Kostol svätého Jána z Mathy (Bratislava)

Kostol svätých Jána z Mathy
Kostol svätého Jána z Mathy
Štát	Slovensko
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Správa
Náboženstvo	Kresťanstvo
Cirkev	Rímskokatolícka cirkev
Provincia	Západná
Arcibiskupstvo	Bratislava
Dekanát	Bratislava - Stred
Farnosť	Farnosť Najsvätejšej Trojice
Kostol je zasvätený	Sv. Ján z Mathy
Architektúra
Architekt	Franz Jangl
Sloh	Barok
Výstavba	1717 - 1725
Odkazy
Adresa	Farnosť Najsvätejšej Trojice Veterná 1 811 03 Bratislava
Web	[www.trojica.sk]
Commons	Kostol svätých Jána z Mathy

Kostol svätého Jána z Mathy alebo Kostol trinitárov (Trinitársky kostol) alebo Trojičný kostol alebo nesprávne Kostol Najsvätejšej Trojice je barokový kostol rímskokatolíckej farnosti Najsvätejšej Trojice v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto na Župnom námestí z rokov 1717 - 1725.

Je postavený v duchu vrcholného baroka na mieste bývalého farského kostola sv. Michala. Ako vzor mu slúžil viedenský kostol sv. Petra. Dala ho postaviť rehoľa trinitárov (podľa toho dostal meno) a zasvätený je jednému z jej zakladateľov, sv. Jánovi z Mathy. Architektom kostola je Franz Jangl v spolupráci s Johannom Lucasom von Hildebrandt. Má oválnu dispozíciu s vnesenou pozdížnou osou a konkávne prehnutú kulisu fasády, čím sa zaraďuje do línie dynamického baroka. Kostolné veže nemali pôvodne súčasné nízke strechy ale vysoké barokové strechy, ktoré sú zobrazené na niekoľkých dobových vedutách mesta (napr. od Friedricha Bernharda Wernera z rokov 1735 - 1750).

Oválna loď kostola je zaklenutá kupolou, ktorá je vyzdobená iluzívnymi freskami od talianskeho maliara a dekoratéra Antonia Galli Bibienu (1736-1740). Na mohutnom hlavnom oltári od A. G. Bussiho je umiestnený oltárny obraz znázorňujúci zakladateľov rehole sv. Jána z Mathy a Felixa Valois, ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. Obraz je dielom Františka Xavera Palka z obdobia po roku 1745. Sochy sv. Agneši a sv. Kataríny po bokoch oltára sa pripisujú bavorskému sochárovi Johanovi Baptistovi Straubovi. Bočný baldachýnový oltár Panny Márie dal v roku 1736 vyhotoviť gróf Ziči. V strede je kópia regensburského obrazu Madony. Oltár zdobia plastiky anjelov držiacich baldachýn. V pravej časti presbytéria sa nachádza mramorový epitaf nateraz neidentifikovaného člena rodu Szirmay s rodovým erbom.

Do farnosti Najsvätejšej Trojice patrí i Kostol kapucínov postavený v rokoch 1708 - 1718, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, ako aj kostolík sv. Cyrila a Metoda z roku 1936, ktorý spravujú redemptoristi.

V čase posvätenia kostola, bol na mieste blízkeho cintorína postavený kláštor trinitárov. Avšak, keď bol v roku 1782 rád trinitárov zrušený cisárom Jozefom II. budovu získal comitatus (stolica), ktorá si tam zriadila kanceláriu. Budova však nevyhovovala jej potrebám, a tak bola zbúraná a na jej mieste bol v roku 1844 postavený Župný dom, ktorý sa stal sídlom Prešporskej župy. Vo veľkej sále budovy koncertovalo mnoho rôznych skladateľov, napríklad Franz Liszt alebo Johannes Brahms. Od roku 1939 do roku 1994 tu sídlila Slovenská národná rada (od roku 1992 Národná rada Slovenskej republiky) pokiaľ nebola presťahovaná do novej budovy vedľa Bratislavského hradu. V budove boli podpísané niektoré dôležite dokumenty, napríklad deklarácia nezávislosti Slovenska zo dňa 14. marca 1939 vládou Jozefa Tisa alebo deklarácia nezávislosti zo dňa 17. júla 1992.

Kostol svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois v rokoch 2003-2009 bol dočasným katedrálnym chrámom vojenského ordináriátu na Slovensku. Od roku 2009 sa namiesto neho stala katedrálou ordinariátu Katedrála sv. Šebastiána v Bratislave - Krasňanoch.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Jána z Mathy (Bratislava)

Externé zdroje

• História kostola na webstránkach farnosti Najs. Trojice www.trojica.sk
• Schematizmus Bratislavského arcibiskupstva