Ožďany
| Ožďany | |
| obec | |
 Kostol sv. Michala
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Rimavská Sobota |
| Región | Malohont |
| Nadmorská výška | 213 m n. m. |
| Súradnice | 48°22′39″S 19°53′42″V / 48,377500°S 19,895000°V |
| Rozloha | 37,17 km² (3 717 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 590 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 42,78 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1332 |
| Starosta | Ján Matej[3] (NOVA) |
| PSČ | 980 11 |
| ŠÚJ | 515264 |
| EČV (do r. 2022) | RS |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad 98011 Ožďany |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 047-569 41 46 |
| Fax | 047-569 46 46 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ožďany | |
| Webová stránka: obecozdany.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ožďany (maď. Osgyán) sú obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Rimavská Sobota.
Polohopis
Priľahlé časti obce
Antalka, Apátik, Babin most, Bálince, Čierna lúka, Duránciho štavica, Mlynárka, Sibukor, Tehlovňa, Židovo, Žíp (osada, nie obec Žíp)
Vodné toky a plochy
- Potok Suchá
- Oždiansky rybník - vodná nádrž o rozlohe 8 ha pri ústí Maštinského potoka
-
Rybník pri Ožďanoch
Dejiny
Vďaka priaznivej polohe bola obec osídlená už v mladšej dobe kamennej. Hoci stredoveká osada tu existovala už v 13. storočí, prvá písomná zmienka, v ktorej sa spomína obec i farnosť, pochádza až z roku 1332. Pôvodne patrila rodine Orléovcov, neskôr Bakošovcom a od 17. storočia Korponayovcom a Luzénszkovcom. V obci sa nachádzal hrad, postavený začiatkom 14. storočia. V roku 1452 ho obsadili Husiti - vojská Jána Jiskru z Brandýsa ktorý ho držali až do roku 1460. V roku 1552 František Bubek z tohoto kaštieľa viedol neúspešný útok na mesto Fiľakovo, ktoré bolo v tej dobe pod vládov Turkov.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Kaštieľ Ožďany, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse nepravidelného štvoruholníka so štyrmi nárožnými vežami, z prvej polovice 17. storočia. Stojí na mieste staršieho hradu pravdepodobne zo začiatku 14. storočia, ktorý v roku 1604 vypálilo cisárske vojsko. Kaštieľ v polovici 18. storočia prestavali a prefasádovali aj štyri nárožné veže. Kaštieľ bol do druhej svetovej vojny bol obývaný. Väčšiu ujmu utrpel v roku 1945, keď bol značne poškodený priamymi zásahmi. Pred zánikom zachránila objekt aspoň provizórna oprava v rokoch 1951-1953 (namiesto jednej nárožnej veže postavili štvorhrannú a obnovili strechu). Dňa 3.10. 2019 kaštieľ zasiahol ničivý požiar, pri ktorom zhorela celá strecha. Kaštieľ je dlhodobo opustený a chátra. Jeho krídla majú rôznu dĺžku, priečelie je mierne zalomené, protiľahlé len čiastočne, doplnené múrom so zadnou bránkou na nádvorie. Vstup do kaštieľa nie je osi, ale v ľavej časti predného krídla. Kaštieľ mal okrem schodiska v severozápadnom krídle ďalšie v južnom rohu a pri východnej veži. Na prízemí sa dochovali renesančné hrebienkové klenby.[4] Fasády kaštieľa sú lemované nárožnými vežami a členené pilastrami. Portál je lemovaný vysokým stĺpovým rádom, na ich rímsové hlavice dosadá stlačený oblúk až vo výške korunnej rímsy. Pri kaštieli sa nachádza prírodnokrajinársky park.[5]
-
Kaštieľ Ožďany -
Priečelie kaštieľa -
Nádvorie -
-
- Klasicistický záhradný pavilón z prvej polovice 19. storočia.[6] Nachádza sa v parku pri kaštieli. Má formu gréckeho chrámu typu in antis. Stavba je zdevastovaná a chátra.
