Preskočiť na obsah

Steny (Malá Fatra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Steny
vrch
Masív Stien
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin
Obce Terchová, Šútovo
Časť Krivánske Veterné hole
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Krivánska Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 626,5 m n. m.
Súradnice 49°11′29″S 19°03′38″V / 49,1913°S 19,0605°V / 49.1913; 19.0605
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke od Chaty Vrátna cez Poludňový grúň
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Steny
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Steny je názov rozsiahleho masívu v centrálnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Leží medzi Hromovým a Poludňovým grúňom, približne 6 km juhovýchodne od Terchovej.[1] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[2]

Masív tvoria dva vrcholy, oddelené sedlom v Stenách (1 476 m n. m.):

  • Severný vrchol (1 534,6 m n. m.[3]) je nižší z dvojice vrcholov a nachádza sa v severnej časti masívu. Severne susedí Poludňový grúň (1 446 m n. m.), cez ktorý naň vedie značkovaný chodník od Chaty Vrátna.[4]
  • Južný vrchol (1 626,5 m n. m.[3], pôvodne uvádzaných 1 572 m n. m.) dosahuje výškové maximum masívu a leží na jeho južnom okraji. Na vrchole sa stáča hlavný hrebeň, ktorý pokračuje juhozápadným smerom k vrchu Hromové. Na východných svahoch sa nachádzajú Mojžišove pramene.[5]

Masív Stien sa nachádza v severnej polovici pohoria, v strednej časti geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej najatraktívnejšej časti Krivánske Veterné hole.[6] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územie obcí Terchová a Šútovo. Najbližšími vrcholmi v hlavnom hrebeni je juhozápadne ležiace Hromové (1 637 m n. m.) a severne situovaný Poludňový grúň (1 446 m n. m.), juhovýchodne susedí vrch Úplaz (1 450 m n. m.). Západné svahy klesajú do Vrátnej, východné sa zvažujú do Šútovskej doliny.[5]

Skalnato-lúčnatý hrebeň Stien v strednej časti Krivánskej Fatry dosahuje výškové maximum na svojom južnom okraji. Hlavný hrebeň z južného vrcholu klesá juhozápadným smerom do sedla za Hromovým, ktoré ho oddeľuje od vrchu Hromové (1 637 m n. m.). V strednej časti sa nachádza plytké sedlo v Stenách (1 475,5 m n. m.), severne od ktorého kulminuje masív severným vrcholom na hodnotu 1 535 m n. m. Odtiaľ hlavný hrebeň klesá severným smerom na (z tohto smeru) nevýrazný Poludňový grúň (1 446 m n. m.). Svahy smerom k Vrátnej dolinelavinózne a celú západnú časť odvodňujú prítoky Varínky. Východné svahy, zvažujúce sa do Šútovskej doliny, odvádzajú vodu Šútovským potokom do Váhu. Šútovskému potoku odvádzajú vodu i Mojžišove pramene, ktoré vyvierajú na východnom svahu Stien. Pred samotným sútokom však ešte vytvárajú Šútovský vodopád.[5]

Nižšie časti masívu na západnej strane patria do Národnej prírodnej rezervácie Chleb, juhovýchodné zasahujú do NPR Šútovská dolina. Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra.[5]

Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nasledovná nadmorská výška:

  • Severný vrchol – 1 534,60 m n. m.
  • Južný vrchol – 1 626,46 m n. m.
  • Sedlo v Stenách – 1 475,51 m n. m.
  • Sedlo za Hromovým – 1 608,44 m n. m.[3]

Skalnato-lúčnatý masív Stien bez vyššieho porastu umožňuje výborný kruhový výhľad na široké okolie. Čiastočne ho obmedzujú vyššie vrchy hlavného hrebeňa, napriek tomu je z celého hrebeňa Stien možné pozorovať väčšinu vrchov Krivánskej Fatry. Tak ako zo susedných vrchov, aj zo Stien je pri vhodných podmienkach možné pozorovať Oravskú Maguru, Chočské vrchy, Západné a Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Vtáčnik, Javorníky, Kysuckú vrchovinu, no tiež pohraničné pásmo Kysuckých, Oravských a Moravsko-sliezskych Beskýd.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
  2. mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
  3. a b c Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  5. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]