Beluj
| Beluj | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Región | Hont |
| Nadmorská výška | 410 m n. m. |
| Súradnice | 48°21′11″S 18°53′24″V / 48,353056°S 18,890000°V |
| Rozloha | 22,81 km² (2 281 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 143 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 6,27 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1290 |
| Starosta | Monika Zlesíková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 969 01 (pošta Banská Štiavnica 1) |
| ŠÚJ | 516678 |
| EČV (do r. 2022) | BS |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Beluj 43 969 01 Banska Štiavnica 1 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 699 51 00 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: Beluj.OcU.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Beluj je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Leží južne od vrchu Sitno na ceste č. 5241 medzi obcami Prenčov a Baďan (časť Klastava).
Obcou preteká Dedinský potok, ktorý sa vlieva do Belujského potoka.
K obci je pričlenený majer Široká lúka.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci je zo dňa 6.júla 1290, písomnosť pochádza z ostrihomskej kapituly a dokladá predaj polovice dediny za 300 hrivien striebra istému mešťanovi zo Štiavnice.
Obec patrila hradnému panstvu Čabraď, neskôr panstvu Sitno.
Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Obec zohrala dôležitú úlohu v zásobovaní a podporovaní odbojového hnutia najmä skupiny Sitno po potlačení SNP aj počas oslobodzovacích bojov na jar roku 1945.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca, jednoloďová pôvodne románska stavba s polkruhovou apsidou a predstavanou vežou, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe v areáli cintorína. Kostol prešiel stavebnými úpravami v období gotiky, keď bola rozšírená loď a pristavaná veža. Z tohto obdobia pochádzajú tri dochované okná, jedno z nich s lomeným oblúkom. V roku 1725 prešiel barokovou úpravou, v tomto období bol kostol nanovo zariadený. V interiéri kostola sa nachádza vzácny barokový organ z roku 1731, ktorý pochádza z Prenčova a do tohto kostola bol premiestnený už v roku 1845. Posledná prestavba sa uskutočnila v roku 1871.[4]
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1785. Interiér kostola je plochostropý, okrem svätyne, ktorá je zaklenutá českou plackou. Nachádza sa tu klasicistický oltár, stĺpová architektúra zavŕšená segmentovým frontónom z roku 1835. Oltárny obraz Ježiš modliaci sa v Getsemanskej záhrade pochádza z roku 1914, dielo M. Arauta. Krstiteľnica je kamenná s mosadzným krytom z roku 1820. Organ od Karola Neosera z Nového Jičína pochádza z roku 1897. Veža kostola je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou, dielo staviteľa A. Weselého z Levíc, veža bola realizovaná v roku 1893.[5]
- Bývalý objekt evanjelickej fary, neoklasicistická budova z roku 1879. Ide o jednopodlažnú dvojtraktovú stavbu s valbovou strechou.[6]
- Súbor ľudových domov, z ktorých je objekt číslo 8 pamiatkovo chránený. Ide o šesťpriestorovú jednopodlažnú stavbu z konca 19. storočia.[7]
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza obecný úrad, predajňa potravín Jednota. V obci je zavedený vysokorýchlostný internet a v okolí obecného úradu je bezplatná WiFi zóna.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Obyvatelia sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, prácami v lesoch a povozníctvom. V obci bolo rozvinuté tiež ovocinárstvo.
Na prelome 19. a 20. storočia obec prevádzkovala tehelňu. Z tehál vyrobených v tejto tehelni sú postavené budovy baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, strieborná huta a iné stavby z tohto obdobia.
Obec bola v 17. až 19. storočí známa ako stredisko hrnčiarskej výroby, o výrobky tunajších hrnčiarov bol veľký záujem a rozvážali sa do ďalekého okolia.
V druhej polovici 20. storočia obyvatelia pracovali v miestnom JRD a podnikoch v Banskej Štiavnici.
V súčasnosti je v obci veľká miera nezamestnanosti a obyvatelia sú nútení dochádzať za prácou do iných miest a regiónov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Beluj [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Beluj- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |