Preskočiť na obsah

Nitrické vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nitrické vrchy
pohorie
Masív Rokoša
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Partizánske
Nadradená
jednotka
Strážovské vrchy
Podradené
jednotky
Suchý
Kšinianska kotlina
Rokoš
Rokošské predhorie
Vestenická brána
Drieňov
Súradnice 48°46′0″S 18°26′0″V / 48,76667°S 18,43333°V / 48.76667; 18.43333
Najvyšší bod Suchý vrch
 - výška 1 028 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Nitrické vrchy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nitrické vrchygeomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Nachádzajú sa v južnej časti pohoria a najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).[1]

Pohorie sa nachádza na území okresov Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou a ohraničuje ju zo severu Zliechovská hornatina (podcelok Strážovských vrchov), zo západu Nitrianska pahorkatina a Nitrianska niva (podcelky Podunajskej pahorkatiny), z juhu Oslianska kotlina a z východu Rudnianska kotlina, oba podcelky Hornonitrianskej kotliny.[2]

Geomorfologické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Nitrické vrchy sa členia na časti:[2]

Geologická charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Geologickú stavbu Nitrických vrchov budujú predovšetkým hrubé súvislejšie mezozoické komplexy chočského a strážovského príkrovu.  Dominantné postavenie v nich má horská skupina Rokoša (1010 m) oddelená na juhu Vestenickou bránou od Drieňova. Paleogénom vyplnená Kšiniarska kotlina oddeľuje skupinu Rokoša od Suchého, budované kryštalinikom. [3]

Významné vrcholy

[upraviť | upraviť zdroj]

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Nitrické vrchy nie sú celoplošne chránené, no nachádza sa tu viacero maloplošných území: národná prírodná rezervácia Rokoš, prírodná rezervácia Jedlie a Jankov vŕšok, prírodná pamiatka Žernovská jaskyňa, Košútova jaskyňa, Hradná jaskyňa a Čerešňová jaskyňa.[4]

Dostupnosť tejto časti Strážovských vrchov prispieva k jej obľúbenosti medzi turistami. Rozmanitá príroda s mnohými zachovanými cennými lokalitami je prístupná sieťou turistických chodníkov, ktoré sú napojené na červenoznačenú hrebeňovku, vedúcu z Uhrovca cez Jankov vŕšok, Rokoš, Čierny vrch a Suchý vrch do sedla pod Homôľkou. Obľúbenými cieľmi sú tiež lokality Jankov vŕšok a Uhrovecký hrad.[4]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  3. MAHEĽ, prof. RNDr. Michal Maheľ, DrSc.. Geologická stavba Strážovských vrchov. 1. vyd. Bratislava : Geologický ústav Dionýza Štúra. vydavateľstva SAV, 1985. S. 221.
  4. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.
Panoráma Nitrických vrchov
Panoráma Nitrických vrchov