Predmier (okres Bytča)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Predmier | |
| obec | |
 Kostol sv. Gála
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Bytča |
| Región | Horné Považie |
| Vodné toky | Váh, Hradnianka |
| Nadmorská výška | 300 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′55″S 18°31′55″V / 49,198644°S 18,531875°V |
| Rozloha | 10,88 km² (1 088 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 359 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 124,91 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1193 |
| Starosta | Štefan Klus[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS) |
| PSČ | 013 51 |
| ŠÚJ | 517895 |
| EČV (do r. 2022) | BY |
| Tel. predvoľba | +041 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Predmier, Bytča District | |
| Webová stránka: predmier.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Predmier je obec na Slovensku v okrese Bytča.
Polohopis[edit | edit source]
Predmier sa rozkladá v Bytčianskej kotline blízko Súľovských skál a Javorníkov. Obteká ho rieka Váh a preteká ním potok Hradnianka, ktorá pramení v Súľovských skalách. Katastrálne územie je zalesnené len vo vyšších polohách. Boli tu sídliská halštatské a slovanské z doby poveľkomoravskej.
Dejiny[edit | edit source]
Prvá písomná zmienka o obci Predmier bola v roku 1193 v donácii Bela III., ale archeologické doklady katastrálneho územia obce túto zmienku predchádzajú o pár storočí. Dôkazy o osídlení pochádzajú už z neskorej doby bronzovej. Historicky hmatateľné sú napr. črepy zdobené žliabkami, železná ostroha, rôzne druhy keramiky. Podľa nich možno zaradiť Predmier medzi najstaršie obce okresu.
V najstaršej písomnej zmienke sa obec nazýva Predmír, pretože bola obohnaná pevným múrom a bola to dobrá poloha pre podpisovanie mierových zmlúv. Neskôr ho však Turci dobyli a tak si obyvatelia museli stavať nové prístrešie. Názov Predmier sa spomína v roku 1312 v listine v spojení s Predmierským richtárom. Obec bola neskôr darovaná do rúk Podmanických a patrila tak k Považskobystrickému panstvu. Neskôr je názov doložený v podobe Predmyer, ako to dosvedčuje listina panovníka Mateja z roku 1471, keď bol Predmier darovaný Jánovi Domanickému. Neskôr sa Predmier spomína ako mestečko a obyvatelia ako mešťania. Po vymretí rodiny Podmanických sa Predmier dostal do rúk dedičov Balašovcov. V roku 1573 bolo udelené obci Maximiliánom II. jarmočné právo, právo varenia piva a pálenia liehu a v druhej polovici 17. storočia bolo iba o máličko menším trhovým strediskom ako Bytča.
Ľudia sa tu poväčšine živili poľnohospodárstvom, drotárstvom a prácou v lese. Z remeselnej výroby tu prekvitala najmä kováčska a mlynárska výroba. V obci bol kedysi pivovar, v 19. storočí píla a tiež továreň na výrobu papierových výrobkov.
Kultúra a zaujímavosti[edit | edit source]
Pamiatky[edit | edit source]
- Rímskokatolícky kostol sv. Gála, jednoloďová klasicistická stavba s poleliptickým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1799. Stojí na mieste staršej stavby, z ktorej pochádza renesančná veža z obdobia okolo roku 1600. Presbytérium je zaklenuté segmentovou klenbou, loď pruskými klenbami. Nachádza sa tu hlavný oltár z roku 1799 s obrazom od A. Zallingera. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, krstiteľnica klasicistická z obdobia okolo roku 1800. V kostole sa nachádzajú aj dva epitafy, Juraja Hrabovského z roku 1585 a druhý z roku 1615.[4] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža je členená priebežnými lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
-
Kostol sv. Gála opáta -
Hlavný oltár -
Bočné oltáre -
- Budova bývalej pošty, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia. Upravovaná bola v druhej polovici 18. storočia a po roku 1960.[5] Fasády sú členené kordónovou rímsou, po poslednej obnove majú okná šabrány.
- Rodný dom Jozefa Ignáca Bajzu, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia.[6] V polovici 20. storočia bol necitlivo prestavaný. Na fasáde je pamätná tabuľa spisovateľa z roku 1930.[7]
- Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná štvortraktová stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 19. storočia. Úpravami prešiel v rokoch 1930, 1942 a 1998. V interiéri sa nachádzajú drevené trámové stropy. Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Horizontálne je členená kordónovou rímsou.[8]
- Golgota, súsošie malej Kalvárie, neskobarokové súsošie z roku 1799. Skladá sa zo sochy ukrižovaného Krista a sôch Panny Márie, sv. Jána evanjelistu a Márie Magdalény. Úpravami prešla v rokoch 1925, 1936 a v roku 1968.[9] Nachádza sa pri kostole.
- Socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1797. Obnovou prešla v roku 2006.[10] Nachádza sa pri kostole.
- Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého na pilieri, ľudová klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia. Obnovou prešla v roku 2006.[11]
- Socha Milana Rastislava Štefánika z roku 1930. Autorom sochy je sochár Pavol Bán. Počas socializmu nebola odstránená ako iné štefánikove sochy. Obnovou prešla v rokoch 1990 a 1998.[12]
-
Budova bývalej pošty -
Pošta a rodný dom J. I. Bajzu (napravo) -
Kaštieľ
Hospodárstvo[edit | edit source]
Ľudia sa tu živia predovšetkým poľnohospodárstvom a tiež sa nestratila práca v lese. V dedine má svoju prevádzku firma Aladin na výrobu svietidiel. Blízko obce sa nachádzajú firmy vyrábajúce prefabrikáty, gumené výrobky, zdvíhacie hydraulické zariadenie, autodiely a iné.
Osobnosti obce[edit | edit source]
Rodáci[edit | edit source]
- Ján Chryzostom Hanulík (* 1745 - † 1816), piarista, básnik a učiteľ
- Jozef Ignác Bajza (* 1755 - † 1836), katolícky farár, spisovateľ, autor satír a epigramov, autor prvého románu v slovenčine René mládenca príhody a skúsenosti
- Jozef Dubravka (* 1906 - † 1990, učiteľ, včelár a ovocinár, kronikár, organizátor bábkového divadla a výrobca bábok. kronikára, včelára, ovocinára, ktorý sa staral o zveľadenie kultúry v dedine
Referencie[edit | edit source]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Predmier - Kostol sv. Gallusa opáta [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Predmier [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty[edit | edit source]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Predmier (okres Bytča)
