Ivan Gašparovič: Rozdiel medzi revíziami

	Ivan Gašparovič
3. prezident Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
	od 15. júna 2004
Premiér	Mikuláš Dzurinda (2004 – 2006); Robert Fico (2006 – 2010); Iveta Radičová (2010 – 2012); Robert Fico (2012 – )
1. predseda NR SR
	V úrade; 1. január 1993 – 29. október 1998
Biografické údaje
Narodenie	27. marec 1941 (83 rokov); Poltár, Slovenská republika
Politická strana	HZDS (1992 – 2002); HZD (2002 – 2004)*; nestraník
Alma mater	Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	právnik, vysokoškolský učiteľ
Rodina
Manželka	Silvia Gašparovičová
Deti	Denisa, Ivan
Odkazy
	Ivan Gašparovič; (multimediálne súbory)
	*od roku 2006 čestný predseda HZD
	Politický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 10:45, 8. január 2013

Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. (* 27. marec 1941, Poltár) je prezident Slovenskej republiky.

Život

1959 – 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval na Okresnej prokuratúre v Martine a neskôr na Mestskej prokuratúre v Bratislave.
1968 učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK. Získal hodnosť kandidáta vied (CSc), docenta a roku 1990 bol prorektorom UK.
1964 sa oženil so Silviou Beníkovou (nar. 13. januára 1941), má dve deti, dcéru Ing. Denisu Gašparovičovú, ktorá je komerčná inžinierka a syna MUDr. Iva Gašparoviča, ktorý pracuje ako kardiochirurg v Bratislave.
1966 – 1989 podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja, podpredseda Hokejového oddielu TJ Slovan Bratislava.
Po 1989 spolupredseda Fóra nezávislých právnikov Slovenska.
júl 1990 – marec 1992: zastával post generálneho prokurátora Česko-slovenskej federatívnej republiky v Prahe. Z postu bol odvolaný vtedajším prezidentom Václavom Havlom, pre nečinnosť pri vyšetrovaní, najmä kauzy "Tisova vila" z ktorej malo uniknúť viacero zväzkov komunistickej štátnej bezpečnosti (ŠtB).^[1]
1992 sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK do Bratislavy, kde pôsobil ako člen Vedeckej rady.

Politická činnosť

V roku 1968 vstúpil do Komunistickej strany Československa, odkiaľ ho však po pol roku vylúčili.^[2]

V roku 1992 vstúpil do Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), v ktorom zotrval 10 rokov. Vo voľbách v júni 1992 bol zvolený za poslanca a následne i za predsedu Slovenskej národnej rady. V tejto pozícii sa výrazne podieľal na odbornej príprave prvej demokratickej Ústavy SR z 1. septembra 1992.^[3] 1. januára 1993 sa ako prvý slovenský štátnik prihovoril občanom samostatného štátu.

Od januára 1993 až do októbra 1998 pôsobil na poste predsedu Národnej Rady Slovenskej Republiky. Po predčasných voľbách roku 1994 z tejto pozície dirigoval tzv. "noc dlhých nožov" z 3. na 4. novembra, počas ktorej boli odvolaní ministri Pittner a Janičina. Ústavný súd neskôr rozhodol, že tieto odvolania boli protiústavné. V novembri 1996 zohral Gašparovič kľúčovú úlohu v "kauze Gaulieder". Po vystúpení Františka Gauliedera z poslaneckého klubu HZDS 5. novembra 1996 oznámil predseda NR SR Gašparovič, že od Gauliedera obdržal abdikačný list. Napriek tomu, že Gaulieder autorstvo listu poprel, parlament ho 4. decembra 1996 odvolal. Ústavný súd neskôr rozhodol, že odvolanie bolo protiústavné.

Po vypršaní mandátu Michala Kováča bol Ivan Gašparovič od marca do októbra 1998 poverený výkonom právomocí prezidenta Slovenskej republiky.

Volebné obdobie 1998 – 2002

Vo voľbách roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR, pričom pracoval v Ústavnoprávnom, mandátovom a imunitnom výbore NR SR. Bol členom delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii.

15. júla 2002 Gašparovič vystúpil z HZDS "na protest proti nedemokratickým spôsobom jeho riadenia". Do konca funkčného obdobia v októbri toho istého roku bol nezávislým poslancom.

Volebné obdobie 2002 – 2006

2002 založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom.
2002 po skončení práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu Univerzity Komenského.

