Skalnaté pleso
Skalnaté pleso | |
pleso | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Vysoké Tatry |
Súradnice | 49°11′18″S 20°13′58″V / 49,188407°S 20,232664°V |
Hĺbka | 2 m |
Rozloha | 0,0123 km² (1 ha) |
Odtok vody | Skalnatý potok |
Nadmorská výška hladiny | 1 754 m n. m. |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Skalnaté pleso | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Skalnaté pleso (poľ. Łomnicki Staw, maď. Kőpataki-tó, nem. Steinbachsee) je morénové pleso v najnižšom kare Skalnatej doliny.
Napriek mnohým záchranným zásahom (v 30. a 50. rokoch 20. storočia) má od roku 1937 premenlivú hladinu a niekedy vysychá. Jeho existenciu ohrozili popri hydrologických a klimatických aj ľudské faktory. Išlo najmä o výstavbu stanice visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a na Lomnický štít.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Skalnatá dolina, Skalnaté pleso i Skalnatý potok boli oddávna v lomnickom chotári pod Lomnickým štítom. Ľudia túto dolinu volali Lomnickou dolinou. Veľmi skoro ju však začali devastovať pastieri so svojimi stádami. Nastala erózia pôdy a zanikla vegetácia. Zmenil sa charakter tejto časti doliny, a preto prešiel názov doliny z Lomnickej na Skalnatú. Poliaci aj napriek tomu rešpektujú staršie názvy. Pleso je teda Łomnicky Staw. Juraj Buchholtz mladší vo svojej Panoráme Tatier z roku 1717 má preň označenie Stagnum rupicaprarum – Stainbock See, čo znamená Kamzíčie pleso. Neskôr sa Stainbock (kamzík) chybnou transkripciou premenil na Steinbach (Skalnatý potok) a teda aj pleso premenovali na Steibach See.[1] Pleso má rozlohu 1,23 ha, hĺbku 2 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 754 m n. m.[2]
Okolie
[upraviť | upraviť zdroj]Pri plese je Stanica Skalnaté pleso lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít (údolná stanica lanovky na Lomnický štít, vrcholová stanica kabínkovej lanovky, ktorá premáva z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a kabínovej lanovky, ktorá je mimo prevádzku), sedačková lanovka do Lomnického sedla, Observatórium Astronomického ústavu SAV, Hotel Encián, Skalnatá chata a stanica Horskej služby.[3]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Pleso je prístupné:[3]
- kabínkovou lanovkou
- po modrej značke:
- zo stanice lanovky Štart, kam vedie príjazdová cesta z Tatranskej Lomnice
- po červenej značke (Tatranská magistrála):
- z Hrebienka okolo Zamkovského chaty
- z Doliny Bielych plies
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Skalnaté pleso
-
Stanica lanovky Skalnaté pleso
-
Pohľad na Skalnaté pleso z Lomnického sedla
-
Pohľad na Skalnaté pleso z južnej strany
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
- ↑ a b ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skalnaté pleso