Preskočiť na obsah

Alojz Lutonský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:51, 10. január 2016, ktorú vytvoril Gepetito (diskusia | príspevky) (typografia)
Alojz Lutonský
jaskyniar, propagátor turistiky
Alojz Lutonský
Narodenie4. november 1905
Bystřice pod Hostýnem, Česko
Úmrtie14. júl 1997 (91 rokov)
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Národnosťčeská
Aktívne roky1924 – 1969

Alojz Lutonský (* 4. november 1905, Bystřice pod Hostýnem – † 14. júl 1997, Liptovský Mikuláš) bol slovenský aktívny organizátor a funkcionár na poli turistiky, cestovného ruchu, horskej záchrannej služby a výstavby horských dopravných zariadení. Jaskyniar a horolezec, publicista a autor kníh a brožúr sprievodcovského a propagačného charakteru, redaktor niekoľkých periodík, riaditeľ Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Životopis

Slovensko navštívil po prvý raz v roku 1921 ako študent obchodnej školy. Bol vo Vysokých Tatrách na školskom výlete. Z Tatier sa zastavil u brata v Liptovskom Mikuláši, porozprával mu o výlete a keď sa mu naskytla príležitosť ,po skončení stredoškolských štúdií, prijal ponuku liptovského hospodárskeho družstva na miesto praktikanta - ekonóma. Viac sa však zaujímal o Tatry ako o ekonómiu. Vtedy spoznal Miloša Janošku učiteľa v Liptovskom Mikuláši. Ten ho zasväcoval do tajov tatranskej a vysokohorskej turistiky. Najprv len na Kriváň a potom na Rysy, Vysokú a ďalšie štíty. Lyžovať sa naučil v rokoch 1920 - 1923.

V roku 1924 sa stretol s nestormi jaskyniarov, objaviteľom Demänovskej jaskyne Slobody Aloisom Králom a Vojtechom Benickým, s ktorými v rokoch 1924 – 1930 skúmal novoobjavenú Demänovskú jaskyňu Slobody a jaskyňu Pustú priepasť. Od marca 1927 bol tajomníkom a potom správcom Družstva Demänovských jaskýň. Urobil niekoľko prvozostupov do Demänovskej ľadovej jaskyne, do priepasti na Kosienkách na Krakovej holi a mnohé iné. Zaslúžil sa o prvú etapu sprístupnenia Demänovskej jaskyne Slobody a jej elektrifikáciu. V roku 1928 získal pre meračské práce v Demänovskej jaskyni Slobody E. Paloncyho z Ostravy, aby na základe obhliadky jaskyne a okolitého terénu našiel miesto pre nový vchod a ten sa používa dodnes. Pomáhal pri sprístupňovacích prácach v jaskyni Domica, v tejto jaskyni navrhol splavovanie riečky Styx. 16. septembra 1936 sa podieľal ako spoluorganizátor i účastník výpravy do Klamnej priepasti na Silickej planine v Slovenskom krase na základnom výskume tejto 62 m hlbokej priepasti.[1] Začal účinkovať v Klube československých turistov (KČST). Výdatne prispel k novému finančnému i organizačnému riadeniu slovenských jaskýň. Keď KČST prevzal do majetku Hosúsovské jaskyne zaslúžil sa o ich premenovanie na Domicu. Klub na jeho podnet prevzal do správy Jasovskú jaskyňu a v roku 1933 prenajal od Spišskej Belej Beliansku jaskyňu. V KČST okrem pracovnej funkcie zastával aj funkciu odborného poradcu pre správu jaskyniarskeho majetku.

V roku 1932 sa presťahoval do Vysokých Tatier, kde sa zamestnal ako tajomník Tatranskej komisie Klubu československých turistov v Novom Smokovci. Ten v roku 1939, po vyhlásení Slovenskej republiky, zanikol. Jeho aktivity prevzal nový Klub slovenských turistov a lyžiarov, ktorý vznikol 6. novembra 1938. Aktívnu činnosť v klube Alojz Lutonský rozvíjal spolu s Milošom Janoškom, Vojtechom Benickým, Gustávom Nedobrým a inými. Výraznou mierou sa podieľali na prestavbe a opravách chodníka z Popradského plesa na Ostrvu. Angažoval sa pri prípravách výstavby visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Pomáhal Dušanovi Jurkovičovi pri rozhodovaní, kde umiestniť stanicu visutej lanovky v Tatranskej Lomnici. Podujal sa na úlohu pretrasovať a prebudovať cestu z Hrebienka popri Obrovskom vodopáde na Skalnaté pleso a do Lomnického sedla. Pomáhal pri stavbe chodníka zo Skalnatého plesa na Veľkú Svišťovku a potom na Zelené pleso. Spolu s historikom Ivanom Houdekom začali uvažovať nad projektom tzv. Ostravskej cesty z Lomnického hrebeňa na Téryho chatu, do Dolinky pod Sedielkom, cez Strelecké polia do Veľkej Studenej doliny, na Zbojnícku chatu a s pokračovaním cez Prielom až k Zamrznutému plesu. Pre mnohé prekážky projekt neuskutočnili. V roku 1936 však slávnostne otvorili len časť z ich projektu - reťazami zabezpečenú trasu z Téryho chaty cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu.[2]

