Formula 1

Formula 1
Kategória	jednomiestne monoposty
Región	medzinárodný
Prvá sezóna	1950
Jazdci	20
Konštruktéri	10
Dodávatelia motorov	Ferrari · Mercedes · Renault · Honda
Dodávateľ pneumatík	Pirelli
Úradujúci šampión (jazdec)	Max Verstappen
Úradujúci šampión (konštruktér)	Red Bull Racing
Webstránka	www.formula1.com
	Aktuálna sezóna:; 2022

Formula 1 (skrátene F1) oficiálne známa ako FIA Formula One World Championship, založená v roku 1950, je označovaná za kráľovskú disciplínu motoristického športu. Spadá pod Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA - Fédération internationale de l'Automobile), ktorá je najvyššou organizačnou zložkou. Slovo "formula" predstavuje súbor pravidiel, ktoré musia všetci účastníci a autá spĺňať. Majstrovstvá sveta F1 pozostávajú zo série pretekov, ktoré sú označované ako Grand Prix (Veľká cena). Súťaží sa na uzavretých tratiach vybudovaných na tieto účely a mestských okruhoch rôznych tvarov a dĺžok. Výsledky pretekov sa sčítavajú a po skončení sezóny určia Majstra sveta medzi pilotmi a držiteľa Pohára konštruktérov. Od roku 1950 sa konajú Majstrovstvá sveta jazdcov a od roku 1958 aj Pohár konštruktérov. Účastníci šampionátu pritom musia byť držiteľmi platnej Superlicencie.

Takzvané monoposty sú jednomiestne na tento účel špeciálne vyrobené pretekárske autá, ktorých technické parametre sa menia vzhľadom na každoročne upravované pravidlá. Ich maximálne rýchlosti prevyšujú 350 km/h a v niektorých zákrutách musia pretekári zvládať preťaženie až 5 g. V priebehu histórie prešli monoposty formuly 1 veľkou evolúciou.

Európa je tradičným operačným centrom formuly 1 a najvýznamnejším reklamným trhom. Taktiež tu sídlia továrne všetkých tímov. Časom si však táto športová disciplína získala popularitu a presadila sa vo všetkých končinách sveta. Súčasný trend je sťahovanie Veľkých cien na východ od starého kontinentu. V záujme Bernieho Ecclestona bolo rozšírenie aktivít smerom na Blízky východ a do Ázie. V USA, kde sa uskutočnilo nespočetné množstvo Veľkých cien, sa formula 1 neteší takej popularite ako v Európe. Motoršport v Spojených štátoch je primárne rozdelený do troch sérií a je silne ovplyvňovaný politickým a komerčným bojom.

Celosvetovo sa formula 1 teší veľkej popularite, o čom svedčí aj 600 miliónov divákov každej Grand Prix. F1 je riadená Medzinárodnou automobilovou federáciou – FIA, so sídlom v Paríži, na Place de la Concorde. Súčasným prezidentom je Mohammed ben Sulayem. Finančné a obchodné toky sú riadené spoločnosťou Formula One Group, ktorá až do roku 2005 spadala pod spoločnosť SLEC Holdings, ktorá predala začiatkom roka 2006 časť akcií CVC Capital Partners. Šport a televízne práva kontroluje Formula One Management a tú ovláda Stefano Domenicali prostredníctvom spoločnosti Liberty media.

Nemecký pilot Michael Schumacher a brit Lewis Hamilton sú najúspešnejší v počte titulov medzi jazdcami (7) a Ferrari získalo najviac pohárov konštruktérov v histórii (16).

Alfa Romeo 159, s ktorým Juan Manuel Fangio v roku 1951 dosiahol na titul majstra sveta

Korene formuly 1 musíme hľadať v automobilových pretekoch z konca devätnásteho storočia, ktoré od roku 1906 začínajú získavať štatút Grand Prix. S prvými pravidlami v dvadsiatych rokoch je séria premenovaná na Formule Grand Prix a v tridsiatych rokoch sa uskutočnilo prvých päť ročníkov európskeho šampionátu, ktorý bol nazvaný Grandes Epreuves.

Hneď v prvých povojnových rokoch bola ustanovená formula A, ktorá sa stala základom povojnových pretekov Grand Prix, ktoré zatiaľ nemali štatút majstrovstiev. Niekoľko pretekov bolo zorganizovaných už v období pred druhou svetovou vojnou. Myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta uzrela svetlo sveta v roku 1947. Hneď nasledujúci rok bola formula A premenovaná na formulu 1, prispel k tomu aj fakt, že vznikla nižšia séria formula 2. V roku 1949 sa na kongrese zástupcov usporiadateľov vybralo 7 Grand Prix započítavaných do majstrovstiev sveta. Prvými pretekmi novozaložených majstrovstiev sveta bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950. V prvých rokoch sa súťažilo o titul majstra sveta medzi pilotmi, až od roku 1958 sa rozdeľujú body aj medzi konštruktérmi.

Národné šampionáty pre automobily F1 sa usporadúvali medzi rokmi 1960 a 1970 v Južnej Afrike a Spojenom kráľovstve. V počiatočných rokoch bol organizovaný celý rad Grand Prix, ktoré sa do majstrovstiev sveta nezapočítavali. Počas 60 ročníkov (1950-2010) sa uskutočnilo 839 Grand Prix a k nim je potrebné pridať ďalších 368 pretekov nezapočítavaných do klasifikácie majstrovstiev sveta v období medzi rokmi 1950 a 1983. Z nich bol v posledných rokoch najznámejším pretekom Race of Champions organizovaný v Brands Hatch. Vinou rastúcich nákladov na prevádzku tímov a organizáciu pretekov sa posledné preteky nezapočítané do MS uskutočnil v roku 1983. Počnúc rokom 1984 sú všetky uskutočnené preteky F1 súčasťou majstrovstiev sveta formuly 1.

V Česku, rovnako ako aj na Slovensku sú preteky Formuly 1 komentované česko-slovenským duom v zostave Josef Král a Štefan Eisele, ktorí sú známi svojim unikátnym projektom EisKing.

