Butkovská brázda
| Butkovská brázda | |
| geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny | |
 Severný okraj pri Slopnej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Považská Bystrica, Ilava, Púchov |
| Časť | Trenčianskej vrchoviny |
| Hranice | Butkovské bradlá, Ilavská kotlina, Teplická vrchovina, Strážov, Podmanínska pahorkatina |
| Rieky | Lúčkovský potok, Slatinský potok, Kamenický potok |
| Súradnice | 49°00′43″S 18°20′42″V / 49,012°S 18,345°V |
| Najvyšší bod | Bukovina |
| - výška | 562 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Butkovská brázda je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberá severnú časť podcelku, južne od Beluše a najvyšší vrch Bukovina dosahuje 562 m n. m.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá severný okraj podcelku Trenčianska vrchovina, pričom obopína na okraji ležiace Butkovské bradlá.[1] Na juhozápadnom okraji leží obec Košeca, severný okraj je v blízkosti Beluše, Visolají a Slopnej. Územie odvodňuje Lúčkovský, Slatinský a Kamenický potok, odvádzajúce nadbytočnú vodu západným smerom do rieky Váh.[2]
Západným a severným smerom leží Považské podolie, konkrétne Ilavská kotlina na západe a Podmanínska pahorkatina na severe. Medzi nimi sa na severozápade vypínajú Butkovské bradlá, geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny. Tá pokračuje juhozápadným smerom Teplickou vrchovinou, východný okraj vymedzuje Zliechovská hornatina s časťou Strážov.[1]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Strážovských vrchov leží na západnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Na území Butkovskej brázdy sa však žiadne osobitne chránené územie nenachádza.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Severná časť Trenčianskej vrchoviny patrí medzi pokojnejšie a turisticky menej atraktívne územia. Vedú ním značené chodníky do okolitých, vyšších častí Strážovských vrchov.
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
žltej značke z Ladiec cez sedlo Mraznica do Mojtína - po
zelenej značke zo Slopnej na Ostrú Malenicu[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.