Vrtuľníková záchranná zdravotná služba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Agusta A109K2 – vrtuľník záchrannej služby

Vrtuľníková záchranná zdravotná služba (staršie Letecká záchranná zdravotná služba) je súčasťou integrovaného záchranného systému na Slovensku. V súčasnosti prevádzkuje 7 základní, ktoré rovnomerne pokrývajú celé územie krajiny.

Poslanie[upraviť | upraviť zdroj]

VZZS je privolaná všade tam, kde je nevyhnutný rýchly zásah lekára a šetrný transport pacienta. Dovolať sa na dispečing Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby sa dá pomocou čísla tiesňového volania 112, ale aj priamo na čísle 18 155 [3]. Volajúci sa dovolá na koordinačné stredisko, ktoré bezodkladne zabezpečí potrebné opatrenia a záchranné zložky pre poskytnutie pomoci.

VZZS zabezpečuje:

  1. primárne lety – zásahy v ťažkoprístupnom mieste (neprístupný aj horský terén, veľká vzdialenosť od stanovišťa ZZS, neprejazdná kolunikácia a pod.)
  2. sekundárne lety – transport pacienta do vzdialeného špecializovaného centra, kedy je potrebné šetrne ho dopraviť na miesto určenia
Záchranári v plnom nasadení
Záchranárska flotila
Agusta A109K2 vo Vysokých Tatrách

História[upraviť | upraviť zdroj]

História leteckej záchrannej služby a leteckej pátracej služby v bývalom Československu sa začala 27. augusta 1956, kedy sa uskutočnila prvá preprava zraneného pacienta z Terezína do Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe-Strešoviciach vrtuľníkom Mil Mi-4. Prvý priamy záchranársky zásah sa pravdepodobne uskutočnil 14. februára 1960, kedy boli do nemocnice v Ostrave prepravení dvaja zranení baníci[1]

Lietadlá vo Vysokých Tatrách[upraviť | upraviť zdroj]

Storch – Bocian lietal po II. svetovej vojne nad Vysokými Tatrami.

Prvé pokusy o využívanie leteckej záchrany v horách v Československu urobili horolezci Ing. Alois Kraus a Dr. Josef Dostál, ktorí sa stretli s čs. vojenskými letcami na prvom zimnom inštruktorskom kurze v apríli 1946 na Chate pri Zelenom plese[1]. Využili na to lietadlá Storch – Bocian, ktoré pôvodne slúžili v nemeckej armáde, okrem iného aj na letecký prieskum. Pokusná akcia sa začala 11. apríla 1946, kedy dve lietadlá zhadzovali vrecia s pieskom na vybraný cieľ pri Zelenom plese a na Veľkej Svišťovke. Lietadlá a ich piloti si však odskúšali i možnosti pristátia na veľkých poľanách v Javorovej a Bielovodskej doline[1].

Prvé vrtuľníky vo Vysokých Tatrách[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeseň, 23. novembra 1957 po prvý raz pristála na futbalovom ihrisku v Novom Smokovci vojenská helikoptéra Mil Mi-4. Urobila niekoľko letov na Sliezsky dom do výšky 1 670 m n. m., kde vyniesla elektroinštalačný materiál. O štyri roky neskôr, 9. novembra 1961, tu opäť pristála Mi-4, o deň na to aj Mil Mi-1, ktoré uskutočnili 13. novembra prvý zásobovací let. Od 17. do 19. decembra potom vrtuľník Mil Mi-1 zásoboval Štefánikovu chatu v Nízkych Tatrách, pričom z Trangošky dopravil na chatu 5 ton tovaru.[1].

Skúšobný pátrací a prvý záchranný let tatranských záchranárov[upraviť | upraviť zdroj]

Vrtuľník Mil Mi-4 na Poľane pod Muráňom, pátrajúci po nezvestných horolezcoch.

Prvý pátrací let sa v Tatrách uskutočnil 21. septembra 1962, kedy pracovníci Tatranskej horskej služby Edo Riszdorfer, Atila Dejco a Ján Klinko, pátrala po dvoch nezvestných turistoch z Prahy. Po dvojici, ktorá sa stratila počas túry v Belianskych Tatrách, niekde v oblasti Zadných Meďodolov, Javorovej doliny alebo Kolovej doliny[1].