Roky formovania (1950 – 1980)[upraviť | upraviť zdroj]

Stirling Moss s monopostom Lotus–Climax pri Grand Prix Nemecka v roku 1961 na trati Nürburgring

Prvý šampionát formuly 1 bol v znamení nadvlády vozidiel Alfa Romeo a prvým majstrom sveta sa stal Giuseppe Farina s autom Alfa Romeo 158 pred svojimi tímovými kolegami Fangiom a Fagiolim. Bol to práve Fangio, ktorý v nasledujúcom roku získal svoj prvý titul vo vylepšenom modeli Alfa Romeo 159. Ďalšie štyri tituly vybojoval v nasledujúcich šiestich rokoch v rôznych automobiloch: Mercedes-Benz, Maserati a Ferrari. Jeho nadvládu prerušil len Alberto Ascari na Ferrari, ktorý sa stal prvým jazdcom, ktorý dokázal svoj titul obhájiť (1952 a 1953) a je zatiaľ posledným talianskym majstrom sveta. Stirling Moss dokázal zvíťaziť v mnohých Grand Prix, ale nikdy nezískal titul a často sa označuje za nekorunovaného kráľa.

S významnou technickou inováciou prišlo Bugatti, keď v roku 1955 do svojho prototypu Bugatti 251 znovuzaviedlo (po konštrukciách Ferdinanda Porscheho vo firme Auto Union z tridsiatych rokov 20. storočia) umiestnenie motora v strede. Bugatti s motorom v strede sa nepresadilo ale Austrálčan Jack Brabham dokázal úspešnosť tejto koncepcie vozidla, keď ako jediný pilot v histórii, dokázal triumfovať na aute vlastnej konštrukcie. Stal sa majstrom sveta v rokoch 1959 a 1960 keď sa aj podieľal na konštrukcii áut tímu Cooper Car Company a v roku 1966 už ako pilot tímu Brabham, ktorý vlastnil. Od roku 1961 už všetky automobily F1 majú motor umiestnený v strede.

Prvým pilotom britskej národnosti, ktorý získal titul majstra sveta, bol v roku 1958 Mike Hawthorn s monopostom Ferrari, zatiaľ čo automobily Vanwall získali v rovnakom roku ako prvé Pohár konštruktérov. Konštruktérsky génius Colin Chapman, projektant a neskorší zakladateľ stajne Lotus, konštruoval automobily, ktoré dominovali formule 1 v druhej dekáde jej histórie až do začiatku sedemdesiatych rokov. Dal šancu takým pilotom, akými boli Jim Clark, Jackie Stewart, John Surtees, Jack Brabham, Graham Hill či Denny Hulme. V tomto období tiež britskí piloti získali jasnú prevahu v tejto motoristickej disciplíne, keď vyhrali 12 svetových titulov v období medzi rokmi 1962 a 1973.

V roku 1962 zaviedol Colin Chapman monokok (puzdro z obloženého ľahkého kovu), ktorý umiestnil do svojho Lotusu 25 namiesto klasického rúrkového rámu. Z hľadiska bezpečnosti sa tak dostal Chapmanov stroj na oveľa vyššiu úroveň. V roku 1968 prišiel Lotus tentoraz s novým sfarbením vozidla, opustil tradičnú zelenú pre britské automobily a predstavil monopost v kombinácii červenej, zlatej a bielej farby svojho sponzora – odštartovala sa tak éra sponzorstva vo formule 1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa zmenil aj vzhľad monopostov a aerodynamika, ktorá až doteraz bola neznámym pojmom, získala na význame. Na autách sa objavili prvé krídelká a aerodynamické elementy.

V roku 1979 vznikla FISA (Fédération Internationale du Sport Automobile) ktorej prezidentom bol Jean-Marie Balestre. Známe boli predovšetkým roky sa tiahnuce spory s konkurenčnou FOCA (Formula One Constructors Association, riadenou Berniem Ecclestonom) o kontrolu nad tokom financií, plynúcich najmä z predaja televíznych práv.

Zmeny po zákaze preplňovania[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 2005 bola tiež koncom éry desaťvalcových motorov v F1. Desaťvalce boli najpoužívanejšou konfiguráciou od zákazu motorov s preplňovaním v roku 1989.

Až do roku 2000 sa v oblasti vývoja motorov často experimentovalo. Najúspešnejšími motormi boli Renault a Ferrari. Renault získal ako dodávateľ motorov pre iné stajne v tomto období celkovo šesťkrát Pohár konštruktérov a päťkrát doviezol pilota k titulu. Navyše v roku 2005 už s vlastným monopostom získal titul medzi jazdcami aj Pohár konštruktérov. Renault išiel vo vývoji ešte ďalej a nasadil desaťvalcový motor s uhlom rozovretia 111° v snahe znížiť ťažisko auta. Takto upravený motor používal vo monoposte R23 v sezóne 2003, ale jeho hlavný súper Ferrari bol úspešnejší s klasickým roztvorením valcov 90°. Renault sa preto v nasledujúcej sezóne vrátil k tradičnejšiemu rozloženiu, a to s uhlom 72°. Ferrari slávilo úspech predovšetkým v rokoch 1999 až 2004, keď získalo šesť pohárov konštruktérov a päť titulov medzi jazdcami.

Do sezóny 2006 nastúpili takmer všetky tímy s osemvalcovými motormi podľa nových pravidiel. Výnimka bola udelená iba tímu Minardi, ktorý nedokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie motorov V8, a preto mohol používať obmedzené motory V10. Honda sa v roku 2006 predstavila ako nový tím, keď odkúpila tím BAR. Peter Sauber predal svoj tím nemeckému koncernu BMW a stajňu Jordan kúpil ruský podnikateľ Alex Shnaider a tím premenoval na Midland (ešte v priebehu roka bol tím predaný holandskej firme Spyker). Minardi získal Red Bull Racing a stal sa tak prvým majiteľom dvoch stajní, keď spravoval i Toro Rosso.

Aguri Suzuki, japonský pilot F1, kúpil v dražbe zvyšok stajne Arrows, skrachovanej v roku 2002, a založil tím Super Aguri. Sezóna 2007 priniesla ďalšie zmeny. Tou najväčšou bolo zmrazenie vývoja motorov – zákaz experimentov so základnými parametrami motora, ktoré definujú odliatok bloku, kľukový mechanizmus, počet valcov, zdvihový objem, vŕtanie, zdvih atď. Naopak pripúšťa sa vývoj tvaru spaľovacej komory, ventilových rozvodov, sania alebo trysiek na vstrekovanie paliva.