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1768-1774.[7] Úpravami prešiel v rokoch 1832 a 1895. V interiéri sa nachádza pôvodné rokokové zariadenie, hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica, krstiteľnica a organ. Pod kostolom je umiestnená krypta. Fasády sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Priečelie členené pilastrami s párom ník je ukončené volútovým štítom. Veža vystupuje z fasády vo forme rizalitu. Je členená kordónovými rímsami a pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
-
Klasicistický pavilón -
-
Kostol sv. Michala -
-
- Evanjelický kostol, jednoloďová barokovoklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1825. Veža kostola bola obnovovaná v roku 1878 a kostol bol vymaľovaný v rokoch 1929 a 1932. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu trojramenná murovaná empora. Nachádza sa tu klasicistický oltár s obrazom Premenenie pána od A. Martinelliho. Kazateľnica je z prvej polovice 19. storočia.[8] Fasády sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža mierne vystupuje z fasády v podobe rizalitu členeného lizénami. Je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
-
Evanjelický kostol -
-
Zaujímavosti
Oždianske lýceum
V obci sa dlhé roky nachádzalo latinské lýceum. Vo všeobecnosti je považované za predchodcu gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol to typ vtedajších latinských škôl. Lýceum sídlilo v Ožďanoch 210 rokov, konkrétne v rokoch 1643 až 1853. Zakladateľom lýcea bol zemepán Gabriel Bakoš, ktorý presídlil existujúce lýceum z Fiľakova v období Rákociho povstania. Na počiatku lýceum sídlilo priamo v kaštieli u zemského pána Bakoša. Bohužiaľ ho v roku 1742 zničil požiar. Následne pán G. Korponay, vtedajší zemepán, dal postaviť novú školskú budovu, už priamo v obci. V súčasnosti je na budove Obecného úradu umiestnená pamätná tabuľa na počesť tohoto lýcea. Počas jeho dlhej činnosti lýceum hostilo niekoľko známych osobností, či už v roli profesorov, rektorov, kantorov, či samotných študentov. Medzi nich patria:
- Ján Francisci-Rimavský
- Michal Miloslav Bakulíni
- Samuel Kallaš
- Karol Kellner
- Ján Chalupka
- Ján Botto
- Samuel Reuss
- Juraj Palkovič
- a iní
Podujatia
- Akcia ku dňu detí, koná sa každoročne na futbalovom ihrisku. Dobrovoľníci pripravujú pre deti rôzne súťaže.
- 'Mikuláš, každý rok sa koná akcia ku sviatku sv. Mikuláša. Svoje nacvičené tance, scénky a pod. prezentujú deti v miestnom kultúrnom dome. Vystupujú tu deti prevažne z materskej školy a zo základnej školy.
Šport
Futbalový klub
- Muži: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
- Dorast: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
- Žiaci: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
Šport v škole
Žiaci Ožďanskej základnej školy majú možnosť zúčastňovať sa každý pracovný deň od 13:00 do 15:00 pohybových krúžkov, kde si môžu vybrať z rôznych aktivít, napr.: futbal, tenis, vybíjaná, hádzaná, basketbal, softbal.
Každý piatok od 13:00 do 15:00 môžu hrať street hockey, prihlásiť sa môže každý žiak druhého stupňa.
V zime sa každoročne za pomoci dobrovoľného hasičského zboru, učiteľov a aj niektorých žiakov robí v škole ľad. Je prístupný všetkým obyvateľom obce zadarmo kedykoľvek.
Doprava
Rýchlostný cestný úsek má dĺžku 6,09 km. Výstavba sa začala v decembri 2004. Postavený je v polovičnom profile (R11,5/100). Pri koncoch úseku sú dočasné úrovňové križovatky. Na trase sú 4 mosty s celkovou dĺžkou 0,86 km a dve premostenia ponad R2. Nahradí cestu I/16 prechádzajúcu cez Ožďany. Skráti cestu medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou o 0,4 km. Ročná priemerná denná intenzita na ceste I/16 Ožďany - Rimavská Sobota v roku 2005 dosahovala 7443 vozidiel za 24 hodín (v roku 2000 dosahovala 5821 v./24h). Úsek uviedli do prevádzky 4.decembra 2006.
Osobnosti obce
Rodáci
- Juliana Korponaiová-Géciová (* 1680 – † 1714), uhorská šľachtičná. Je známa aj z románu spisovateľa Móra Jókaiho Levočská Biela pani.
Pôsobili tu
- Samuel Kollár (* 1769 – † 1830), historik
- Ján Chalupka (* 1791 – † 1871), dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz
- Juraj Palkovič (* 1769 – † 1850), básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, organizátor kultúrneho života, profesor bratislavského evanjelického lýcea a v rokoch 1832 - 1836 poslanec uhorského snemu za mesto Krupina.
- Samuel Reuss (* 1783 – † 1852), etnograf, historik, evanjelický kňaz
- Ján Francisci-Rimavský (* 1822 – † 1905), básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.
- Ján Botto (* 1829 – † 1881), romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou.
- Ľudovít Kubáni (* 1830 – † 1869), básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.
- Michal Miloslav Bakulíni (* 1819 – † 1892), národno kultúrny pracovník, úradník. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a prvého literárneho evanjelického gymnázia v Revúcej.
Panoráma
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Ožďany [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. [hhttp://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12252 Dostupné online.]
- ↑ Ožďany - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ožďany