Už 23. septembra sa uskutočnila prvá záchranná akcia na hrebeni Popradského Ľadového štítu, kde stala horolezecká nehoda. V Zlomiskovej štrbine bol vážne zranená turistka Zvjezdana Gregorina z Juhoslávie, ktorú išla vyzdvihnúť posádka vrtuľníka, ktorý pilotoval major František Červíček a Emil Flégl. Vo vrtuľníku boli horskí záchranári Ivan Gálfy, Ivan Urbanovič, Pavol Vavro a Stanislav Samuhel a záchranná akcia trvala takmer 3 hodiny.[1]

Prvá veľká vrtuľníková tragédia – 1969[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá veľká tragická nehoda vo Veľkej Studenej doline, kde zahynul Eugen Šándory

Prvá vážna nehoda sa stala |7. mája 1969, kedy vo Veľkej Studenej doline havároval vrtuľník Mil Mi-4. Posádku tvoroli kpt. Miroslav Šmárik, npor. Ladislav Frnka, Leonard Fůra a pracovníci HS TANAPu Eugen Šándory a Bernard Jamnický. Počas pristávania neďaleko Zbojníckej chaty pri Starolesnianskom plese vrtuľník Mi-4 zachytil chvostovou vrtuľou o terén a pod troskami zrúteného stroja zahynul Eugen Šándory. Na záchrannej akcii sa vtedy zúčastnilo 39 profesionálnych a dobrovoľných záchranárov Horskej služby. Telo obete sa podarilo spod trosiek vrtuľníka vytiahnuť až na druhý deň a zničený stroj odviezla s pomocou vrtuľníka Mil Mi-8 spoločnosť ATE, ktorý pilotoval Andrej Kohút, až po 37 rokoch – 27. októbra 2006.[1]

Záchranná akcia z 23. 7. 1975 pri Bielovodskej veži, kedy vrtuľník Mil Mi-2 pilotoval Stanislav Hradský.

Hľadanie vhodného vrtuľníka[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 Horská služba hľadala prevádzkovateľa, ktorý by mohol dlhodobo spolupracovať na leteckej záchrane. Z viacerých alternatív nakoniec ostali len dve – Letecká správa Federálneho ministerstva vnútra a Slov-Air. Na československej oblohe sa objavili ľahké vrtuľníky Mil Mi-2, ktoré boli vyrábané v licencii v Poľsku. Kúpilo ich slovenské ministerstvo vnútra a stroje skúšali od mája do augusta 1973.

Heliport pod Starým Smokovcom

Nasledovalo obdobie výškových rekordov;

Mil Mi2 – spoľahlivý letecký záchranca v horskom prostredí.

Od roku 1987 začali vo vrtuľníku používať špeciálny horský navijak, pripevnený na palubu vrtuľníka, ktorý používali na spúšťanie záchranárov do stien. Na oceľovom lanku, ktoré bolo dlhé aj 100 metrov a malo priemer 5 milimetrov, mohli pomôcť ľuďom v kritických chvíľach.

Piloti M. Fabík, T. Nosian a mechanik J. Kločanka pomáhali veľakrát aj pri krkolomných zásahoch v horskom teréne Vysokých Tatier.

Prvé kroky k vytvoreniu Leteckej záchrannej služby[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 1. apríla 1987 začalo skúšobne účinkovať stredisko v Prahe – Krištof 01. Skúšobná prevádzka bežala v Prahe a v Stredočeskom kraji a posádky FMV a Slov-Air lietali na vrtuľníkoch Mil Mi-2 so zdravotníkmi Záchrannej služby mesta Praha na palube. V tomto roku boli v Československu zriadené ešte strediská v Banskej Bystrici (skúšobná prevádzka od 1. júla do 30. septembra na Mi-8 a od 5. februára 1988 do 31. marca 1988 na vrtuľníku Mil Mi-2 podniku Slov-Air) a v Poprade, kde bola skúšobná prevádzka od 8. do 22. decembra 1987 a od 18. januára do 29. februára 1989. Lietal tam vrtuľník Mil Mi-2 zo Slov-Airu.[1]


Stála prevádzka leteckej záchrany[upraviť | upraviť zdroj]

Za začiatok stálej prevádzky LZS v Poprade možno pokladať 15. máj 1989. Z pôvodne plánovaných 12 stredísk bolo neskôr vytvorených 16, z nich sa 7 nachádzalo na Slovensku.