Majstri sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sezóny[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna	Jazdec	Vek	Konštruktér		Pneu	Pole position	Víťazstvá	Pódiá	Najrýchlejšie kolá	Body	Rozhodujúce preteky	Bodový náskok
Sezóna	Jazdec	Vek	Šasi	Motor	Pneu	Pole position	Víťazstvá	Pódiá	Najrýchlejšie kolá	Body	Rozhodujúce preteky	Bodový náskok
1950	Giuseppe Farina	44	Alfa Romeo	Alfa Romeo	P	2	3	3	3	30	7 / 7	3
1951	Juan Manuel Fangio	40	Alfa Romeo	Alfa Romeo	P	4	3	5	5	31	8 / 8	6
1952	Alberto Ascari	34	Ferrari	Ferrari	F P	5	6	6	6	36	6 / 8	6
1953	Alberto Ascari	35	Ferrari	Ferrari	P	6	5	5	4	34,5	8 / 9	6,5
1954	Juan Manuel Fangio	43	Maserati Mercedes	Maserati Mercedes	P C	5	6	7	3	42	7 / 9	16,86
1955	Juan Manuel Fangio	44	Mercedes	Mercedes	C	3	4	5	3	40	6 / 7	16,5
1956	Juan Manuel Fangio	45	Ferrari	Ferrari	E	6	3	5	4	30	8 / 8	3
1957	Juan Manuel Fangio	46	Maserati	Maserati	P	4	4	6	2	40	6 / 8	15
1958	Mike Hawthorn	29	Ferrari	Ferrari	E	4	1	7	5	42	11 / 11	1
1959	Jack Brabham	33	Cooper	Climax	D	1	2	5	1	31	9 / 9	4
1960	Jack Brabham	34	Cooper	Climax	D	3	5	5	3	43	8 / 10	9
1961	Phil Hill	34	Ferrari	Ferrari	D	5	2	6	2	34	7 / 8	1
1962	Graham Hill	33	BRM	BRM	D	1	4	6	3	42	9 / 9	12
1963	Jim Clark	27	Lotus	Climax	D	7	7	9	6	54	7 / 10	21
1964	John Surtees	30	Ferrari	Ferrari	D	2	2	6	2	40	10 / 10	1
1965	Jim Clark	29	Lotus	Climax	D	6	6	6	6	54	7 / 10	14
1966	Jack Brabham	40	Brabham	Repco	G	3	4	5	1	42	7 / 9	14
1967	Denny Hulme	31	Brabham	Repco	G	0	2	8	2	51	11 / 11	5
1968	Graham Hill	39	Lotus	Ford	F	2	3	6	0	48	12 / 12	12
1969	Jackie Stewart	30	Matra	Ford	D	2	6	7	5	63	8 / 11	26
1970	Jochen Rindt	28	Lotus	Ford	F	3	5	5	1	45	12 / 13	5
1971	Jackie Stewart	32	Tyrrell	Ford	G	6	6	7	3	62	8 / 11	29
1972	Emerson Fittipaldi	25	Lotus	Ford	F	3	5	8	0	61	10 / 12	16
1973	Jackie Stewart	34	Tyrrell	Ford	G	3	5	8	1	71	13 / 15	16
1974	Emerson Fittipaldi	27	McLaren	Ford	G	2	3	7	0	55	15 / 15	3
1975	Niki Lauda	26	Ferrari	Ferrari	G	9	5	8	2	64,5	13 / 14	19,5
1976	James Hunt	29	McLaren	Ford	G	8	6	8	2	69	16 / 16	1
1977	Niki Lauda	28	Ferrari	Ferrari	G	2	3	10	3	72	15 / 17	17
1978	Mario Andretti	38	Lotus	Ford	G	8	6	7	3	64	14 / 16	13
1979	Jody Scheckter	29	Ferrari	Ferrari	M	1	3	6	0	51	13 / 15	4
1980	Alan Jones	34	Williams	Ford	G	3	5	10	5	67	13 / 14	13
1981	Nelson Piquet	29	Brabham	Ford	M G	4	3	7	1	50	15 / 15	1
1982	Keke Rosberg	34	Williams	Ford	G	1	1	6	0	44	16 / 16	5
1983	Nelson Piquet	31	Brabham	BMW	M	1	3	8	4	59	15 / 15	2
1984	Niki Lauda	35	McLaren	TAG	M	0	5	9	5	72	16 / 16	0,5
1985	Alain Prost	30	McLaren	TAG	G	2	5	11	5	73	14 / 16	20
1986	Alain Prost	31	McLaren	TAG	G	1	4	11	2	72	16 / 16	2
1987	Nelson Piquet	35	Williams	Honda	G	4	3	11	4	73	15 / 16	12
1988	Ayrton Senna	28	McLaren	Honda	G	13	8	11	3	90	15 / 16	3
1989	Alain Prost	34	McLaren	Honda	G	2	4	11	5	76	15 / 16	16
1990	Ayrton Senna	30	McLaren	Honda	G	10	6	11	2	78	15 / 16	7
1991	Ayrton Senna	31	McLaren	Honda	G	8	7	12	2	96	15 / 16	24
1992	Nigel Mansell	39	Williams	Renault	G	14	9	12	8	108	11 / 16	52
1993	Alain Prost	38	Williams	Renault	G	13	7	12	6	99	14 / 16	26
1994	Michael Schumacher	25	Benetton	Ford	G	6	8	10	8	92	16 / 16	1
1995	Michael Schumacher	26	Benetton	Renault	G	4	9	11	8	102	15 / 17	33
1996	Damon Hill	36	Williams	Renault	G	9	8	10	5	97	16 / 16	19
1997	Jacques Villeneuve	26	Williams	Renault	G	10	7	8	3	81	17 / 17	39
1998	Mika Häkkinen	30	McLaren	Mercedes	B	9	8	11	6	100	16 / 16	14
1999	Mika Häkkinen	31	McLaren	Mercedes	B	11	5	10	6	76	16 / 16	2
2000	Michael Schumacher	31	Ferrari	Ferrari	B	9	9	12	2	108	16 / 17	19
2001	Michael Schumacher	32	Ferrari	Ferrari	B	11	9	14	3	123	13 / 17	58
2002	Michael Schumacher	33	Ferrari	Ferrari	B	7	11	17	7	144	11 / 17	67
2003	Michael Schumacher	34	Ferrari	Ferrari	B	5	6	8	5	93	16 / 16	2
2004	Michael Schumacher	35	Ferrari	Ferrari	B	8	13	15	10	148	14 / 18	34
2005	Fernando Alonso	24	Renault	Renault	M	6	7	15	2	133	17 / 19	21
2006	Fernando Alonso	25	Renault	Renault	M	6	7	14	5	134	18 / 18	13
2007	Kimi Räikkönen	28	Ferrari	Ferrari	B	3	6	12	6	110	17 / 17	1
2008	Lewis Hamilton	23	McLaren	Mercedes	B	7	5	10	1	98	18 / 18	1
2009	Jenson Button	29	Brawn	Mercedes	B	4	6	9	2	95	16 / 17	11
2010	Sebastian Vettel	23	Red Bull	Renault	B	10	5	10	3	256	19 / 19	4
2011	Sebastian Vettel	24	Red Bull	Renault	P	15	11	17	3	392	15 / 19	122
2012	Sebastian Vettel	25	Red Bull	Renault	P	6	5	10	6	281	20 / 20	3
2013	Sebastian Vettel	26	Red Bull	Renault	P	9	13	16	7	397	16 / 19	155
2014	Lewis Hamilton	29	Mercedes	Mercedes	P	7	11	16	7	384	19 / 19	67
2015	Lewis Hamilton	30	Mercedes	Mercedes	P	11	10	17	8	381	16 / 19	59
2016	Nico Rosberg	31	Mercedes	Mercedes	P	8	9	16	6	385	21 / 21	5
2017	Lewis Hamilton	32	Mercedes	Mercedes	P	11	9	13	7	363	18 / 20	46
2018	Lewis Hamilton	33	Mercedes	Mercedes	P	11	11	17	3	408	19 / 21	88
2019	Lewis Hamilton	34	Mercedes	Mercedes	P	5	11	17	6	413	19 / 21	87
2020	Lewis Hamilton	35	Mercedes	Mercedes	P	10	11	14	6	347	14 / 17	124
2021	Max Verstappen	24	Red Bull	Honda	P	10	10	18	6	395,5	22 / 22	8
2022	Max Verstappen	25	Red Bull	RBPT	P	7	15	17	5	454	18 / 22	146
2023	Max Verstappen	26	Red Bull	Honda RBPT	P	12	19	21	9	575	17 / 22	290

