Rohov (okres Senica)

Rohov
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Senica
Nadmorská výška	210 m n. m.
Súradnice	48°43′36″S 17°20′42″V
Rozloha	4,57 km² (457 ha)
Obyvateľstvo	380 (31. 12. 2023)
Hustota	83,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1394
Starosta	Roman Ravas (nezávislý)
PSČ	906 04
ŠÚJ	556122
EČV (do r. 2022)	SE
Tel. predvoľba	+421-34
Telefón	0346511024
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rohov, Senica District
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rohov je obec na Slovensku v okrese Senica

Prírodné podmienky

Obec leží uprostred Myjavskej pohorkatiny, v doline Paseckého potoka. Nadmorská výška je v chotári od 205 po 350 metrov. Pohorkatinný povrch chotára tvoria mladšie treťohorné íly, pieskovce, štrky a na povrchu čiastočne treťohorná spraš. Nachádza sa tu sírnatý prameň.

Prvá písomná zmienka

Obec, ako sa uvádza v oficiálnych prameňoch, sa spomína v roku 1471 odkedy patrila hradu Branč. Ale Stibor zo Stiboríc (mladší) v testamente, napísanom 5. septembra 1431 na Beckove, ustanovil svojho maršala Adama Bress de Rohov (z Rohova) exekútora testamentu. Najnovšie však pri štúdiu Žigmundových privilegiálnych listín Mgr. Vladimír Petrovič (historik Záhorského múzea v Skalici) zistil v donačnej listine z roku 1392 opisujúcej majetky prináležiace hradu Holíč, že sa tu spomína i Ekfalwa – Rohov, i keď vtom čase ako osada spustošená a opustená (populosis Item desertis). Je to prvá písomná zmienka o Rohove.

Dejiny

Obec patrila panstvu Branč, od 1569 rodine Amádeovcov, neskôr rodine Gvadányiovcov, Hederváriovcov, Nyáryovcov, Zichiovcov, Esterháziovcov, Erdodyovcov a Horeckých. V roku 1715 mala 4 poddanské a 10 želiarských domácností. Už v roku 1720 boli v obci vinice. V roku1752 žilo v Rohove 18 rodín, 1787 bolo v obci už 60 domov a 333 obyvateľov. V roku 1828 tu bolo 44 domov a 307 obyvateľov. Pôvodne sa zaoberali vinohradníctvom a neskoršie poľnohospodárstvom. V roku 1843 bol Rohov vedený ako slovenská obec, v ktorej žije 302 obyvateľov, z toho 256 katolíkov, 15 evanjelikov a 31 židov. Bol tam vodný mlyn.

Na prelome 19. a 20. storočia vlastnil rohovské majetky veľkostatkár Alfréd Murányi. Ráz obce sa zachoval i po roku 1918, v roku 1924 bol v Rohove veľký požiar.

Do roku 1948 tu pracoval spomínaný mlyn. Odkedy bol v obci sa nevie, zachovala sa však listina v origináli, kde barón Jozef Horecký prenajal mlyn v rokoch 1769 a 1790 rodine Zelenkových.

V roku 1960 sa obec Rohov zlúčila s Rybkami, vznikla obec Rohovské Rybky. V roku 1990 v dôsledku zmien a následným zvýšením právomocí rozhodovania obecných zastupiteľstiev sa Rohovské Rybky rozčlenili.

Názov obce

Názov Rohov vznikol podľa polohy prvého domu. Stál na rohu lesa a jeho vlastníkom bol mlynár. Z toho zjednodušením vznikol názov Rohov. Názov sa veľmi nemenil :

• 1431 – Rohov
• 1471 – Rohov
• 1569 - Rohov
• 1769 – Roho
• 1773 – Roho, Rohow
• 1786 – Rohó
• 1790 – Roho
• 1808 – Rohó, Rohow
• 1808 – Rohó, Rohow
• 1808 – Rohó, Rohow
• 1863, 1877 až 1882 – Rohov
• 1873, 1888 až 1913 – Rohó
• 1920 – sučasnosť – Rohov

Kultúra

Z materiálnej kultúry sú to predovšetkým pamiatky. Vlastná dedina je koncipovaná ako hromadná cestná zástavba.
Ešte začiatkom 20. storočia bolo známe paličkovanie čipiek z hrubších konopných a bavlnených nití do kútnice, úvodnice, na uteráky a obrusy.

Pamiatky

• Kaštieľ - klasicistická stavba postavená v prvej štvrtine 19. storočia s použitím staršej stavby. Ide o blokovú pozdĺžnu dvojpodlažnú budovu s ústredným stĺpovým portikom na čelnej strane. Na dvorovej fasáde je trojosový stredný rizalit, zakončený tympanónom. Fasády sú členené priebežnou kordónovou rímsou a nadokenými rovnými rímsami. Strecha je rizalbová s novými manzardovými oknami. Miestnosti s rovným stropom sú komunikačne spojené chodbou, zaklenutou českými plackami. Od roku 1953 je tu ústav sociálnej starostlivosti pre mládež so 105 posteľmi.
• Katolícky kostol - renesančná stavba s neskoršími barokovými úpravami postavená v rokoch 1628 – 1636, prestavaná v polovici 18. storočia. Jednoloďová budová s polygonálne uzatvoreným presbytériom, pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými a českými klenbami. Na západnej strane lode nad vchodom je drevená organová empora. Vonkajšia úprava kostola je klasicistická, členená lizénami a na priečelí zakončená trojhraným štítom, z ktorého vyrastá hranolová veža zastrešená novým ihlancom. Na lodi a na uzávere presbytéria sú múry spevnené dvojstupňovými opornými piliermi. Okolo kostola je vysoká ohrada, ktorá slúžila vo vojnových časoch 17. a 18. storočia ako obranný múr.
  Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia, v strede stĺpovej architektúry je obraz sv. Kataríny, flankovaný barokovými sochami sv. Štefana a Ladislava. Dva bočné oltáre sú z poslednej tretiny 18. storočia s totožnou luiséznou architektúrou a novšími bezcennými doplnkami. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia, na rezonančnej strieške skupina najsvätejšej Trojice. Krstiteľnica je klasicistická, na balustrovej nohe s lupeňovitou nádržou. Krucifix monumentálnych rozmerov je barokových z čias okolo roku 1700 so silným emotívnym obsahom realistického podania. Je tam i náhrobná doska maďarského básnika J. Gvadányiho zhotovená v roku 1909.
• Prícestná socha - kamenná socha sv. Floriána je rokoková z polovice 18. storočia. Na vysokom pdstavci celková postava svätca vo vlajúcom rúchu.
• Mariánsky stĺp - postavený pred kostolom so sochou Immaculaty, kamennou plastikou neobarokových tvarov z roku 1873.
• Kaplnka - zatiaľ nezaradená do súpisu pamiatok. Je tu hlavný obraz Sedembolestnej Panny Márie z roku 1875 a staršia drevená soška – plastika anjela (možno až neskorogotická ?). Ostatné sošky a obrazy sú menej cenné. Ku kaplnke v minulosti chodievali procesie.

Osobnosti obce

• Dezider Janda (* 1913 - † 1965), herec a režisér

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rohov (okres Senica)