Od 14. do 19. augusta 1989 na popradskom letisku predvádzali a skúšali vrtuľník poľskej výroby PZL W-3 Sokół. Pár týždňov potom sa chystali overovať ďalšie stroje západoeurópskej výroby – Bell 206, Bell 412 a Eurocopter AS-365 Dauphin.[1]

Škovránok nad Vysokými Tatrami[upraviť | upraviť zdroj]

Alouette III v severnej stene Bradavice vo Vysokých Tatrách

Po tzv. nežnej revolúcii, v novembri 1989, zintenzívnila svoju činnosť skupina nadšencov – pracovníkov Horskej služby. Po rokovaní so zástupcami francúzskeho Aerospatiale predstavitelia PZO Transakta podpísali 8. augusta 1990 kontrakt na dodávku vrtuľníka pre potreby TANAP. Cena stroja bola 4 637 000 francúzskych frankov (približne 24 200 000 korún československých). Dňa 30. októbra 1990 na popradskom letisku pristál vrtuľník Aérospatiale SA-316B Alouette III, ktorému pridelili značku OK-FIT.

Aérospatiale SA-316B Alouette III na popradskom letisku, Slovensko

Dňa 4. septembra 1992 posádka Alouette, spolu s horskými záchranármi, urobila najdlhší podves vo V. Tatrách. Meral 124 metrov a bol uskutočnený v severnej stene Veľkého Mengusovského štítu, kde došlo k tragédii štyroch horolezcov.[1]

Letecká záchrana v rukách súkromníkov[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1989 nové ekonomické podmienky podnietili vznik súkromných obchodných spoločností, ktoré sa rozhodli mať v náplní svojej činnosti o. i. aj leteckú dopravu. Popradská letecká spoločnosť Air Transport Europe Poprad sa vo veľmi krátkom čase dohodla so Správou TANAPu a Horskou službou, ktorá prevádzkovala vrtuľník francúzskej výroby Aérospatiale SA 316B Alouette III, na prenájme a neskôr na jeho predaji do majetku firmy. Veľmi sľubne sa rozbehla spolupráca LZZS (Leteckej záchrannej zdravotnej služby) a Nemocnice s poliklinikou v Poprade, ktorá zabezpečovala lekára, zdravotnú techniku a materiál pre všetky druhy zásahov.

Navijak na Mil Mi-8 bol vynikajúcim pomocníkom pri rýchlej záchrane zranených horolezcov a turistov vo Vysokých Tatrách

V roku 1993 začala Air Transport Europe účinkovať v stredisku leteckej záchrannej zdravotnej služby Košice na základe konkurzu, ktorý sa uskutočnil v roku 1992. Zakúpila medicínske prístroje, horolezecký výstroj pre lekárov a výzbroj pre zdravotnícky personál v sume 800 tisíc korún. V roku 1993, do letového parku ATE pribudol vrtuľník AS 355 F2 Ecureuil. Od 1. augusta 1990 začalo činnosť stredisko Košice Krištof 08, potom Nové Zámky – Krištof 10, 15. októbra 1990 v Bratislave – Krištof 11, 1. júla 1991 v Žiline – Krištof 14. Nakoniec bolo 10. februára 1992 v Trenčíne otvorené stredisko LZS – Krištof 16.[1]

V Košiciach sa Záchranná služba Košice etablovala delimitáciou z Krajského ústavu národného zdravia. Vznikla 1. januára 1990, ako príspevková organizácia Ministerstva zdravotníctva SR a bola financovaná z fondu regionálnej Národnej poisťovne. Kolektív mal 165 zamestnancov a 80 vozidiel. Popri centrálnom zdravotnom dispečingu, rýchlej zdravotníckej pomoci v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou vzniklo už 15. augusta 1989 stredisko leteckej záchrannej zdravotnej služby, ktoré 1. augusta 1990 začalo nepretržitú činnosť. V Košiciach začal lietať vrtuľník Mil Mi-2 a od roku 1993 vrtuľník AS 355 F2 Ecureuil, ktorého majiteľom a prevádzkovateľom bola spoločnosť Air Transport Europe Poprad.

