Dargov (okres Trebišov)
| Dargov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Južný Zemplín |
| Nadmorská výška | 252 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′53″S 21°35′05″V / 48,7314°S 21,5848°V |
| Rozloha | 21,88 km² (2 188 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 619 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 28,29 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1458 |
| Starosta | Štefánia Bojtimová[3] (SMER) |
| PSČ | 076 61 (pošta Bačkov) |
| ŠÚJ | 528315 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Dubčekova 227 |
| Telefón | 056/678 28 20 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dargov | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dargov (v minulosti Drahov, maď. Dargó)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1321. Spomína sa ako dedina prislúchajúca k panstvu hradu Paruštyan. Obyvatelia obce sa živili zväčša drevorubačstvom a poľnohospodárstvom, neskôr i ťažbou stavebného kameňa (andezit) v blízkom kameňolome. Dargov bol známym najmä počas druhej svetovej vojny. Obec bola takmer celá vypálená a pustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami, ktoré na línii Slanec - Dargov - Čemerné vytvorili nepreniknuteľnú obranu (bunkre, zákopy a delostrelecké pozície), kde mali podľa velenia zotrvať ruskú ofenzívu, až do príchodu posíl. Ruskej armáde sa však podarilo túto obranu prelomiť a postupne oslobodiť aj zvyšok Slovenska. Po vojne sa začalo s obnovou obce. Vybudoval sa gréckokatolícky chrám „Matky ustavičnej pomoci” a rímskokatolícky chrám „Božského srdca Ježišovho”. Obec postavila nový kultúrny dom s obecným úradom, je splynofikovaná a napojená na obecný vodovod. V letnom amfiteátri sa každoročne konajú Východoslovenské folklórne slávnosti. V jesennom období sa uskutočňujú Majstrová Slovenska v autokrose. Blízko obce sa nachádza lyžiarsky vlek Červená a rekreačné stredisko Biele Studničky.
Symboly obce
Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 24. júla 2004. Na erbe je motív troch pútnikov podľa odtlačku pečatidla z roku 1786, ktorí by mohli predstavovať podľa gréckokatolíckych patrocinií troch cirkevných učiteľov.
Erb
V modrom štíte, v zelenej pažiti stojaci traja striebroodetí, zlatoprepásaní, o zlaté palice sa opierajúci, vzájomne sa prekrývajúci a troma zlatými hviezdami prevýšení pútnici.
Vlajka
Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov žltého, zeleného, bieleho, modrého, bieleho, modrého, bieleho, zeleného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pravidelné podujatia
- Východoslovenské folklórne slávnosti
- Majstrovstvá Slovenska v autokrose
- Rekonštrukcia bojov druhej svetovej vojny (2009)
Občianska vybavenosť
- Obecný úrad
- Kultúrny dom
- Amfiteáter
- Nákupné stredisko a predajňa so zmiešaným tovarom
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Heraldický register SR VI. - str.26-27
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dargov (okres Trebišov)
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |