Boje o Kaukaz

Boje o Kaukaz (1942—1943)
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Vojaci nemeckých horských jednotiek počas bojov na Kaukaze. V popredí vojak s kvetom plesnivca na čiapke.
Dátum: 25. júl 1942 - 9. október 1943 Miesto: Kaukaz, ZSSR Výsledok: Víťazstvo ZSSR
Protivníci
Nemecko Rumunsko Slovensko	Sovietsky zväz
Velitelia
Wilhelm List Adolf Hitler Ewald von Kleist (Skupina armád A) E. von Mackensen (1. tanková armáda) Richard Ruoff (17. armáda)	S.M. Buďonnyj I.J. Petrov I.I. Maslennikov (Severokaukazský front) I.V. Ťulenev (Zakaukazský front) R.J. Malinovskij (Južný front) F.S. Okťabrskij (Čiernomorská flotila)
Sila
764 000 vojakov 5 290 diel a mínometov 700 tankov 530 vozidiel	1 000 000 vojakov 11 300 diel a mínometov 1 300 tankov 900 vozidiel
Straty
281 000 mŕtvych, ranených a nezvestných	344 000 mŕtvych, ranených a nezvestných
Zoznam bitiek II. svetovej vojny

Veľká vlastenecká vojna

Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčevka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Bitka o Kaukaz je názov pre niekoľko vojnových operácií, ktoré trvali na južnom krídle východného frontu počas druhej svetovej vojne od 25. júla 1942 do 9. októbra 1943 v oblasti Severného Kaukazu. Na jednej strane stáli vojská krajín Osi na čele s nacistickým Nemeckom s podporou Rumunska a Slovenska proti jednotkám Sovietskej Červenej armády. Bojové operácie možno rozdeliť na dve etapy:

• útok nacistických vojsk (25. júla 1942 — 31. decembra 1942)
• protiútok sovietskych vojsk (1. január 1943 — 9. október 1943)

Do jesene 1942 sa nemeckým vojskám podarilo obsadiť veľkú časť Kubáne a Severného Kaukazu, po porážke pri Stalingrade však boli nútení tieto územia do veľkej časti vyprázdniť aby sa vyhli obkľúčeniu. Časť vojsk bola evakuovaná smerom na Rostov nad Donom, cez úzke predmostie držané von Mansteinovou skupinou armád Don. Ustúpila tadiaľ i 1. tanková armáda, ktorá pôvodne operovala na Kaukaze. Druhá časť síl tvorená 17. armádou, ktorej velil von Leeb sa sťahovala na Tamaňský polostrov a odtiaľ na Krym. Nemci na Tamaňskom polostrove vybudovali obranné postavenia, ktoré bránili až do 1. októbra 1943.

Kvôli reálnej i predpokladanej spolupráci s okupačnými jednotkami boli niektoré národy Severného Kaukazu napr. Inguši a Čečenci ešte počas vojny kolektívne potrestané núteným presídlením na Sibír a do Kazachstanu odkiaľ sa smeli vrátiť až po Stalinovej smrti.

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boje o Kaukaz