Letecká spoločnosť Bel-Air Slovakia začala svoju činnosť 1. januára 1992 a jej sídlom bolo letisko M. R. Štefánika v Bratislave, pričom základňu mala aj v Chrudimi v Českej republike. Hlavnou náplňou jej činnosti bola letecká záchranná služba a okrem vrtuľníkov Bell 206 L3 LongRanger, Robinson R22, Mil Mi-2 a Mil Mi-8 lietala na lietadlách Z-37A, Z-37 TURBO a PZL-Mielec M-18 Dromader. Od vzniku SR prevádzkovala 5 stredísk LZZS – v Bratislave, Banskej Bystrici, Nových Zámkoch, Trenčíne a Žiline. Okrem leteckej záchrany sa orientovala na kontrolu vysokého napätia, ropovodu a plynovodu, stavebno-montážne práce a pod. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. septembra 1997, bol na majetok BEL - AIR SLOVAKIA vyhlásený konkurz.

Nácvik záchrannej akcie v Slovenskom raji

Tatra Air Group – vznikol po privatizácii spoločnosti Slov-Air, zlúčením s časťou švajčiarskeho regionálneho dopravcu CROSSAIR. Po ovládnutí väčšinového podielu bývalého štátneho podniku Slov-Air spoločnosťou EKOLET vznikol 1. januára 1993 letecký dopravca TATRA AIR GROUP a.s. Rozhodnutím vlády SR bola spoločnosť TATRA AIR GROUP zlúčená s TATRA AIR do jednej akciovej spoločnosti s názvom TATRA AIR a.s., ktorá sa stala národným leteckým dopravcom. Okrem iného zameriavala sa na prepravu pacientov lietadlami, k čomu využívala lietadlá typu L 410 UVP-E a Piper Seneca III. Na začiatku pôsobenia mala spoločnosť okrem týchto lietadiel 28 vrtuľníkov Mil Mi-2, päť lietadiel AN-2, sedem Z-37 a po dve Z-42 a Z-43.

Odvoz pacienta z heliportu nemocnice v Banskej Bystrici na centrálny príjem

Cestný záchranný systém Slovakia začala vytvárať 14. mája 1990 základná organizácia Motorsport Devínska Nová Ves. CZS vznikol ako rozpočtová organizácia v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR od 1. januára 1991 s cieľom postupne vybudovať komplexný záchranný systém na celom území Slovenska. Do náplne práce si vzala aj leteckú záchrannú činnosť. Jej majoritný majiteľ Jozef Studenič založil v roku 1997 spoločnosť ZS Slovakia Air, ktorá mala v pláne pomáhať pri záchranných prácach s ľahkým vrtuľníkom Robinson R22 Beta.

Alfa Helicopter bola českou firmou, založená 12. júna 1991. Sídlila v Brna a zameriavala sa na leteckú prepravu a leteckú záchrannú službu. Svoju činnosť zakrátko po vzniku SR zamerala na Českú republiku.

Ruky zdvihnuté ho tvaru V sú signál pre posádku vrtuľníka: "Tu môžete pristáť"

Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava vznikla 1. januára 1992 z podnetu Ministerstva zdravotníctva SR, ktorej vzniku predchádzalo dlhé obdobie príprav (od polovice 80-tych rokov 20. stor.). Podľa pôvodného projektu podliehala ZDZS po technickej stránke pod nemocnicu s poliklinikou v Ružinove, pričom službukonajúci lekári boli z rozličných nemocníc. Súčasťou rýchlej zdravotníckej pomoci bola Letecká záchranná zdravotná služba, ktorá spolupracovala s firmou Bel-Air, ktorá na záchranu využívala vrtuľník Bell 206 L3 LongRanger. Úlohou ZDZS bolo poskytovať vrtuľníkové služby na území veľkej Bratislavy. Na prepravu pacientov využívala aj lietadlá L 410 UVP-E a Piper Seneca III. Riaditeľom ZDZS bol MUDr. Ján Kovalčík.

Navijak patrí k základnému výstroju vrtuľníka

REGIONAL HELI SERVICE založili 29. októbra 1997 v Žiline. Od 1. apríla 1998 využívala v Žiline vrtuľník Mil Mi-2 a neskôr Bell 206 L4T.

