najnebezpečnejších miest v Riu de Janeiru.

Príbeh[upraviť zdroj]

Buscapé je mladý černošský chlapec, amatérsky fotograf, žijúci v Meste Bohov. Je príliš bojazlivý a múdry na to, aby páchal zločiny. Chce sa stať profesionálnym fotografom.

Najznámejším gangom v meste v 60. rokoch je Trio Morte (Nežné Trio), ktoré obdivujú všetci mladí chlapci. Jedným z členov tria je aj Buscapého starší brat Marreco "Káčer", ale Buscapé nemá odvahu pridať sa do gangu svojho brata. Po prepadnutí motelu kvôli peniazom postupne zomierajú všetci traja členovia gangu.

V 70. rokoch získava nadvládu nad mestom brutálny mladík Li'l Zé "Malý Zé", ktorý v detstve spolupracoval s triom. Ten so svojim kamarátom Bene zavraždí takmer všetkých svojich konkurentov, aby ovládol obchod s drogami v Meste Bohov. Carrot Sandro "Mrkváč" je šéfom jediného gangu, ktorý Zé nechal na pokoji, pretože je priateľom Beneho.

50/2007[upraviť zdroj]

Final Fantasy: Esencia Života je vedecko fantastický film režiséra Hironobu Sakaguchi, tvorcu série počítačových RPG hier Final Fantasy. Film bol uvedený do kín 11. júla 2001 v USA a bol prvým filmom, v ktorom vystupovali takmer realistické CGI vytvorené postavy/ľudia.

Zápletka[upraviť zdroj]

Film Final Fantasy: Esencia Života je situovaný na votrelcami-zamorenú planétu Zem v roku 2065. Ľudia, ktorí prežili, žijú v „bariérových mestách“ po celom svete a pokúšajú sa oslobodiť planétu od Fantómov, mimozemskej rasy. Jediná nádej pre planétu pochádza od vedkyne Aki Ross a jej učiteľa a kolegu, Doktora Sida, ktorý má plán ako zničiť Fantómov bez poškodenia planéty Zem. Avšak je tu generál Hein, ktorý je odhodlaný použiť vesmírne delo Zeus na zničenie Fantómov — aj za cenu, že zničí Zem pri bombardovaní.

Ohlas[upraviť zdroj]

Aj keď film nesie názov Final Fantasy, má len málo spoločné so sériou počítačových hier Final Fantasy, vytvorenou Square Co., Ltd.. Dej, postavy, aj príbeh boli vytvorené len pre film, okrem postavy Doktora Sida ktorá sa vyskytuje aj v hre Final Fantasy.

Film nezožal veľký úspech v západných krajinách ako je USA. Dej je typický japonský v tom zmysle, že spája vedu a spritualitu. Najlepšie film prijala komunita prívržencov anime, ktorí ľahšie chápali ázijské nápady a spôsob, akým je prerozprávaný príbeh.

51/2007[upraviť zdroj]

Votrelec 3 mal byť posledným filmom ságy o votrelcovi. Pre režiséra Davida Finchera to bol jeho americký režijný debut. Film ostáva najkontroverznejšie hodnoteným z celej ságy. Predchádzali mu filmy Votrelec (Alien, 1979 a Votrelci (Aliens, 1986). Ságu uzatvára Votrelec: Vzkriesenie (Alien: Resurrection, 1997).

Zápletka[upraviť zdroj]

Ellen Ripley sa ocitne na takmer opustenej planéte, bývalom väzení. Votrelec ju však nasleduje aj sem a Ellen s ním musí vybojovať poslednú bitku.

Dej[upraviť zdroj]

Ľudia, ktorí unikli útoku votrelcov a výbuchu základne na LV 426, pokojne spia v hibernácii na ceste domov. Do lode sa však dostalo votrelčie vajce, z ktorého sa vyliahne prvá forma parazitu a niekoho v spánku infikuje. Pritom však spôsobí požiar, kvôli ktorému automatika presunie hibernačné komory do záchranného modulu a naslepo ho odpáli.
Modul dopadne na planétu Fiorina 161, bývalé väzenie, ktoré pri jeho zrušení niektorí väzni odmietli opustiť. Združení v akejsi náboženskej sekte pod vedením „kňaza“ Dillona sa starajú o prevádzku výrobne na olovené kontajnery. Tvrdé pristátie modulu prežije iba Ellen Ripley. Pri skúmaní havarovaného modulu objaví stopy po votrelcovi a žiada miestneho lekára Clemensa pitvu dievčatka Newt, ktoré Ellen zachránila pred votrelcami. Clemens jej vyhovie, pitva odhalí, že Newt sa utopila.

52/2007[upraviť zdroj]

Čas prebudenia je filmová dráma z roku 1990 založená na memoároch Olivera Sacksa. Rozpráva príbeh doktora Malcolma Sayera (Olivera Sacksa), ktorý v roku 1969 objavil prospešné účinky drogy L-Dopa na katatonických pacientoch, ktorí prežili v rokoch 1917-1928 epidémiu encefalitídy.

Príbeh[upraviť zdroj]

Doktor Malcolm Sayer prichádza do nemocnice v New Yorku ako nový lekár. Skúma skupinu pacientov, ktorý boli v dôsledku prekonanej encefalitídy desiatky rokov v nehybnom stave. Snaží sa rôznymi testami dokázať, že pacienti niesu duševne chorí, ale žijú svojim vnútorným životom. Sayer získa povolenie na vyskúšanie experimentálnej drogy L-Dopa na týchto pacientoch, hoci je určená pre pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou. Roznodne sa drogu vyskúšať so súhlasom matky na pacientovi Leonardovi Lowovi, ktorý je už 30 rokov nehybný. Podarí sa mu u neho obnoviť schopnosť hovoriť a pohybovať sa. Po aplikovaní drogy na ostatných pacientoch sa aj títo preberú. Po čase sa však začnú objavovať vedľajšie príznaky a ukáže sa, že droga pôsobí len dočasne a nedokáže pacientov naozaj vyliečiť.