Podľa počtu titulov[upraviť | upraviť zdroj]

Jazdec	Tituly	Sezóna(y)
Michael Schumacher	7	1994, 1995, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004
Lewis Hamilton	7	2008, 2014, 2015, 2017, 2018, 2019, 2020
Juan Manuel Fangio	5	1951, 1954, 1955, 1956, 1957
Alain Prost	4	1985, 1986, 1989, 1993
Sebastian Vettel	4	2010, 2011, 2012, 2013
Jack Brabham	3	1959, 1960, 1966
Jackie Stewart		1969, 1971, 1973
Niki Lauda		1975, 1977, 1984
Nelson Piquet		1981, 1983, 1987
Ayrton Senna		1988, 1990, 1991
Max Verstappen		2021, 2022, 2023
Alberto Ascari	2	1952, 1953
Graham Hill		1962, 1968
Jim Clark		1963, 1965
Emerson Fittipaldi		1972, 1974
Mika Häkkinen		1998, 1999
Fernando Alonso		2005, 2006
Giuseppe Farina	1	1950
Mike Hawthorn		1958
Phil Hill		1961
John Surtees		1964
Denny Hulme		1967
Jochen Rindt		1970
James Hunt		1976
Mario Andretti		1978
Jody Scheckter		1979
Alan Jones		1980
Keke Rosberg		1982
Nigel Mansell		1992
Damon Hill		1996
Jacques Villeneuve		1997
Kimi Räikkönen		2007
Jenson Button		2009
Nico Rosberg		2016

Jazdci hrubým písmom pretekajú v sezóne 2023.