Vo vrtuľníku je inkubátor na prevoz predčasne narodených detí

SLOV-AIR Bratislava bol zrušený rozhodnutím ministra dopravy a spojov SR k 31. júlu 1992 a letecký závod 01 SLOV-AIRu sa pretransformoval na Air Express, ktorý mal vo svojom inventári od jesene 1991 do jari 1992 celkom 22 vrtuľníkov Mil Mi-2 a 4 stroje Mil Mi-8.

Bel-Air Slovakia Bratislava, Alfa Helicopter a Air Transport Europe Poprad si rozdelili svoje sféry záujmu: Bel-Air prevádzkoval základne Ústi nad Labem, Jihlava, Ostrava, Žilina, Banská Bystrica, Nové Zámky, Trenčín a Bratislava, Alfa Helicopter prevádzkovala Brno a Olomouc a Air Transport Europe základne Poprad a Košice.

V apríli 1995 sa stala popradská Letecká záchranná služba neštátnym zdravotníckym zariadením pod gesciou Air Transport Europe. Ostatné strediská LZS fungovali ďalej po starom a ich prevádzkovatelia boli iba subdodávateľmi prác pre nemocnice. Od 1. júla 1995 zrušilo Ministerstvo zdravotníctva SR strediská LZSS v Trenčíne a v Nových Zámkoch. V roku 2000 letecká záchrana fungovala už len v Poprade, Košiciach, kde prevádzkovala vrtuľníky ATE Poprad a v Žiline, kde služby leteckého prevádzkovateľa zabezpečovala (od 10. novembra 1997 do 31. marca 1998) spoločnosť Air Transport Europe a potom pod gesciou Nemocnice s poliklinikou v Žiline Regional Heli Service Žilina. Bratislavské stredisko, ktoré prevádzkovala Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava, ukončilo svoju činnosť 31. decembra 1999. Vrtuľník stredisku poskytovala od roku 1996 do konca účinkovania strediska ATE Poprad.

Banskobystrické stredisko zastavilo svoju činnosť koncom februára v roku 2000, no už 15. augusta tu začala svoju činnosť spoločnosť ATE, ktorá tu o rok neskôr otvorila svoje nové stredisko leteckej záchrany. Od 1. apríla 2004 tu začal lietať nový vrtuľník AGUSTA A109K2.[1]

Nový vrtuľník Agusta A109K2[upraviť | upraviť zdroj]

Nový vrtuľník Agusta A109K2

Dňa 10. júla 2002 sa na tatranskom nebi objavil vrtuľník Agusta A109K2, ktorý vo Velickej doline predviedla novinárom a hosťom ATE švajčiarska záchranárska spoločnosť REGA. Dňa 8. marca 2003 už priletel na popradské letisko prvý stroj, ktorý mal výrobné číslo 10012 a pôvodne lietal u REGA /od mája 1995/ s registračnou značkou HB-XWL. Do slovenského registra bol zapísaný ako OM-ATE a po dokončení výcviku personálu bol nasadený v popradskom stredisku LZS pod menom Tatiana. Prvú záchrannú akciu, ktorou bol sekundárny prevoz pacienta z Popradu do Bratislavy, vykonal OM-ATE 12. júna toho roku.[1]

Reforma zdravotníctva[upraviť | upraviť zdroj]

Agusta A109K2 na popradskom letisku

Slovenská vláda už dlhší čas pracovala na reforme zdravotníctva, ktorá predpokladala existenciu 219 záchranných staníc a 7 staníc leteckej záchrannej zdravotnej služby. Koncom októbra 2005 výberové konanie úspešne absolvovali dve letecké spoločnosti – AIR TRANSPORT EUROPE Poprad a REGIONAL HELI SERVICE Žilina. Prvá získala licenciu na strediská v Poprade, Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a v Nitre (otvorené v roku 2006). Letecká záchranná zdravotná služba otvorením posledného strediska na pokrývala celé územie Slovenska.[1]


Prvé záchranárske letecké rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

Okuliare na nočné videnie NVG
Terén z pohľadu pilota bez NVG okuliarov
Terén z pohľadu pilota s NVG okuliarmi

Na vrtuľníku Agusta A109K2 leteli piloti Leteckej záchrannej zdravotnej služby ATE 15. januára 2007 prvýkrát do vysokohorského prostredia na Zbojnícku chatu vo Vysokých Tatrách s okuliarmi na nočné videnie. Prvú nočnú akciu s pristátím vo vysokohorskom teréne Západných Tatier uskutočnili 26. septembra 2007, rovnako s použitím okuliarov na nočné videnie. Posádku tvorili pilot János Bók, lekár Marek Rigda a záchranár Ján Horevaj.

