Preskočiť na obsah

Súľov-Hradná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súľov-Hradná
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Bytča
Región Horné Považie
Vodný tok Hradnianka
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 49°09′54″S 18°35′18″V / 49,1650°S 18,5884°V / 49.1650; 18.5884
Rozloha 22,95 km² (2 295 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 002 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 43,66 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1193
Starosta Jaroslav Bušfy[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS)
PSČ 013 52
ŠÚJ 517992
EČV (do r. 2022) BY
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Súľov - Hradná 65
E-mailová adresa poslať email
Telefón 041/557 40 16
Fax 041/557 40 16
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Súľov-Hradná
Webová stránka: sulov-hradna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Súľov-Hradná je obec na Slovensku v okrese Bytča (Žilinský kraj).

Obec leží v Súľovskej kotline, výraznej depresii v centrálnej časti Súľovských vrchov. Nachádza sa v juhovýchodnom výbežku okresu Bytča a riečka Hradnianka pretína západne od obce Súľovskou tiesňavou veniec hôr, vytvárajúca tak priestor pre jediné cestné spojenie cez Jablonové.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Súľovský hrad, ruina stredovekého hradu založeného v 13. storočí. Hrad vznikol pravdepodobne v období po mongolskom vpáde do Uhorska. Prvá zmienka o hrade je z roku 1336, keď ho kráľ Karol Róbert daroval predkom rodu Súľovských, ktorým patril do polovice 16. storočia. Od roku 1550 patrí Sirmiensisovcom, ktorí ho dostali darom od Ferdinanda I. V roku 1682 bol hrad nákladne prestavaný. K jeho postupnému zániku prispelo presídlenie Sirmiensisovcov do kaštieľov v podhradí. V roku 1763 bol poškodený zemetrasením. Do roku 1780 tu boli umiestnení dvaja strážcovia, neskôr bol úplne opustený.[5] Skladá sa z dvoch celkov, spojených tunelovou chodbou vytesanou do skaly. Horný hrad je menší, zložený z úzkeho jadra a pozorovacej veže, dolný hrad sa skladal zo strážnej veže, cisterny a východného paláca, ktorým sa chodbou dalo dostať do horného hradu. Z hradu sa do dnešnej doby dochovali len fragmenty základov vďaka členitému skalnému podložiu.
  • Teodózov (Veľký) kaštieľ v Súľove, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena T s valbovou strechou, z rokov 1591-1603. Úpravami prešiel v rokoch 1618, 1660 a v druhej polovici 18. storočia. Poslednými úpravami prešiel v roku 1995.[6] Fasády kaštieľa sú hladké. V súčasnosti objekt chátra.
  • Mičurovský (Malý) kaštieľ v Súľove, dvojpodlažná jednotraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou, z rokov 1592-1594. Úpravami prešiel už pred polovicou 17. storočia a v polovici 18. storočia. Obnovou prešiel v roku 1993.[7] Fasády kaštieľa sú členené nárožnou rustikou, špaletové okná majú nadokenné rímsy. Nad vstupným portálom je umiestnený jednoosový portikus s balkónom.
  • Kaštieľ v Hradnej, jednopodlažná jednotraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U s dvoma nárožnými vežami, z obdobia okolo roku 1600. Úpravami prešiel v 18. storočí a v priebehu 20. storočia. V súčasnosti je objekt majetkom viacerých vlastníkov a chátra.[8]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1616. Donátorom kostola, ktorý bol pôvodne evanjelický, bol Teodóz Sirmiensis. V roku 1617 bola pristavaná veža, no v roku 1711 bol evanjelikom odňatý. Prešiel viacerými úpravami, barokovými v rokoch 1770-1771, neskôr v roku 1823, 1929, keď bola obnovená veža a roku 1956, keď bola veža opäť upravovaná.[9] V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár z roku 1778 s obrazom sv. Michala. Bočný oltár Panny Márie je tiež barokový z 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z roku 1821. Organ z roku 1902 pochádza zo starého kostola v Terchovej. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami s hlbokým záklenkom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďový pôvodne artikulárny kostol z rokov 1749-1750.[10] Vznikol na pozemku rodiny Sirmiensis. Stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty bola neskoroklasicisticky prestavaná v prvej polovici 19. storočia. V rokoch 1906-1907 bol upravený do súčasnej podoby. Interiér má rovný trámový strop. Nachádza sa tu trojramenná protestantská empora a oltár z doby vzniku kostola. Kazateľnica je klasicistická z prvej polovice 19. storočia, drevená maľovaná krstiteľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia.[11] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s bosážou a klenákom. Nárožia majú bosované pilastre. Veža s pásovaním je ukončená barokovou helmicou s laternou.

Jedinečná poloha v objatí hôr s množstvom prírodných i historických zaujímavostí vytvára zo Súľova atraktívnu lokalitu. Ponúka krásy Súľovských skál s možnosťami turistických výletov i lezeckých aktivít, vhodné terény pre cykloturistiku, ale aj dostupnosť Súľovského, Hričovského no i Lietavského hradu.

Značené chodníky

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Súľov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. MILOŠ DUDÁŠ. Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2011. Kapitola Výstavba artikulárnych chrámov na miestach určených Šopronským snemom, s. 86.
  11. Súľov-Hradná – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]