Pohár konštruktérov[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sezóny[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna	Konštruktér	Motor	Pneu	Jazdci	Pole position	Výhry	Pódiá	Najrýchlejšie kolá	Body	Bodový náskok
1958	Vanwall	Vanwall	D	Stirling Moss Tony Brooks	5	6	9	3	48	8
1959	Cooper	Climax	D	Jack Brabham Stirling Moss Bruce McLaren	5	5	13	5	40	8
1960	Cooper	Climax	D	Jack Brabham Bruce McLaren	4	6	14	5	48	14
1961	Ferrari	Ferrari	D	Phil Hill Wolfgang von Trips	6	5	14	5	45	10
1962	BRM	BRM	D	Graham Hill	1	4	8	3	42	6
1963	Lotus	Climax	D	Jim Clark	7	7	9	6	54	18
1964	Ferrari	Ferrari	D	John Surtees Lorenzo Bandini	2	3	10	2	45	3
1965	Lotus	Climax	D	Jim Clark	6	6	7	6	54	9
1966	Brabham	Repco	G	Jack Brabham	3	4	9	2	42	11
1967	Brabham	Repco	G	Denny Hulme Jack Brabham	2	4	14	2	63	19
1968	Lotus	Ford	F	Graham Hill Jo Siffert Jim Clark Jackie Oliver	5	5	9	5	62	13
1969	Matra	Ford	D	Jackie Stewart Jean-Pierre Beltoise	2	6	10	6	66	17
1970	Lotus	Ford	F	Jochen Rindt Emerson Fittipaldi Graham Hill John Miles	3	6	7	1	59	7
1971	Tyrrell	Ford	G	Jackie Stewart François Cevert	6	7	11	4	73	37
1972	Lotus	Ford	F	Emerson Fittipaldi	3	5	8	4	61	10
1973	Lotus	Ford	G	1. Emerson Fittipaldi 2. Ronnie Peterson	10	7	15	7	92	10
1974	McLaren	Ford	G	5. Emerson Fittipaldi 6. Denny Hulme 33. Mike Hailwood (33.) David Hobbs (33.) Jochen Mass	2	4	10	1	73	8
1975	Ferrari	Ferrari	G	11. Clay Regazzoni 12. Niki Lauda	9	6	11	6	72,5	18,5
1976	Ferrari	Ferrari	G	1. Niki Lauda 2. Clay Regazzoni	4	6	13	7	83	9
1977	Ferrari	Ferrari	G	11. Niki Lauda 12. Carlos Reutemann	2	4	16	3	95	33
1978	Lotus	Ford	G	5. Mario Andretti 6. Ronnie Peterson	12	8	14	7	86	28
1979	Ferrari	Ferrari	M	11. Jody Scheckter 12. Gilles Villeneuve	2	6	13	6	113	38
1980	Williams	Ford	G	27. Alan Jones 28. Carlos Reutemann	3	6	18	5	120	54
1981	Williams	Ford	G	1. Alan Jones 2. Carlos Reutemann	2	4	13	7	95	34
1982	Ferrari	Ferrari	G	27. Gilles Villeneuve 28. Didier Pironi (27.) Patrick Tambay (28.) Mario Andretti	3	3	11	2	74	5
1983	Ferrari	Ferrari	G	27. Patrick Tambay 28. René Arnoux	8	4	12	3	89	10
1984	McLaren	TAG	M	7. Alain Prost 8. Niki Lauda	3	12	18	8	143,5	86
1985	McLaren	TAG	G	1. Niki Lauda 2. Alain Prost (1.) John Watson	2	6	12	6	90	8
1986	Williams	Honda	G	5. Nigel Mansell 6. Nelson Piquet	4	9	19	11	141	45
1987	Williams	Honda	G	5. Nigel Mansell 6. Nelson Piquet (5.) Riccardo Patrese	12	9	18	7	137	61
1988	McLaren	Honda	G	1. Alain Prost 2. Ayrton Senna	15	15	25	10	199	134
1989	McLaren	Honda	G	1. Ayrton Senna 2. Alain Prost	15	10	18	8	141	64
1990	McLaren	Honda	G	27. Ayrton Senna 28. Gerhard Berger	12	6	18	5	121	11
1991	McLaren	Honda	G	1. Ayrton Senna 2. Gerhard Berger	10	8	18	4	139	14
1992	Williams	Renault	G	5. Nigel Mansell 6. Riccardo Patrese	15	10	21	11	164	65
1993	Williams	Renault	G	0. Damon Hill 2. Alain Prost	15	10	22	10	168	84
1994	Williams	Renault	G	0. Damon Hill 2. Ayrton Senna (2). David Coulthard (2). Nigel Mansell	6	7	13	8	118	15
1995	Benetton	Renault	G	1. Michael Schumacher 2. Johnny Herbert	4	11	15	8	137	25
1996	Williams	Renault	G	5. Damon Hill 6. Jacques Villeneuve	12	12	21	11	175	105
1997	Williams	Renault	G	3. Jacques Villeneuve 4. Heinz-Harald Frentzen	10	8	15	9	123	21
1998	McLaren	Mercedes	B	7. David Coulthard 8. Mika Häkkinen	12	9	20	9	156	23
1999	Ferrari	Ferrari	B	3. Michael Schumacher 4. Eddie Irvine (3). Mika Salo	3	6	17	6	128	4
2000	Ferrari	Ferrari	B	3. Michael Schumacher 4. Rubens Barrichello	10	10	21	5	170	18
2001	Ferrari	Ferrari	B	1. Michael Schumacher 2. Rubens Barrichello	11	9	24	3	179	77
2002	Ferrari	Ferrari	B	1. Michael Schumacher 2. Rubens Barrichello	10	15	27	12	221	129
2003	Ferrari	Ferrari	B	1. Michael Schumacher 2. Rubens Barrichello	8	8	16	8	158	14
2004	Ferrari	Ferrari	B	1. Michael Schumacher 2. Rubens Barrichello	12	15	29	14	262	143
2005	Renault	Renault	M	5. Fernando Alonso 6. Giancarlo Fisichella	7	8	18	3	191	9
2006	Renault	Renault	M	1. Fernando Alonso 2. Giancarlo Fisichella	7	8	19	5	206	5
2007	Ferrari	Ferrari	B	5. Felipe Massa 6. Kimi Räikkönen	11	9	22	11	204	103
2008	Ferrari	Ferrari	B	1. Kimi Räikkönen 2. Felipe Massa	8	8	19	13	172	21
2009	Brawn	Mercedes	B	22. Jenson Button 23. Rubens Barrichello	5	8	15	4	172	18,5
2010	Red Bull Racing	Renault	B	5. Sebastian Vettel 6. Mark Webber	15	9	20	6	498	44
2011	Red Bull Racing	Renault	P	1. Sebastian Vettel 2. Mark Webber	18	12	28	10	650	153
2012	Red Bull Racing	Renault	P	1. Sebastian Vettel 2. Mark Webber	8	7	14	7	460	60
2013	Red Bull Racing	Renault	P	1. Sebastian Vettel 2. Mark Webber	11	13	24	12	596	236
2014	Mercedes	Mercedes	P	6. Nico Rosberg 44. Lewis Hamilton	18	16	31	11	701	296
2015	Mercedes	Mercedes	P	6. Nico Rosberg 44. Lewis Hamilton	18	16	32	13	703	275
2016	Mercedes	Mercedes	P	6. Nico Rosberg 44. Lewis Hamilton	20	19	33	9	765	297
2017	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas	15	12	26	9	668	146
2018	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas	13	11	25	10	655	84
2019	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas	10	15	32	9	739	235
2020	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas	15	13	25	9	573	254
2021	Mercedes	Mercedes	P	44. Lewis Hamilton 77. Valtteri Bottas	9	9	28	10	613,5	28
2022	Red Bull Racing	RBPT	P	1. Max Verstappen 11. Sergio Pérez	7	17	28	8	759	205
2023	Red Bull Racing	Honda RBPT	P	1. Max Verstappen 11. Sergio Pérez	14	21	30	11	860	451

Jazdci hrubým písmom zároveň vyhrali titul majstra sveta

V stĺpci "Jazdci" sú zahrnutí iba tí jazdci, ktorí bodovo prispeli svojmu tímu do šampionátu o pohár konštruktérov. Číslo jazdca je uvedené tam, kde si jazdec ponechal rovnaké číslo počas celej sezóny. Zastupujúci jazdci majú číslo uvedené v zátvorkách.

Podľa počtu titulov[upraviť | upraviť zdroj]

Konštruktér	Spolu	Sezóna(y)
Ferrari	16	1961, 1964, 1975, 1976, 1977, 1979, 1982, 1983, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2007, 2008
Williams	9	1980, 1981, 1986, 1987, 1992, 1993, 1994, 1996, 1997
McLaren	8	1974, 1984, 1985, 1988, 1989, 1990, 1991, 1998
Mercedes	8	2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020, 2021
Lotus	7	1963, 1965, 1968, 1970, 1972, 1973, 1978
Red Bull Racing	6	2010, 2011, 2012, 2013, 2022, 2023
Cooper	2	1959, 1960
Brabham		1966, 1967
Renault		2005, 2006
Vanwall	1	1958
BRM		1962
Matra		1969
Tyrrell		1971
Benetton		1995
Brawn		2009

Konštruktéri hrubým písmom budú pretekať v sezóne 2022.