Prvú nočnú akciu s použitím navijaka uskutočnila na kremnickej Skalke v Kremnických vrchoch 30. marca 2008 posádka strediska LZZS ATE v Banskej Bystrici s pilotom Jozefom Bučkom, lekárkou Ivetou Križalkovičovou a záchranárom Milanom Penxom.[1]

Zmeny v leteckej záchrane[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe získania povolenia MZ SR na prevádzkovanie ambulancií Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby prevzala Air Transport Europe 9. novembra 2009 aj prevádzku v stanici VZZS Žilina, ku ktorej onedlho pribudla aj obnovená stanica na letisku v Trenčíne.

Ministerstvo zdravotníctva vypísalo tender na nové licencie z dôvodu končiacej platnosti starých licencií v máji 2013. Víťazom sa stala spoločnosť Air Transport Europe v Poprade, ktorá získala licenciu 16. septembra 2013. Na Slovensku v súčasnosti (2013) funguje 273 ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby a sedem leteckých staníc: v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre, Žiline, Poprade, Košiciach a Trenčíne.[2] K 1. januáru 2008 sa nariadením ministra zdravotníctva SR na základe európskych dohovorov, premenovala Letecká záchranná zdravotná služba na Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu (VZZS).

Tragické nehody[upraviť | upraviť zdroj]

  • 25. júna 1979 v Mlynickej doline vo Vysokých Tatrách počas záchrannej akcie horskej služby havarovala posádka vrtuľníka Mil Mi-8. Po výbuchu paliva vo vrtuľníku a náraze na terén zomrel pilot mjr. Vladimír Bačák (49 r.), mechanik mjr. Václav Dvořák (42 r.) a päť pracovníkov Tatranskej horskej služby: Bernard Jamnický (36 r.), Pavol Huska (35 r.), Martin Hudák (33 r.), Štefan Eštočko (25 r.) a o týždeň v popradskej nemocnici na následky zranenia zomrel Milan Kriššák (35 r.). Druhý pilot Svätopluk Nič a Ladislav Janiga z Horskej služby sa po dlhom utrpení v špeciálnom nemocničnom ošetrení a po rehabilitácii vrátili k svojim pôvodným povolaniam. Príčinou nehody bolo zachytenie chvostovej vrtule o terén.
  • 16. mája 1997 – pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách spadol záchranársky vrtuľník Alouette, ktorý patril spoločnosti Air Transport Europe, spol. s r. o., Poprad. Vo vrtuľníku bol pilot a traja ďalší ľudia. Pilot a cestujúci utrpeli úrazy chrbtice a zlomeniny stavcov


