Pongrácovsko-forgáčovský palác
| Pongrácovsko-forgáčovský palác | |
| palác | |
 Pongrácovsko-forgáčovský palác
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Košice I |
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°43′07″S 21°15′31″V / 48,718492°S 21,258739°V |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Forgáčovský palác, Št.ved.knižnica |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 1055/1 |
| - dátum zápisu | 16. 10. 1963 |
  Poloha v rámci Košíc
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pongrácovsko-forgáčovský palác je budova v Košiciach na Hlavnej ulici.
História
Šľachtický palác vystavaný v empírovom slohu pochádza zo začiatku 19. storočia. V tympanóne je združený erb rodov Pongrácovcov a Forgáčovcov. Palác prešiel mnohými úpravami, najväčšia z nich bola v roku 1940, keď bola vystavaná dvorana pre potreby banky.
Majitelia a užívatelia budovy
Gróf Anton Forgáč sa po porážke uhorskej revolúcie dostal na čelo cisárskej civilnej správy v Košiciach. Neskôr palác ponúkol viceprezidentovi miestodržiteľského oddelenia v Košiciach Kristiánovi Kocovi. Od roku 1878 sídlilo v paláci tzv. pánske kasíno, ktoré združovalo uhorskú župnú šľachtu. V roku 1940 bol priestor dvora zastrešený a vytvorená bola dvorana pre banku. V 50. rokoch tu sídlil Zväz česko-slovensko-sovietskeho priateľstva a neskôr sa sem nasťahovala aj Štátna vedecká knižnica Košice, ktorá tu sídli dodnes.
Referencie
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