Prezident Slovenskej republiky

Prvé obdobie

V prezidentských voľbách v roku 2004 dostal Ivan Gašparovič 442 564 hlasov (22,28%). Prvý bol Vladimír Mečiar, ktorý dostal 650 242 hlasov (32,73%).^[4] Obaja kandidáti postúpili do druhého kola. V druhom kole Vladimír Mečiar získal 722 368 hlasov (40,08%). Jeho súper Ivan Gašparovič však získal 1 079 592 hlasov (59,91)% a bol zvolený za prezidenta.^[5] Do funkcie inaugurovaný 15. júna 2004.^[6]

Dňa 18. februára 2006 bol na kongrese strany Hnutie za demokraciu zvolený za čestného predsedu. Ozvali sa aj kritické hlasy, že prezident tým porušil svoj predvolebný sľub občanom, že bude nezávislým prezidentom.

Druhé odbobie

V svojích druhých prezidentských voľbách dostal v prvom kole Ivan Gašparovič 876 061 hlasov (46,70%). Druhé miesto obsadila Iveta Radičová, ktorá od voličov získala 713 735 hlasov (38,05%).^[4] Obaja kandidáti postúpili do druhého kola. V druhom kole Radičová získala 988 808 hlasov (44,46%). Ivan Gašparovič sa umiestnil znovu na prvom mieste s 1 234 787 hlasmi (55,53)% čím bol po druhý krát zvolený za prezidenta.^[5] Do funkcie prezidenta SR bol inaugurovaný 15. júna 2009.^[6]

V prieskume Inštitútu pre verejné otázky z februára 2012 dôveru prezidentovi vyjadrilo 8% opýtaných. Predošlý rok Ivanovi Gašparovičovi dôverovalo o 4 percentá ľudí viac.^[7]

Udelené ocenenia

2009
- Rad Bieleho orla, najvyššie vyznamenanie Poľskej republiky
- Zlatá medaila Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
2008
- Zlatý kľúč od mesta Solún, Helénska republika
- Rad kráľa Tomislava so stuhou a Veľkou hviezdou - najvyššie vyznamenanie Chorvátskej republiky
- Zlatá medaila za zásluhy mesta Atén, Helénska republika
- Zlatá medaila Helénskeho parlamentu
- Veľký rytiersky kríž - od britskej kráľovnej Alžbety II.
2007
- Dostyk I. stupňa, najvyššie vyznamenanie Kazašskej republiky
- Rad Izabely Kastílskej - Veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie
- Čestný občan Veľkej Lomnice
- Veľká reťaz Záslužného rádu Talianskej republiky
- Veľká zlatá pečať - Sigillum Magnum Bolonskej univerzity, Taliansko
- Čestný doktorát Štátnej moldavskej univerzity
- Veľký kríž Radu holandského leva
- Veľká reťaz Makariusa III. , Cyprus
- Čestný člen Mestskej rady mesta Cork, Írsko
2006
- Čestný doktorát Ruskej ekonomickej akadémie G. V. Plechanova, Moskva
- Čestné občianstvo mesta Humenné
- Protektor Európskej akadémie vied a umení
2005
- Medaila Chatama Sofera, ocenenie Múzeom židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múzea
- Čestné občianstvo mesta Myjava
- Čestný doktorát Univerzity v Mostare, Republika Bosna a Hercegovina
- Veľká reťaz princa Henriquea, Portugalská republika
- Rad Kríža Mariánskej zeme, Estónska republika
- Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau od veľkovojvodu Henriho Luxemburského
- Viestursov Rad, Litva
- Rad Troch Hviezd, Lotyšsko
2004
- Cena obce Uhrovec za osobný prínos v šírení dobrého mena a odkazu Alexandra Dubčeka
- Zlatá medaila Spoločnosti Alexandra Dubčeka

Referencie

↑ LESNÁ, Ľuba. Tisova vila a Gašparovičove spisy ŠTB. DELET (Bratislava: Delet, o.z.), 2009-04-25. Dostupné online [cit. 2013-01-05]. ISSN 1336-2313.
↑ JAVŮREK, Peter. Prezident krátkej pamäti. Žurnál (Bratislava: TV TIP, a.s.), 2009-03-10, roč. 3, čís. 10. Dostupné online [cit. 2013-01-05]. ISSN 1337-219X.
↑ JANCURA, Vladimír. Tvorcovia ústavy zvádzali súboj s časom. Pravda (Bratislava: P E R E X, a. s.), 2012-09-01. Dostupné online [cit. 2013-01-05]. ISSN 1336-197X.
↑ ^a ^b Počet a podiel platných hlasov podľa okresov a za SR [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2004-04-18, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „volby04a“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
↑ ^a ^b Súhrnné výsledky hlasovania vo voľbe prezidenta Slovenskej republiky, počet a podiel platných hlasov podľa obvodov a za SR, 2.kolo [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2004-04-18, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „volby04b“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
↑ ^a ^b Životopis [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online.
↑ SITA. Lipšicovi a Sulíkovi stúpla dôveryhodnosť najviac. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2012-02-15. Dostupné online [cit. 2013-01-05]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ivan Gašparovič
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Gašparovič