Mal výrazný podiel na činnosti Zboru tatranských vodcov z povolania. Organizoval turistické propagačné akcie, pomáhal pri usporadúvaní horolezeckých podujatí. V tomto období stále aktívne pôsobil v jaskyniarstve. Ako tajomník KČST zaviedol od roku 1932 presnú evidenciu základných údajom o obetiach Vysokých Tatier, pokúsil sa o retrospektívne štatistické zhodnotenie smrteľných nešťastí od vzniku Československej republiky. Tieto údaje použil pri rozhovoroch s pražským maliarom Otakarom Štáflom, spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese, keď uvažovali o vybudovaní Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách. Nakoniec z tejto spolupráce vznikla myšlienka umiestniť ho v limbovom háji pod Ostrvou pri Popradskom plese. Na jeho vybudovaní mal, spolu s Otakarom Štáflom, najväčšiu zásluhu.

V rokoch 1933 – 1938 bol redaktorom časopisu Krásy Slovenska a po zániku dvojtýždenníka Vysoké Tatry, v rokoch 1934 – 1936 redigoval v Krásach Slovenska tatranskú prílohu. Prispieval s článkami s turistickou a jaskyniarskou tematikou do dvojtýždenníka Vysoké Tatry a Hosť a turista.

Dňa 31. marca 1939 sa vzdal funkcie tajomníka Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Zamestnal sa ako tajomník v stavebnej spoločnosti Lozovský a Štefanec v Bratislave, kde pôsobil do 31. decembra 1945. V roku 1946 sa vrátil na post generálneho tajomníka Klubu slovenských turistov a lyžiarov, kde pôsobil až do jeho zániku v roku 1949.

Na jeseň roku 1947 navštívil švajčiarske horské strediská. Z cesty si preniesol nielen bohatý fotografický materiál, ale aj myšlienku postaviť v Nízkych Tatrách sedačkovú lanovku na Chopok. Mala to byť prvá sedačková lanovka na Slovensku. O dva roky už lanovka na Chopok premávala.

Od roku 1958 bol pracovníkom Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a v rokoch 1963 – 1969 bol riaditeľom Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Dňa 12. júla 2014 bola v Jasnej v Nízkych Tatrách spomienková slávnosť na Alojza Lutonského ktorý sa zaslúžil o vybudovanie lyžiarskeho strediska a ktorý stál pri zrode prvej odpojiteľnej sedačkovej lanovky prepájajúcej Chopok. Pri tejto príležitosti mu bola odhalená pamätná tabuľa.[3][4][5][6][7]

Publikačná činnosť

  • Lutonský Alojz (1936): Klamná priepasť na Silickej planine. In: Krásy Slovenska, XV, 10, s. 158 – 159. Klub československých turistov.
  • Lutonský, Alojz: Symbolický cintorín vo Vysokých Tatrách (Obete Vysokých Tatier), Lipt. sv. Mikuláš, 1948
  • Bohuš, Ivan – Lutonský, Alojz – Olejník Ján: Kriváň, Poprad, Liptovský Mikuláš, 1968
  • Lutonský, Alojz – Lazišťan, Eugen: JASNÁ Nízke Tatry, Osveta Martin, 1953, s. 93
  • Lutonský, Alojz: Chaty, útulne a nocľahárne Klubu slovenských turistov a lyžiarov na Slovensku
  • Lutonský, Alojz: Nízke Tatry, Osveta, 1956
  • Lutonský, Alojz: Liptovský Mikuláš v dňoch oslobodenia, Stredoslovenské vydavateľstvo B. Bystrica, 1965, 84 s.
  • Lutonský, Alojz – Hlávka, Karol: Turistická mapa Tatier, mierka 1:75 000, rok 1946, KSTL Liptovský Mikuláš a Vojenský zemepisný ústav Praha.

Referencie

  1. ↑ Lutonský Alojz (1936): Klamná priepasť na Silickej planine. In: Krásy Slovenska, XV, 10, s. 158-159. Klub československých turistov.
  2. ↑ Časopis Vysoké Tatry, Lutonský Alojz , Kováčiková Mira: Keď turistov bolo málo, roč.XXIX, čís.6/1990, str. 14-15,
  3. ↑ Houdek, Ivan, Bohuš, Ivan: Osudy Tatier, Šport, Bratislava, 1976
  4. ↑ Kolektív autorov: Česká stopa v Tatrách, Podtatranské noviny, 2015
  5. ↑ História cestovného ruchu v Liptove
  6. ↑ Pamätná tabuľa A.Lutonskému
  7. ↑ Jaskyniar A.Lutonský
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz_Lutonský&oldid=6197871“