Necpaly (okres Martin)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:22, 19. február 2012, ktorú vytvoril Tchoř (diskusia | príspevky) (Verzia používateľa 80.242.35.63 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 194.160.76.9)
Necpaly (okres Martin)
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 510 m n. m.
Rozloha 42,17 km² (4 217 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 019 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 24,16 obyv./km²
Starosta Ing. Peter Majko[3] (NEKA)
PSČ 038 12
ŠÚJ 512478
EČV (do r. 2022) MT
Tel. predvoľba 0 43
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad Necpaly
č. 168
038 12 Necpaly
E-mailová adresa necpaly@gaya.sk
Telefón +421-43-429 61 00
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Necpaly
Webová stránka: necpaly.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Necpaly sú obec na Slovensku ležiaca v Žilinskom kraji, v bývalej Turčianskej župe.

Polohopis

Necpaly sa nachádzajú na úpätí Veľkej Fatry vo východnej časti Turčianskej kotliny vo vzdialenosti asi 12 km na juhovýchod od Martina.

Vodné toky

Obcou preteká Necpalský potok, ktorý sa vlieva do Belianskeho potoka a následne do Turca. V Necpalskej doline sa nachádza viacero prameňov pitnej vody, časť z nich zásobuje okrem Necpál aj Martin.

Symboly obce

Erb

Erb obce tvorí strieborná (biela) figúra svätého Ladislava s halapartňou na modrom pozadí so štyrmi zlatými písmenami SLRV S(anctus) L(adislaus) R(ex) V(ngariæ) (svätý Ladislav kráľ Uhorska).

Vlajka

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/7), bielej (1/7), modrej (3/7), bielej (1/7) a žltej (l/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a končená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať

Je okrúhla, uprostred s erbom obce a kruhopisom OBEC NECPALY.

Dejiny

Usudzujúc podľa archeologických nálezov v širšom okolí Necpál sa dá predpokladať, že táto časť Turca bola osídlená už v dobe bronzovej.

Pôvod názvu Necpaly nie je celkom jasný. Slovenskí aj maďarskí historici sa zhodujú v tom, že názov považujú za slovanský/slovenský. Nie je vylúčené, že meno pochádza od prídavného mena páliť, žiariť. Necpaly sú jednou z ôsmych obcí, ktoré majú svoj náprotivok na hornej Nitre. Tieto Necpaly sú v súčasnosti časťou Prievidze.

Prvá nepriama písomná zmienka o Necpaloch je z roku 1269, keď sa spomíná Pavol z Necpál (Paulus de Nazpal), ktorý bol jedným zo splnomocnencov zvolenského župana Michala pre vyriešenie majetkových sporov medzi obyvateľmi Sklabine a bratmi Dražkom a Vavrincom z Dražkoviec. Priamo sa spomínajú v roku 1282 v listine, ktorou sa nanovo vyznačili staré hranice medzi Necpalmi a Belou.

V roku 1287 uhorský kráľ Ladislav IV. daroval Necpaly Jánovi a Blažejovi, Marchankovim synom. Tento rod, ktorý sa začal označovať ako rod Necpálskych, vlastnil Necpaly až do roku do roku 1479, keď Blažejom Necpalským rod Necpalských vymiera po meči.

Koniec 15. a začiatok 16. storočia je poznačený spormi o majetky Necpalských, ktoré okrem Necpál zahŕňali napríklad aj Blatnický hrad, ale aj majetky mimo Turca. Z týchto sporov nakoniec vyšiel víťazne rod Justh. Tento rod vlastnil Necpaly až do konca 19. storočia.

V období reformácie Justhovci, tak ako aj väčšina šľachty v Turci, prijali Augsburgské vyznanie viery. Podľa princípu Cuius regio, eius religio (koho zem, toho náboženstvo) evanjelickú vieru prijala aj väčšina obyvateľov Necpál. V období protireformácie boli Necpaly tzv. artikulárnou obcou t. j. smel tu byť postavený drevený evanjelický kostol.

