Preskočiť na obsah

Stankovce (okres Trebišov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:40, 3. september 2013, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (wl. disambig (obec, región), drob.)
Stankovce
obec
Obecný úrad
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 140 m n. m.
Súradnice 48°45′54″S 21°39′36″V / 48,765000°S 21,660000°V / 48.765000; 21.660000
Rozloha 4,41 km² (441 ha) [1]
Obyvateľstvo 138 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 31,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1355
Starosta Ing. Ján Krucovčin [3] (SDKÚ-DS)
PSČ 076 61 (pošta Bačkov)
ŠÚJ 543781
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu 		Hlavná 1,
076 61 Stankovce
E-mailová adresa stankovce@minet.sk
Telefón 56 678 33 67
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Stankovce, Trebišov District
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Stankovčan[4]

Stankovce (rusín. Станковцы, maď. Sztankóc) sú obec na Slovensku v okrese Trebišov. V období rokov 1964 až 1968 boli s obcou Kravany súčasťou obce Podhorany.

Polohopis

Stankovce ležia v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 140 m. n. m. Leží na úpätí Slanských vrchov. Obcou preteká potok Viničkov. Západne od obce tečie potok Rakovec a východne Poliansky kanál.

Symboly obce

Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 4. mája 2005. Na erbe je tradičný poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla z roku 1786 doplnený o symboliku ovocinárstva.

Erb

V červenom štíte zo zlatej pažite na listnatých steblách vyrastajúce tri veľké zlaté bezosté klasy - bočne odklonené - sprevádzané dvoma striebornými jablkami.

Vlajka

Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov bieleho, červeného, žltého a bieleho v pomere 1:3:3:1. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny

Podľa Uličného [6] prvý doklad o Stankovciach poznáme v listine Jágerskej kapituly z roku 1355 o deľbe časti majetkov panstva Sečovce medzi príslušníkmi rodu Bokša. Deľba sa vzťahovala aj na dedinu Stankovce.

Dedinu zapisovali pod názvami:

  • Stankolch (1359,1441)
  • Stankoch(1355,1398)
  • Zthankowcz(1459)
  • Zthankocz(1499)
  • Ztankoc(1567,1582,1600)
  • Sztankócz(1796,1851)
  • Sztankocs(1715)
  • Stankócz, Stankowce(1773-1918)
  • Podhorany 1964 - 1968
  • Stankovce 1920-

Boli to zväčša maďarizované tvary pôvodného slovenského názvu Stankovce. Ten korenil v mene Stanko. Bližšie neznámy muž takého mena mohol byť zemianskym vlastníkom majetku a zakladateľom sídliska v 13. storočí, prípadne šoltýsom vo vznikajúcej dedine v prvej polovici 14.storočia. Prvá možnosť sa javí pravdepodobnejšou. Stankovské sedliacke domácnosti okrem richtára v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 13,5 zlatého, hospodárili teda na vyše 13 a pol sedliackych usadlostiach. Neskôr väčšina sedliakov schudobnela, alebo sa odsťahovala. V roku 1567 ich zdanili od troch port. Pozemky pre 3 domácnosti ležali opustené a tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. V roku 1600 malo sídlisko dvanásť obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Stankovce stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Chudobnenie sedliackych domácností v Stankovciach pokračovalo aj v 17.storočí.Súčasne sa znižoval aj počet obývaných poddanských domov. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od pol porty, v roku 1635 len sedliakov iba od štvrť porty. Želiarov vtedy nebolo.

Podľa Borovského[7]V 14. až 17. storočí boli Stankovce majetkovou súčasťou sečovského panstva a vo vlastníctve jaseňskej, čopskej vetvy rodu Bokša a od konca 16. storočia aj Drugetovcov, v 17.storočí Rákociovcov. V roku 1421 dostáva diely Zeretvai Ján. V roku 1450 sa stávajú zemepánmi rodiny Lesznayovcov a Csapyovcov. V roku 1495 sa objavuje Šimon Stankóczy, ktorý v 1496-om stojí na čele vácskej diecézy. V 1577-om dostáva diely Posgay Martin a v 1584-om Sztankózcy Juraj. Pri súpise v roku 1598 vlastnia pozemky vdova Losonczyová, Štefan Tussay, František a Žigmund Rákoci, Ján Sztankóczy a vdova Sztankóczyová. V 1629-om tu získavajú nové pozemky Csapyovci, neskôr barón a gróf Barkóczy, a barón Fischer, rodiny Máriássiovci, Szirmayovci, Soósovci, Molnárovci, Kéryovci a Bernáthovci. V 17. storočí v obci vypukla morová epidémia. Na prelome 17.a 18. storočia boli Stankovce pravdepodobne malou dedinou. V blízkosti Stankoviec ležala voľakedy Ádámtelke (alias Gyülvész-menšia obec], ktorá bola v roku 1457 pustatinou Zombori Demjéna.

V roku 1715[8] sa v súpise poddaných spomína 11 poddanských hláv rodín: Gregor Papco, Michal Širko, Ján Stanko, Kundrát Orosz, Alexander Prokop, Vasiľ Koscelanski, Michal Kaňuch, Ján Tordák, Juraj Sabadoš, Pavol Parihus, František Černý.

