Arcibiskupský palác (Košice)

Arcibiskupský palác
Döryovský, Szatmáryovský palác
palác
Štát	Slovensko
Región	Košický kraj
Okres	Košice I
Mesto	Košice
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°43′12″S 21°15′28″V
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	1066/1
- dátum zápisu	16. 10. 1963
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Arcibiskupský palác je rokokovo-klasicistická budova na Hlavnej ulici 28 v Košiciach.

História

Územie Košíc v minulosti patrilo do jágerskej diecézy. Tá vznikla v roku 1001 a bola obrovská. Po viac ako ôsmich storočiach v roku 1804 sa prišlo na to, že je ťažké spravovať také rozsiahle územie so stále narastajúcim počtom veriacich. Preto vznikla nová košická diecéza, ktorej patrónom sa stal sv. Andrej a jej prvým biskupom sa stal Andrej Szabó. Počas jeho obdobia sa rozhodlo o mieste jeho rezidencie tak, aby to mal rovnako blízko aj do katedrálneho Dómu aj na faru. Odkúpili a prebudovali štyri domy na Hlavnej ulici na jednu samostatnú budovu. Takto vznikol biskupský palác, ktorý susedí s farou a na druhej strane s bankou, ktorá bola jednou z najstarších sporiteľní v Košiciach.

Rezidencia bola postavená v roku 1809 a vyhorela v roku 1841, keď ju zachvátili plamene z Vitézovho domu. Následná rekonštrukcia biskupského paláca bola tak veľmi reprezentačná, že ani sám rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. tu nie raz (ale dvakrát (1851, 1857), nepohrdol bývať. Vtedy ešte nebola k dispozícii biskupská knižnica, vzácna galéria biskupov košickej diecézy, ktorá vznikla v roku 1893 a vynovená kaplnka v ľavom krídle hlavnej budovy. Toto všetko bolo výsledkom nesmiernej starostlivosti každého z 13-tich biskupov za vyše 200 rokov existencie košického biskupstva, pričom zatiaľ ho najdlhšie (30 rokov) zveľaďoval monsignor dr. Jozef Čársky. Po jeho smrti v roku 1962 ostal košický biskupský úrad až do skončenia socializmu neobsadený, aj keď tu stále sídlil cirkevný súd a bývali tu kapláni a rehoľné sestry.

V roku 1995, keď bol pápež Ján Pavol II. na návšteve v Košiciach, povýšil košického biskupa Alojza Tkáča na arcibiskupa. Ešte predtým rozdelil Slovensko z jedného arcibiskupstva na dve a to bratislavsko-trnavské a košické. Druhé má odvtedy sídlo v Košiciach a z biskupského paláca sa stal terajší arcibiskupský palác.

Vzhľad

Budova má jednotnú rokokovo-klasicistickú fasádu členenú pilastrami a končiacu sa podstrešnou rímsou. Portálový rizalit je zvýraznený balkónom nachádzajúci sa na stĺpoch s tepaným zábradlím a vyvýšeným štítom, zdobený plastikami. Reprezentačné miestnosti na poschodí majú bohatú štukovú klenbu s rokokovou ornamentikou.

Pamätné tabule

V roku 1849 sa tu stretli známi vedúci predstavitelia slovenského národa Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský čo značí pamätná tabuľa na priečelí budovy, nad ktorou je reliéfny dvojportrét Ľudovíta Štúra a Jonáša Záborského.

Text na tabuli:

„

„Na košickej fare sa 24. februára 1849 stretli vedúci predstavitelia slovenského národa Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský a rokovali o národnom programe Slovákov.“

“

Autorom pamätníka je akademický sochár Juraj Bartusz. Pamätník bol odhalený v roku 1972.

V roku 1996 tu bola odhalená pamätná tabuľa z bieleho mramoru rímskokatolíckemu biskupovi Jozefovi Čárskemu, ktorý tu v minulosti pôsobil. Autorom tohto pamätníka je akademický sochár Arpád Račko.

Text na tabuli:

„

„Prišiel som hľadať, čo sa stratilo – Jozef Čársky – 9.5.1886 Gbely – 11.3.1962 Košice – Biskup – Apolštolský administrátor Košickej diecézy, zakladateľ Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach, národovec, podporovateľ chudobných. Venuje arcibiskupstvo, Slovenský katolícky kruh a miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia.“

“

Referencie

Košický portál Architektonický portál