Justhovci podporovali aj vzdelanosť. Od roku 1592 tu pôsobila latinská vyššia škola, známa pod názvom Nationale institutum hungaricum. V roku 1834 bola preložená do Martina, kde po krátkom čase zanikla.

Koncom 19. storočia sa Justhovci dostávajú na pokraj bankrotu a postupne strácajú majetky v Necpaloch. Hospodársky najsilnejšou rodinou v Necpaloch sa stávajú Franklinovci. Prvým členom tejto rodiny bol Benjamín Franklin, nemanželský syn Dionýza Justha a pravnučky Benjamina Franklina.

V 18. a 19. storočí boli Necpaly hospodársky pomerne rozvinuté. Bola tu papiereň, pivovar a viacero mlynov. Papiereň a pivovar boli zrušené koncom 19. storočia. Mlynárstvo prežilo až do 20. storočia, zaniklo až znárodnením po nástupe komunizmu. V medzivojnovom období bola dedina elektrifikovaná. Elektrinu produkovala malá vodná elektráreň.

Kultúra a zaujímavosti

Prvá slovenská obecná vodná elektráreň z roku 2007

Pamiatky

Kostoly

Katolícky kostol sv. Ladislava

Ranogotický kostol postavený v polovici 13. storočia. Niektoré zdroje uvádzajú ako rok výstavby rok 1222. Okolo roku 1320 bola ku kostolu pristavená sakristia. V 14. a 15. storočí kostol opravili. Koncom 16. storočia loď bola zaklenutá valenou klenbou.

Okrem krásnej polohy na návrší nad obcou, najvzácnejšou pamiatkou sú zachované fresky v sanktuáriu, ako aj na povale kostola. Tieto fresky boli vyhlásené nariadením vlády Slovenskej republiky z 11. júna 1991, spolu s freskami v iných kostoloch, ako súbor stredovekých nástenných malieb za národnú kultúrnu pamiatku.

Gotická madona z tohoto kostola bola začiatkom 20. storočia prevezená do Múzea krásnych umení v Budapešti (Szépművészeti múzeum).

Evanjelický kostol

Postavený v roku 1840. V tomto kostole sa nachádza vzácny oltár z roku 1611 Speculum Iustificationis, ktorý objednal palatín Juraj Thurzo pre kaplnku Oravského hradu, v roku 1752 bol prenesený do artikulárneho kostolu v Necpaloch. V rokoch 2003 až 2006 prebehla reštaurácia oltárnych obrazov.

Kaštiele

Nachádzajú sa tu štyri kaštiele, z toho tri v havarijnom stave. Ani jeden z nich nie je prístupný verejnosti.

Renesančný kaštieľ

Je to najstarší kaštieľ v Necpaloch. Charakteristické sú dve veže na jeho južnom priečelí. Vchod je situovaný zboku (z východnej strany). Nad portálom je chronostikon s nápisom Erexit Ope Dei CharæPoserit A.I.D.N. AD 1673 Iuly 10. Podľa tohto sa dá predpokladať, že kaštiel bol dokončený v roku 1673. Monogram A.I.D.N. je s najväčšou pravdepodobnosťou A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal). Nad vchodom sa nachádza arkier s renesančnou štítkovou atikou.

V 19. storočí prešiel do rúk rodiny Franklinovcov. Posledných približne 100 rokov je neobývaný a asi do druhej tretiny 20. storočia bol využívaný ako sklad obilia. Po roku 1989 bol vrátený pôvodnym majiteľom. V 90. rokoch bola opravená strecha.

tzv. Franklinovský kaštieľ
Franklinovský kaštieľ

Kaštieľ sa nachádza na hornom konci obce. Obývala ho Franklinovská rodina. Kaštieľ bol obývaný asi do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia. V súčasnosti je vo vlastníctve Matice slovenskej.

Pomníky

  • Pamätník SNP na námestí
  • Pamätník Jurajovi Lahnerovi

Parky

Anglický park pri dolnom justhovskom kaštieli, v súčasnosti nie je prístupný verejnosti.

Osobnosti

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Necpaly_(okres_Martin)&oldid=4229278“