Podľa Tereziánskeho urbára z roku 1774 boli v obci títo poddaní: Michal Štefan, Michal Koscelanski, Michal Senko, Michal Haber, Štefan Papco, Michal Kuzma, Michal Širko, Ivan Papco, Timotej Rusnák, Vasiľ Sabolčák, Lukáš Kanda, Juraj Masič, Juraj Ňavoľáš, Fedor Brinda, Juraj Jančov, Ján Poľačok, Fedor Diak, Ján Trela, Michal Sabadoš, Vasiľ Popovič, Ján Dzbor, Juraj Hvasta, Vasiľ Rusnák, Fedor Tudival.

Podľa lexikónu osád roku 1773[9] to bola rusínska dedina. Aj podľa Korabinského lexikónu z roku 1786[10] ide o rusínsku dedinu s gréckokatolíckym chrámom. Vályi ju v roku 1796[11] označuje ako slovenskú a Fenyés v roku 1851[12] ako rusínsku dedinu. Podľa sčítania ľudu v roku 1900 bolo v obci 97,8% obyvateľov slovenskej národnosti[13]

Dedina bola spočiatku rímskokatolícka. Počas reformácie prešlo obyvateľstvo na protestantskú vieru. Počas protireformácie v 17. storočí sa dedina z protestantskej viery nevrátila naspäť na rímskokatolícku ale konvertovala na gréckokatolícku. Išlo o obyvateľov slovenského pôvodu, ale čiastočne aj rusínskeho prisťahovaného obyvateľstva zo severu. V roku 1831 sa obyvatelia dediny zúčastnili sedliackeho povstania, ktoré vypuklo v Zemplíne. V roku 1896 sa spomína v obci škola patriaca pod gréckokatolícku farnosť, ale v roku 1900 už bola škola štátna takisto ako aj v roku 1905.

V roku 1900 sa uvádza, že z 279 obyvateľov obce bolo starších ako 6 rokov 234 z toho čítať a písať vedelo 132. V 1910-tom z 263 obyvateľov bolo starších ako 6 rokov 221 pričom čítať a písať vedelo 136 ľudí.

Do príchodu frontu v roku 1944 v 64 domoch žilo 269 obyvatelov. Tu sa konala aj významná porada ilegálnych pracovníkov v Stankovskej doline na pomoc partizánskemu hnutiu. Nemeckí fašisti neušetrili preto ani Stankovce a ako partizánsku obec dňa 1. decembra 1944 vypálili. Obyvatelstvo vyhnali do hôr a zo 64 obytných domov zhorelo 60, celkom bolo vypálených 94 stavenísk.

Na 92 % zničená obec po vojne sa znovu vybudovala za pomoci štátu. V dvojročnici a akcii K vybudovali 60 nových obytných domov.Obec tiež bola 1. decembra 1944 oslobodená vojskami Sovietskej armády.

Cirkev

V roku 1805 bola v obci založená Gréckokatolícka farnosť. V roku 1856 bol postavaný Gréckokatolícky chrám, ktorý bol počas 2. svetovej vojny prestavaný. Ikonostas sa ale nezachoval. Zhorel pri vypálení dediny Nemcami. Prestavaný chrám (cerkev) je zasvätený Presvätej Bohorodičke Ochrankyni a bol dostavaný v roku 1955. Pod Stankovskú gréckokatolícku farnosť patrili okrem obyvateľov Stankoviec aj obyvatelia obcí Kravany a Višňov s týmto vierovyznaním. Rimsky katolíci patrili pod katolícky dištrikt Parchovany, protestanti a židia pod dištrikty v Sečovciach.

Gréckokatolícky chrám

Podľa matriky a obecnej kroniky boli v obci títo kňazi:

Prehľad veriacich v jednotlivých rokoch:

Rok sčítania Rím.kat.cirkev Gr.kat.cirkev Reformovaní Židia
1844 80 210 - 16
1851 98 277 2 24
1857 76 275 - 19
1877 72 181 - 10
1885 79 181 - 10
1900 97 175 - 7
1930 94 124 - 6
1991 92 79 - -

Politika

Starostovia

Galéria

  • Tank v strede obce
    Tank v strede obce
  • Pamätník 2. svetovej vojny
    Pamätník 2. svetovej vojny
  • Kríž pri chráme
    Kríž pri chráme
  • Farský úrad
    Farský úrad

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Stankovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ Heraldický register SR VI. - str.132-133
  6. ↑ Ferdinand Uličný, Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, Michalovce 2001
  7. ↑ Borovský Samuel: Magyarország vármegyéi és városai. Zemplén vármegye
  8. ↑ www.arcanum.hu
  9. ↑ Petrov A., Národopisná mapa Uher podle úředního lexikonu osad z roku 1773, Praha, 1924
  10. ↑ www.archive.org
  11. ↑ www.fszek.hu
  12. ↑ www.fszek.hu
  13. ↑ www.archive.org
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stankovce_(okres_Trebišov)&oldid=5596472“