Monoposty[upraviť | upraviť zdroj]

Moderné automobily F1 sú monoposty s motorom uloženým uprostred. Monopost je konštruovaný z uhlíkových vlákien, aby sa docielila najnižšia hmotnosť a bolo možné auto vyvažovať posúvaním ťažiska a vyvažovacích závaží. Celková hmotnosť monopostu, a to i s pilotom a palivom, nesmie byť po pretekoch menšia ako 620 kg.

Automobily F1 sú schopné prechádzať zákruty vo vysokých rýchlostiach, a to vďaka aerodynamickému prítlaku. Aerodynamický prítlak generujú krídla, ktoré fungujú na opačnom princípe, ako krídla konvenčných lietadiel. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa tieto krídla objavili na autách prvýkrát.

Monoposty používajú karbónové brzdy, ktoré sú ľahšie a tiež účinnejšie, ako brzdy bežne používané v cestných autách.

Pneumatiky[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalším dôležitým faktorom pre rýchly a plynulý prejazd zákrutou sú pneumatiky. Vo formule 1 sa od roku 1998 nepoužívali hladké pneumatiky "slick", tak ako v iných automobilových sériách, ale pneumatiky s drážkami. Pre sezónu 2009 sa však pravidlá v mnohom zmenili a jednou z úprav bolo znovuzavedenie hladkých pneumatík. Od sezóny 2022 sa dovtedy používané 13'' pneumatiky nahradia 18'' pneumatikami.

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Motory používané od sezóny 2007 boli osemvalcové s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 2,4 litra s výkonom okolo 750 koní. Otáčky boli limitované na 19 tisíc za minútu, ktorý bol znížený na 18 000 ot./min. Od sezóny 2014 sú šesťvalcové s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 1,6 litra a výkonom okolo 608 koní (447 kW). Otáčky boli limitované na 15 000 za minútu.^[1] Palivo používané v motoroch F1 je svojím zložením takmer totožné s bežným palivom. V predošlých rokoch sa hojne používali nebezpečné zmesi na báze metanolu alebo zmes benzínu a toluénu. Vo vysokootáčkových motoroch sa používa špeciálny olej s podobnou viskozitou, akú má voda.

Prevodovka[upraviť | upraviť zdroj]

Prevodovka je pripevnená k zadnej časti motora a má za úlohu prenášať výkon motora na kolesá čo najhladším a najefektívnejším spôsobom. Moderné automobily F1 majú osemstupňovú sekvenčnú prevodovku, ktorej ovládanie je poloautomatické pomocou elektrohydraulického systému. Pravidlá zakazujú automatické prevodovky aj rýchle systémy dvojspojkových prevodoviek DSG. Zmena prevodového stupňa je možná len po priamom pokyne od jazdca. Revolúciou v posledných rokoch je používanie SSG (Seamless Shift Gearbox). Nejde však o plynulú zmenu prevodových stupňov, tak ako pri prevodovkách s variátorom (VGT). Tie sú vo formule 1 zakázané. Ide o prevodovky, ktoré umožňujú zmenu prevodového stupňa bez prerušenia spojenia motora s kolesami. Takéto radenie má výhodu v tom, že nespôsobuje rázy, ktoré zaťažovali monopost i jazdca. Tento systém radenia musí pracovať s vyšším mechanickým namáhaním a väčším namáhaním elektronických aj hydraulických systémov. Musí sa brať do úvahy aj to, že v zlomku sekundy sú zaradené dva rýchlostné stupne naraz. Napriek tomu sa tento spôsob radenia osvedčil a prináša úsporu až 0,3 s na kolo.

Aktuálne monoposty F1 môžu dosiahnuť rýchlosť prevyšujúcu 350 km/h, pričom najrýchlejším okruhom v celom seriáli je Monza. V prvých mesiacoch roka 2006 Honda podrobila svoj monopost rýchlostnému testu v Bonneville Speedway v Mohavskej púšti. S vozidlom, ktoré zodpovedalo pravidlám formuly 1, prekonali rýchlosť 416 km/h.

Veľké ceny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Grand Prix (Formula 1)

Počet Grand Prix v jednotlivých sezónach je pomerne variabilný. Od siedmich v roku 1950, až po devätnásť v roku 2005 a 2010, či dokonca 20 v sezóne 2011.

Jack Brabham pri Grand Prix Nemecka v roku 1965. Brabham bol jediným pilotom, ktorý dokázal triumfovať na monoposte vlastnej konštrukcie, a to v roku 1966.

Je pravda, že v roku 1950 bolo len 7 Grand Prix s osobitným štatútom, ktorý umožňoval výsledok započítavať do majstrovstiev sveta, no v tom istom roku sa jazdilo ešte ďalších 16 pretekov usporiadaných pre formulu 1 a ďalších 11 pretekov juhoamerickej série Formula Libre, kde štartovali aj Alberto Ascari, Juan Manuel Fangio, Giuseppe Farina, Luigi Fagiolo a ďalšie hviezdy. Je až prekvapujúce, že už v roku 1954 sa okrem 10 pretekov pre majstrovstvá sveta konalo aj neuveriteľných 34 pretekov mimo šampionát. Začiatkom 60. rokov sa postupne začal zvyšovať počet Veľkých cien započítavaných do MS a znižoval počet pretekov bez spomínaného štatútu. Vznikli ale Majstrovstvá Juhoafrickej republiky a Tasmánsky pohár v Austrálii. Až od polovice 70. rokov sa jazdili len preteky so štatútom MS a preteky šampiónov v Brands Hatch.