Externé odkazy

Oficiálna stránka prezidenta Slovenska

[1] LESNÁ, Ľuba. Tisova vila a Gašparovičove spisy ŠTB. DELET (Bratislava: Delet, o.z.), 2009-04-25. Dostupné online [cit. 2013-01-05]. ISSN 1336-2313.

[2] JAVŮREK, Peter. Prezident krátkej pamäti. Žurnál (Bratislava: TV TIP, a.s.), 2009-03-10, roč. 3, čís. 10. Dostupné online [cit. 2013-01-05]. ISSN 1337-219X.

[3] JANCURA, Vladimír. Tvorcovia ústavy zvádzali súboj s časom. Pravda (Bratislava: P E R E X, a. s.), 2012-09-01. Dostupné online [cit. 2013-01-05]. ISSN 1336-197X.

[volby04a-4] Počet a podiel platných hlasov podľa okresov a za SR [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2004-04-18, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „volby04a“ je použitý viackrát s rôznym obsahom

[volby04b-5] Súhrnné výsledky hlasovania vo voľbe prezidenta Slovenskej republiky, počet a podiel platných hlasov podľa obvodov a za SR, 2.kolo [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2004-04-18, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „volby04b“ je použitý viackrát s rôznym obsahom

[zivotopisprez-6] Životopis [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta, [cit. 2012-02-16]. Dostupné online.

[doverasme-7] SITA. Lipšicovi a Sulíkovi stúpla dôveryhodnosť najviac. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 2012-02-15. Dostupné online [cit. 2013-01-05]. ISSN 1335-4418.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

1

1

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{Infobox Politik
-|Meno             = Ivan Fenomen Gašparovič
+|Meno             = Ivan Gašparovič
 |Portrét          = Ivan Gašparovič.jpg
 |Veľkosť portrétu =

z d u Predsedovia slovenských parlamentov
Snem Slovenskej krajiny	Martin Sokol (1939)
Slovenský snem/Snem Slovenskej republiky	Martin Sokol (1939 – 1945)
Slovenská národná rada	Karol Šmidke a Vavro Šrobár (1944) Jozef Lettrich (1945) Karol Šmidke a Jozef Lettrich (1945 – 1948) Karol Šmidke¹ (1948 – 1950) František Kubač (1950 – 1958) Ľudovít Benada (1958 – 1960) Rudolf Strechaj (1960 – 1962) Jozef Lenárt (1962 – 1963) Michal Chudík (1963 – 1968) Ondrej Klokoč¹ (1968 – 1975) Viliam Šalgovič (1975 – 1989) Rudolf Schuster (1989 – 1990) František Mikloško (1990 – 1992) Ivan Gašparovič (1992)
Národná rada Slovenskej republiky	Ivan Gašparovič (1992 – 1998) Jozef Migaš (1998 – 2002) Pavol Hrušovský (2002 – 2006) Béla Bugár¹ (2006) Pavol Paška (2006 – 2010) Richard Sulík (2010 – 2011) Pavol Hrušovský (2011 – 2012) Pavol Paška (2012 – 2014) Jana Laššáková¹ (2014) Peter Pellegrini (2014 – 2016) Andrej Danko (2016 – 2020) Boris Kollár (2020 – 2023) Peter Pellegrini (2023 – 2024) Peter Žiga¹ (2024 – )
^1 zastupujúci

z d u Prezidenti Slovenska
Slovenská republika (1939 – 1945)	Jozef Tiso¹ (1939) Jozef Tiso (1939 – 1945)
Slovenská republika (od 1993)	Vladimír Mečiar¹ (1993) Michal Kováč (1993 – 1998) Vladimír Mečiar¹ a Ivan Gašparovič¹ (1998) Mikuláš Dzurinda¹ a Jozef Migaš¹ (1998 – 1999) Rudolf Schuster (1999 – 2004) Ivan Gašparovič (2004 – 2014) Andrej Kiska (2014 – 2019) Zuzana Čaputová (2019 – ) Peter Pellegrini (zvolený)
^1 vykonávali prezidentské právomoci