Halogény: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridanie nového halogénu tenésu (oficiálne pomenovaný v r. 2016 v angličtine aj v slovenčine).
d (Verzia používateľa 195.91.12.139 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Mcibula)
(Pridanie nového halogénu tenésu (oficiálne pomenovaný v r. 2016 v angličtine aj v slovenčine).)
!align="right"|[[Vzácne plyny|>>]]
|}
'''Halogény''' alebo '''halové prvky''' je súhrnný názov pre [[chemický prvok|prvky]] 17. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky prvkov]]. Patria sem [[fluór]], [[chlór]], [[bróm]], [[jód]], [[astát]] a [[astáttenés]]. Pomenovanie halogényhalogén pochádza z [[Gréčtina|gréčtiny]] a znamená solitvorné (gr. hals - soľ, gr. gennaó - tvorím). Majú 7 valenčných [[elektrón]]ov (valenčná vrstva je ns<sup>2</sup> np<sup>5</sup>, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns<sup>2</sup> np<sub>x</sub><sup>2</sup> np<sub>y</sub><sup>2</sup> np<sub>z</sub><sup>1</sup>), do [[Oktet (atóm)|oktetu]] im chýba 1 elektrón. Z tejto skutočnosti vyplýva ich snaha dosiahnuť stabilnú konfiguráciu najbližšieho [[Vzácne plyny|vzácneho plynu]] vznikom [[anión]]ov X<sup>−</sup> alebo vytvorením jednej [[Kovalentná väzba|kovalentnej väzby]].
 
Halogény sú všeobecne vysoko [[Elektronegativita|elektronegatívne]], pričom ich elektronegativita klesá so vzrastajúcim počtom protónov (vzrastajúcou [[Relatívna atómová hmotnosť|atómovou hmotnosťou]]), takže najvyššiu elektronegativitu má fluór (je to zároveň najelektronegatívnejší prvok periodickej tabuľky) a astát má spomedzi halogénov najnižšiu hodnotu elektronegativity.
Väčšina binárnych zlúčenín fluóru je tým pádom iónová, v prípade kovalentnej väzby je silne [[Polarita väzby|polárna]]. Väzby ostatných halogenidov majú viac kovalentný charakter. Nepolárna kovalentná väzba sa vyskytuje v dvojatómových molekulách X<sub>2</sub> a niektorých zlúčeninách (ako [[Chlorid dusitý|NCl<sub>3</sub>]], [[Jodid uhličitý|CI<sub>4</sub>]]). Oxidačné stupne sa pohybujú v rozpätí od -1 do +7. Fluór ako najelektronegatívnejší prvok vystupuje len v oxidačnom stupni -1, ostatné halogény nadobúdajú aj kladné oxidačné čísla.
 
Astát sa v prírode vyskytuje iba v stopových množstvách ako medziprodukt [[Rozpadový rad|rozpadových radov]]. Je [[Rádioaktivita|rádioaktívny]], najstabilnejším izotopom je <sup>210</sup>At s [[Polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] 8,1 hod. Tenés je superťažkým umelým prvkom, zatiaľ bolo pripravených len niekoľko atómov <sup>293</sup>At a <sup>294</sup>At.
 
== Vlastnosti ==
=== Fyzikálne vlastnosti ===
Všetky halogény vytvárajú dvojatómové [[Molekula|molekuly]] X<sub>2</sub>, molekuly sú prítomné vo všetkých troch [[Skupenstvo|skupenstvách]] (napr. [[Kryštálová štruktúra|kryštálovú struktúru]] jódu tvoria molekuly I<sub>2</sub> usporiadané vo vrstvách). Dvojatómové molekuly sú nepolárne, preto sa halogény rozpúšťajú v nepolárnych rozpúšťadlách (jód sa dobre rozpúšťa v [[sírouhlík]]u, [[etanol]]e, [[Trichlórmetán|chloroforme]], [[dietyléter]]i a pod.). Teplota topenia stúpa so zvyšujúcim sa atómovým číslom. Fluór a chlór sú za [[Normálne podmienky|normálnych podmienok]] [[plyn]]y, bróm je [[Kvapalina|kvapalný]] a jód s astátom sú [[Pevná látka|tuhé látky]]. Tenés bol zatiaľ pozorovaný len v podobe individuálnych atómov.
{| border=1 cellpadding=2 cellspacing=0 width="60%" align="center"
|- bgcolor="#ccccff"
|align="right"|610
|align="right"|2,2
|- bgolor="#eeeeee"
|align="left"|Tenés
|align="right"|(294)
|align="right"|-
|align="right"|-
|align="right"|-
|}
 
76

úprav

Navigačné menu