Šesť zo siedmich pretekov prvého ročníka majstrovstiev sveta sa uskutočnilo v Európe. Jedinými mimoeurópskymi pretekmi bolo slávne podujatie 500 míľ Indianapolis, ktoré bolo zaradené do kalendára v prvom desaťročí MS a malo byť akýmsi mostom medzi dvomi úplne odlišnými svetmi s rôznou mentalitou a tiež s odlišným technickým vybavením. Pretože záujem amerických pilotov o štart v európskych Grand Prix bol nulový a pokusy Európanov o 500 míľ boli sporadické, bola do kalendára zaradená Grand Prix USA. Najprv spolu s 500 míľ Indianapolis (1959 a 1960), ale ani tento pokus nevyvolal u Američanov záujem o formulu 1, preto sa od roku 1961 jazdí Grand Prix USA len pre monoposty F1. Argentína ako prvá hostila preteky formuly 1 na juhoamerickom kontinente v roku 1953, Maroko videlo v roku 1958 premiéru na africkej pôde. Prvými pretekmi v Ázii sa stala Grand Prix Japonska v roku 1976 a do Oceánie zavítal kolotoč formuly 1 v roku 1985 vďaka austrálskej Grand Prix.

Tradične môže každá krajina usporiadať pod svojím menom len jednu Grand Prix ročne. Ak sa v jednej krajine koná viacero pretekov, musí byť druhá Grand Prix pomenovaná odlišne. Napríklad v Taliansku sa v Monze jazdila Grand Prix Talianska a v Imole Grand Prix San Marína, v Nemecku Grand Prix Nemecka a Grand Prix Európy. Veľká cena Talianska je jediná, ktorá sa od premiérového ročníka konala každoročne bez prestávky až dodnes. Tradične ju hostí Monza. Jedinou výnimkou bola sezóna 1980, keď sa Grand Prix Talianska uskutočnila na okruhu v Imole.

Súčasnou snahou je, aby jednotlivé štáty organizovali len jednu Veľkú cenu a pokiaľ možno striedali rôzne okruhy. Príkladom môže byť Nürburgring a Hockenheim, ktoré sa od roku 2008 striedajú v organizovaní Grand Prix Nemecka.

Zoznam Veľkých cien f1[upraviť | upraviť zdroj]

Toto je zoznam všetkých pretekov Formuly 1, s uvedením tzv. „mokrých pretekov“. Podľa pravidiel sa v týchto pretekoch nemusí dodržiavať povinný počet výmien pneumatík a počet pneumatík. Ak ani v jenom z tréningov alebo kvalifikácii nenastali mokré podmienky na trati, môže riaditeľ pretekov nariadiť dodatočný tréning pred pretekmi na mokrej trati. Riaditeľ pretekov môže rozhodnúť o prerušení pretekov. Signalizácia zmeny povrchu a klzkosti trate počas pretekov je žito-červená pruhovaná vlajka. Autá na mokrej trati používajú pneumatiky do dažďa.

Zoznam daždivých pretekov Formuly 1^[2]^[3]


