Lomnická pahorkatina
| Lomnická pahorkatina | |
| geomorfologická časť Popradskej kotliny | |
 Okolie Veľkého Slavkova
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad |
| Časť | Popradskej kotliny |
| Hranice | Belianske Tatry, Tatranské podhorie, Štrbská pahorkatina, Popradská rovina, Vrbovská pahorkatina, Kežmarská pahorkatina, Veterný vrch, Vojnianske podhorie, Repisko |
| Mestá | Poprad, Veľká Lomnica, Lendak |
| Rieky | Poprad, Skalnatý potok, Biela, Velický potok |
| Súradnice | 49°06′18″S 20°18′36″V / 49,105°S 20,31°V |
| Najnižší bod | severovýchodný okraj územia |
| - výška | cca 600 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lomnická pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v jej severnej a severovýchodnej časti, severne od mesta Poprad.[2]
Polohopis
Územie sa nachádza v severovýchodnej časti Podtatranskej kotliny, na severe a severovýchode podcelku Popradská kotlina. Zaberá mierne zvlnené územie v podhorí Tatier v páse od Batizoviec na západe, po Toporec pri meste Podolínec na severovýchode. Z významnejších sídiel tu leží Poprad, Veľká Lomnica, Veľký Slavkov a Lendak. V rámci Popradskej kotliny susedí na severozápade podcelok Tatranské podhorie, na západe Štrbská pahorkatina, juhu Popradská rovina a Vrbovská pahorkatina, juhovýchodným smerom leží Kežmarská pahorkatina a na severovýchode Vojnianske podhorie, všetko geomorfologické časti Popradskej kotliny. Na severovýchode susedí Spišská Magura s podcelkami Veterný vrch a Repisko a severný okraj vymedzujú Belianske Tatry, časť Tatier.[2]
Vysoko položená Lomnická pahorkatina lemuje južné a východné úpätie Tatier a celé jej územie patrí do úmoria Baltského mora a povodia rieky Poprad. Do nej odvádzajú vodu všetky potoky, ktoré z Tatier a Spišskej Magury pretekajú juhovýchodným smerom do rieky Poprad. Z množstva horských bystrín sú najvýznamnejšími Biela, Skalnatý potok, Velický potok, Slavkovský potok a Kežmarská Biela voda.[3]
Doprava
Významným dopravným koridorom je najmä údolie rieky Poprad na južnom okraji pahorkatiny, ktorým vedie Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Košice), cesta I/18 (Liptovský Mikuláš – Levoča) i železničná trať Žilina – Košice. V Poprade tieto cestné ťahy križuje I/66 (Rožňava – Kežmarok – Tatranská Javorina), ktorú sleduje aj regionálna trať do Starej Ľubovne. Pre turistický ruch v Tatrách je kľúčovou aj cesta II/534, spájajúca Poprad a Starý Smokovec, ktorú sleduje aj železničná trať. Do Tatranskej Lomnice vedie popri ceste II/540 (Veľká Lomnica – Tatranská Lomnica) aj lokálna železnica, odbočujúca z trate do Starej Ľubovne. Regionálne významné sú tiež cesty I/77 (Spišská Belá – Stará Ľubovňa) a II/542 (Spišská Belá – Spišská Stará Ves). Na juhu územia, pri meste Poprad leží i medzinárodné letisko.[3]
Ochrana územia
Severná polovica Popradskej kotliny zasahuje na územie ochranného pásma Tatranského národného parku. Menšia časť samotného TANAPu leží aj v severnej časti Lomnickej pahorkatiny. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa tu nachádza prírodná rezervácia Jedliny, Poš, Kút a Slavkovský jarok, národná prírodná rezervácia Belianske lúky, Pramenište a Mokriny.[3]
Turizmus
Severovýchodná časť Popradskej kotliny tvorí z veľkej časti zázemie východnej časti Tatier. V Lomnickej pahorkatine sú viaceré rekreačné lokality s ubytovacími kapacitami, ktoré využívajú ľahkú dostupnosť národného parku. Obcami na južnom úpätí pohoria vedú cesty, napojené na Cestu Slobody, prepájajúcu osady mesta Vysoké Tatry. Reliéf a relatívna vzdialenosť od atraktívnych lokalít spôsobuje, že v tejto oblasti sa nevyskytujú žiadne značené turistické chodníky.[3]
Referencie
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.