Veľké Ozorovce
| Veľké Ozorovce | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Vodný tok | Kašín |
| Nadmorská výška | 180 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′46″S 21°36′42″V / 48,6629°S 21,6117°V |
| Rozloha | 13,77 km² (1 377 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 736 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 53,45 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1304 |
| Starosta | Alena Kováčová[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 078 01 (pošta Sečovce) |
| ŠÚJ | 543861 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hlavná 264 076 63 Veľké Ozorovce |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 056/678 90 41 |
| Fax | 056/678 90 41 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: www.velkeozorovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľké Ozorovce sú obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza v západnej časti Východoslovenskej pahorkatiny, v podcelku Podslanská pahorkatina. Západným okrajom obce preteká potok Kašín, centrom obce pretká miestny potok, ústiaci do vodnej nádrže Veľké Ozorovce, vybudovanej na riečke Číža.
Obec je prístupná cestou III/3653 zo susedných obcí Zemplínska Teplica (cesta II/552 smer Slanec a Košice) a Malé Ozorovce (smer Sečovce). Sečovce sú vzdialené 6 km severovýchodne, Trebišov 17 km východne a Košice 37 km západne.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná správa o dedine „Azar“ sa zachovala v listine z roku 1304, kedy šľachtici z rodu Bogatradavan odstúpili časť ozorovského majetku iným, možno príbuzným šľachticom. Súčasný názov sa používa od roku 1920.
Osídlenie tohto územia sa datuje do eneolitu (3000 - 1900 pred Kr.), z ktorého obdobia sa v chotári našli keramické zlomky tzv. tiszapolgárskej kultúry. V lokalite miestnej nádrže bola objavená keramická figúrka býčka, päť čepelí, torzo kamenného sekeromlatu a kamenného klina a dve kamenné sekerky. Nálezy potvrdili osídlenie aj v staršej dobe bronzovej a fragmenty pece, torzo keramického praslena, železná troska a torzo kamenného brúsika sú dôkazom osídlenia v mladšej dobe rímskej (3. – 4. storočie). Črepy včasnostredovekej keramiky potvrdili osídlenie od 6. do 12. storočia, slovanské sídlisko pochádza z 8. - 9. storočia. Predpokladá sa kontinuálne osídlenie tejto lokality od 11. storočia. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa objavujú najstaršie zachované písomné správy o obci, patriacej rodine Pelétheiovcov. Farnosťou bola obec už v roku 1332, kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi sa spomína v roku 1383. Ten patril v 17. storočí reformovanej kresťanskej cirkvi, neskôr sa opäť vrátil pod správu rímskokatolíckej cirkvi.
V roku 1414 mali v obci majetky už aj Azaryovci a v roku 1471 bola časť ujfalussiovských majetkov predaná Lastóczyovcom. Súpis z roku 1598 uvádza medzi vlastníkmi Azaryovcov, Lastóczyovcov, Juraja Drugetha, Juraj Ladmóczyho, či Jána Nagya, v 16. – 17. storočí sa spomínajú aj šľachtické rody Perényiovcov a Drugethovcov. Práve drugethovskému panstvu v Trebišove patrila obec v roku 1601. V tom období bola obec následkom pustošenia krymských Tatárov v roku 1567 len pomaly dosídľovaná a prevažnú časť obyvateľstva tvorili poddaní. O veľkom úpadku svedčia daňové súpisy z tohto obdobia, kedy bola zdaňovaná len zanedbateľná časť usadlostí. Počet obyvateľov sa znížil aj počas protihabsburských stavovských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia. Časť obce sa v roku 1620 dostala do zálohu Rákóczyovcom.
Ťažkú situáciu a život ľudí poznačila i morová epidémia v roku 1663, kedy chorobe okrem mnohých obyvateľov podľahla veľká časť dobytka a ošípaných. V 18. storočí sa často menili vlastníci tunajších majetkov, o storočie neskôr mala najväčší podiel rodina Barkóczyovcov a barón Joanellyho. Podľa súpisu majetku mala obec v roku 1715 následkom plienení a epidémií len 6 obývaných a 25 opustených domácností. Opustené domy postupne osídlili prisťahovalci z horného Zemplína, neskôr príšelci z menej úrodných častí severovýchodného Uhorska. V roku 1787 bolo v obci obývaných už 87 domov, v ktorých žilo 700 obyvateľov, počas sčítania v roku 1828 žilo v 112 domácnostiach 855 obyvateľov. Ich počet klesol počas vysťahovalectva a začiatkom 20. storočia tak v obci žilo okolo 700 obyvateľov.
Po vzniku prvej republiky v obci prevládalo poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a furmanstvo. Veľké Ozorovce boli sídlom notárskeho úradu, ktorý slúžil aj pre Malé Ozorovce, Plechotice, Kerestúr /Zemplínska Teplica/ a Egreš. Obec bola veľmi poškodená počas II. svetovej vojny, keď ju 26. novembra 1944 vypálili fašistické jednotky. Následné boje na fronte zničili to málo, čo v obci zostalo a na konci vojny bolo obývateľných len niekoľko domov. Zamínované boli tiež okolité polia, čo sťažovalo ich obrábanie. V povojnovom období bolo v rámci obnovy postavených 85 nových domov, ďalšie desiatky pribudli vďaka svojpomocnej aktivite obyvateľov. Obnovená bola elektrická sieť i verejné osvetlenie, do obce začal premávať pravidelný autobusový spoj. JRD vzniklo v roku 1951 a v roku 1970 dosiahol počet obyvateľov najvyšší stav - 900. Kultúrny dom s obecným úradom, knižnicou a poštou bol dokončený v roku 1981. V roku 1994 začala plynofikácia obce, o dva roky neskôr bola pri obci vybudovaná skládka tuhého komunálneho odpadu. Medzi najnovšie stavby v obci patrí multifunkčné športové ihrisko. V chotári obce sa nachádza menšia vodná nádrž a vojenská strelnica.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová neogotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1890. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby zo 14. storočia. Úpravami prešiel v roku 1934. V interiéri sa nachádza výmaľba od I. Štefančíka z roku 1909. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby. Priestor je zaklenutý pruskými klenbami.[4] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Už od roku 1934 začal v obci pôsobiť spevácky zbor, po druhej svetovej vojne pôsobilo v obci ochotnícke divadlo i kino. Do dnešných dní sa udržala činnosť speváckej skupiny Dolinka, kultúru rozvíja tiež kultúrne stredisku a verejná knižnica. Šport bol zastúpený najmä oddielom futbalistov, stolných tenistov a volejbalistov. Organizované boli športové dni i beh ulicami obce. Hasičský zbor vznikol v roku 1921 a dodnes patrí medzi najväčšie zoskupenia v obci.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[6][7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Veľké Ozorovce - Kostol Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.