  • 1. januára 1998 – v Bratislave v priestore Nad Sitinou havaroval záchranársky vrtuľník Mi-2 leteckej spoločnosti ATE Poprad, ktorý prepravoval dieťa v inkubátore z Dolného Kubína do nemocnice na Kramároch. Hlavnou príčinou leteckej nehody podľa záverov vyšetrovacej komisie bolo: „vykonanie VFR letu v noci v meteorologických podmienkach výrazne horších, ako sú stanovené minimá“. Bezprostrednou príčinou „bol stret vrtuľníka s lesným porastom v zlej viditeľnosti“. Záchranárom sa podarilo dostať z trosiek len mŕtve telá 57-ročného pilota Jozefa Matého, 29-ročnej Renaty Záhradníkovej a sotva dvojdňovej Michaely Večerkovej. 42-ročný lekár MUDr. Karol Dropa podľahol ťažkým zraneniam v nemocnici po niekoľkých dňoch.
  • 16. januára 2004 – vrtuľník Mi-2 Leteckej záchrannej zdravotnej služby ATE so sídlom v Poprade po 14.00 hod. pri pristávacom manévri zachytil zadnou vrtuľou svah a havaroval asi 200 metrov od vrcholu Novej hole na Donovaloch. Stroj letel na pomoc zranenému maďarskému lyžiarovi. Nehoda sa stala našťastie mimo zjazdovky. Z trojčlennej posádky jeden záchranár utrpel otras mozgu a pomliaždenie hrudnej chrbtice. Ľahšie zranení boli aj pilot a lekár.
  • Počas letu 2. januára 2006 narazil za zhoršených poveternostných podmienok krátko pred 20. hodinou stroj Agusta do stromov v blízkosti Dérerovho mlyna v katastrálnom území obce Janova Lehota. V troskách vrtuľníka Leteckej záchrannej zdravotnej služby spoločnosti ATE Poprad zahynuli pilot Viktor Remeň († 47), lekár Dalibor Timko († 32) a záchranár Karol Javorský († 27)[1].
  • 17. júla 2015 o 18:18 hod. prijal dispečing Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE hlásenie Krajského operačného strediska Košice o páde vrtuľníka Agusta A109 K2 v oblasti Prielomu Hornádu, v Kláštorskej rokline v Slovenskom raji. Na palube vrtuľníka bol pilot Ľubomír Majerčák († 44), lekár Marek Rigda († 45), letecký záchranár Martin Svitana († 34) a pracovník Horskej záchrannej služby Dušan Leskovjanský († 37). Vrtuľník zo strediska Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE v Poprade letel na pomoc malému chlapcovi zo Spolkovej republiky Nemecko, ktorý utrpel ťažký úraz. Vrtuľník sa pri pristávacom manévri zachytil vrtuľou o previsnuté elektrické vedenie a zrútil sa z výšky približne 150 metrov do rokliny a do rieky Hornád. Haváriu posádka vrtuľníka neprežila.[3][4]

Zoznam staníc LZZS (VZZS)[upraviť | upraviť zdroj]

  • BRATISLAVA – Krištof 01 sa sústreďuje prevažne na zásahy pri dopravných nehodách alebo sekundárne transporty pacientov z rozličných oblastí Slovenska na špecializované bratislavské zdravotnícke zariadenia.
  • BANSKÁ BYSTRICA – Krištof 02 bola otvorená v rovnakom čase ako bratislavská (15. 8. 2001) a jej posádky zasahujú najmä pri úrazoch v Nízkych Tatrách a v Malej a Veľkej Fatre.
  • POPRAD – Krištof 03 vykonáva v spolupráci s popradskou nemocnicou záchrannú činnosť už od roku 1991, najmä v náročných podmienkach Vysokých, Západných a Belianskych Tatier, aj v Slovenskom raji.
  • KOŠICE – Krištof 04 zameriava záchrannú činnosť často na neonatologické a pediatrické transporty na špecializované pracoviská. V prevádzke je od 1. 1. 2006.
  • NITRA – Krištof 05 sídli na letisku v Nitre, v Janíkovciach, vykonáva primárnu záchrannú činnosť a sekundárne lety v južných oblastiach Slovenska. Funguje od 1. 2. 2006.
  • ŽILINA – Krištof 06 má sídlo stanice v areáli FNsP v Žiline. V prevádzke je od 9. 11. 2009 (predtým od r. 1991 bola prevádzkovaná inými spoločnosťami).
  • TRENČÍN – Krištof 07 najnovšia stanica bola otvorená 10. 12. 2009 a jej sídlo je na letisku v Trenčíne.
  • NOVÉ ZÁMKY – Krištof 10 bola v prevádzke v rokoch 1990 - 1995.

Finančná úhrada záchrannej akcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prevádzkovateľ záchrannej služby má uzavreté zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami so sídlom v Slovenskej republike a záchrana vrtuľníkom je pre všetkých ich poistencov plne hradená zo zákonného zdravotného poistenia.
  • V prípade cudzincov z krajín EÚ je potrebná Európska karta zdravotného poistenia, preukazujúca poistenie osoby na zahraničný pobyt. Občania z krajín mimo EÚ, by si mali pred cestou na Slovensko uzatvoriť komerčné poistenie, vrátane poistenia rizika liečebných nákladov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q Svetoň Pavol.:Vrtuľníky nad Tatrami. Vydavateľstvo Matice Slovenskej Martin, 2009, str. 240
  2. Základne na Slovensku
  3. [1]
  4. [2]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]