Rok	Počet daždivých pretekov	% z pretekov v sezóne	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12	13	14	15	16	17	18	19	20	21	23	24
1950	1	14	GBR	MON	500	SUI	BEL	FRA	ITA
1951	1	13	SUI	500	BEL	FRA	GBR	GER	ITA	ESP
1952	3	38	SUI	500	BEL	FRA	GBR	GER	NED	ITA
1953	1	11	ARG	500	NED	BEL	FRA	GBR	GER	SUI	ITA
1954	3	33	ARG	500	BEL	FRA	GBR	GER	SUI	ITA	ESP
1955	1	14	ARG	MON	500	BEL	NED	GBR	ITA
1956	2	25	ARG	MON	500	BEL	FRA	GBR	GER	ITA
1957	0	0	ARG	MON	500	FRA	GBR	GER	PES	ITA
1958	1	9	ARG	MON	NED	500	BEL	FRA	GBR	GER	POR	ITA	MOR
1959	0	0	MON	500	NED	FRA	GBR	GER	POR	ITA	USA
1960	1	10	ARG	MON	500	NED	BEL	FRA	GBR	POR	ITA	USA
1961	2	25	MON	NED	BEL	FRA	GBR	GER	ITA	USA
1962	2	22	NED	MON	BEL	FRA	GBR	GER	ITA	USA	RSA
1963	2	20	MON	BEL	NED	FRA	GBR	GER	ITA	USA	MEX	RSA
1964	0	0	MON	NED	BEL	FRA	GBR	GER	AUT	ITA	USA	MEX
1965	2	25	RSA	MON	BEL	FRA	GBR	NED	GER	ITA	USA	MEX
1966	3	33	MON	BEL	FRA	GBR	NED	GER	ITA	USA	MEX
1967	1	9	RSA	MON	NED	BEL	FRA	GBR	GER	CAN	ITA	USA	MEX
1968	3	25	RSA	ESP	MON	BEL	NED	FRA	GBR	GER	ITA	CAN	USA	MEX
1969	0	0	RSA	ESP	MON	NED	FRA	GBR	GER	ITA	CAN	USA	MEX
1970	0	0	RSA	ESP	MON	BEL	NED	FRA	GBR	GER	AUT	ITA	CAN	USA	MEX
1971	2	18	RSA	ESP	MON	NED	FRA	GBR	GER	AUT	ITA	CAN	USA
1972	3	25	ARG	RSA	ESP	MON	BEL	FRA	GBR	GER	AUT	ITA	CAN	USA
1973	1	7	ARG	BRA	RSA	ESP	BEL	MON	SWE	FRA	GBR	NED	GER	AUT	ITA	CAN	USA
1974	3	20	ARG	BRA	RSA	ESP	BEL	MON	SWE	NED	FRA	GBR	GER	AUT	ITA	CAN	USA
1975	4	29	ARG	BRA	RSA	ESP	MON	BEL	SWE	NED	FRA	GBR	GER	AUT	ITA	USA
1976	2	13	BRA	RSA	USW	ESP	BEL	MON	SWE	FRA	GBR	GER	AUT	NED	ITA	CAN	USA	JPN
1977	3	18	ARG	BRA	RSA	USW	ESP	MON	BEL	SWE	FRA	GBR	GER	AUT	NED	ITA	USA	CAN	JPN
1978	1	6	ARG	BRA	RSA	USW	MON	BEL	ESP	SWE	FRA	GBR	GER	AUT	NED	ITA	USA	CAN
1979	2	13	ARG	BRA	RSA	USW	ESP	BEL	MON	FRA	GBR	GER	AUT	NED	ITA	CAN	USA
1980	1	7	ARG	BRA	RSA	USW	BEL	MON	FRA	GBR	GER	AUT	NED	ITA	CAN	USA
1981	6	40	USW	BRA	ARG	SMR	BEL	MON	ESP	FRA	GBR	GER	AUT	NED	ITA	CAN	CPL
1982	0	0	RSA	BRA	USW	SMR	BEL	MON	DET	CAN	NED	GBR	FRA	GER	AUT	SUI	ITA	CPL
1983	1	7	BRA	USW	FRA	SMR	MON	BEL	DET	CAN	GBR	GER	AUT	NED	ITA	EUR	RSA
1984	1	6	BRA	RSA	BEL	SMR	FRA	MON	CAN	DET	DAL	GBR	GER	AUT	NED	ITA	EUR	POR
1985	2	13	BRA	POR	SMR	MON	CAN	DET	FRA	GBR	GER	AUT	NED	ITA	BEL	EUR	RSA	AUS
1986	0	0	BRA	ESP	SMR	MON	BEL	CAN	DET	FRA	GBR	GER	HUN	AUT	ITA	POR	MEX	AUS
1987	1	6	BRA	SMR	BEL	MON	DET	FRA	GBR	GER	HUN	AUT	ITA	POR	ESP	MEX	JPN	AUS
1988	3	19	BRA	SMR	MON	MEX	CAN	DET	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	ESP	JPN	AUS
1989	3	19	BRA	SMR	MON	MEX	USA	CAN	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	ESP	JPN	AUS
1990	1	6	USA	BRA	SMR	MON	CAN	MEX	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	ESP	JPN	AUS
1991	4	25	USA	BRA	SMR	MON	CAN	MEX	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	ESP	JPN	AUS
1992	3	19	RSA	MEX	BRA	ESP	SMR	MON	CAN	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	JPN	AUS
1993	4	25	RSA	BRA	EUR	SMR	ESP	MON	CAN	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	JPN	AUS
1994	1	6	BRA	PAC	SMR	MON	ESP	CAN	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	EUR	JPN	AUS
1995	5	29	BRA	ARG	SMR	ESP	MON	CAN	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	EUR	PAC	JPN	AUS
1996	3	19	AUS	BRA	ARG	EUR	SMR	MON	ESP	CAN	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	POR	JPN
1997	3	18	AUS	BRA	ARG	SMR	MON	ESP	CAN	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	AUT	LUX	JPN	EUR
1998	3	19	AUS	BRA	ARG	SMR	ESP	MON	CAN	FRA	GBR	AUT	GER	HUN	BEL	ITA	LUX	JPN
1999	2	13	AUS	BRA	SMR	MON	ESP	CAN	FRA	GBR	AUT	GER	HUN	BEL	ITA	EUR	MAL	JPN
2000	6	35	AUS	BRA	SMR	GBR	ESP	EUR	MON	CAN	FRA	AUT	GER	HUN	BEL	ITA	USA	JPN	MAL
2001	2	12	AUS	MAL	BRA	SMR	ESP	AUT	MON	CAN	EUR	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	USA	JPN
2002	1	6	AUS	MAL	BRA	SMR	ESP	AUT	MON	CAN	EUR	GBR	FRA	GER	HUN	BEL	ITA	USA	JPN
2003	2	12	AUS	MAL	BRA	SMR	ESP	AUT	MON	CAN	EUR	FRA	GBR	GER	HUN	ITA	USA	JPN
2004	3	17	AUS	MAL	BHR	SMR	ESP	MON	EUR	CAN	USA	FRA	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	CHN	JPN	BRA
2005	1	5	AUS	MAL	BHR	SMR	ESP	MON	EUR	CAN	USA	FRA	GBR	GER	HUN	TUR	ITA	BEL	BRA	JPN	CHN
2006	2	11	BHR	MAL	AUS	SMR	EUR	ESP	MON	GBR	CAN	USA	FRA	GER	HUN	TUR	ITA	CHN	JPN	BRA
2007	3	18	AUS	MAL	BHR	ESP	MON	CAN	USA	FRA	GBR	EUR	HUN	TUR	ITA	BEL	JPN	CHN	BRA
2008	6	33	AUS	MAL	BHR	ESP	TUR	MON	CAN	FRA	GBR	GER	HUN	EUR	BEL	ITA	SIN	JPN	CHN	BRA
2009	2	12	AUS	MAL	CHN	BHR	ESP	MON	TUR	GBR	GER	HUN	EUR	BEL	ITA	SIN	JPN	BRA	ABU
2010	5	26	BHR	AUS	MAL	CHN	ESP	MON	TUR	CAN	EUR	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	SIN	JPN	KOR	BRA	ABU
2011	5	26	AUS	MAL	CHN	TUR	ESP	MON	CAN	EUR	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	SIN	JPN	KOR	IND	ABU	BRA
2012	2	11	AUS	MAL	CHN	BHR	ESP	MON	CAN	EUR	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	SIN	JPN	KOR	IND	ABU	USA	BRA
2013	1	5	AUS	MAL	CHN	BHR	ESP	MON	CAN	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	SIN	KOR	JPN	IND	ABU	USA	BRA
2014	0	0	AUS	MAL	BHR	CHN	ESP	MON	CAN	AUT	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	SIN	JPN	RUS	USA	BRA	ABU
2015	1	5	AUS	MAL	CHN	BHR	ESP	MON	CAN	AUT	GBR	HUN	BEL	ITA	SIN	JPN	RUS	USA	MEX	BRA	ABU
2016	3	16	AUS	BHR	CHN	RUS	ESP	MON	CAN	EUR	AUT	GBR	HUN	GER	BEL	ITA	SIN	MAL	JPN	USA	MEX	BRA	ABU
2017	1	5	AUS	CHN	BHR	RUS	ESP	MON	CAN	AZE	AUT	GBR	HUN	BEL	ITA	SIN	MAL	JPN	USA	MEX	BRA	ABU
2018	1	5	AUS	BHR	CHN	AZE	ESP	MON	CAN	FRA	AUT	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	SIN	RUS	JPN	USA	MEX	BRA	ABU
2019	1	5	AUS	BHR	CHN	AZE	ESP	MCO	CAN	FRA	AUT	GBR	GER	HUN	BEL	ITA	SIN	RUS	JPN	MEX	USA	BRA	ARE
2020	1	6	AUT	AUT	HUN	GBR	GBR	ESP	BEL	ITA	ITA	RUS	GER	POR	ITA	TUR	BHR	BHR	ARE
2021	1	22	BHR	EMI	POR	ESP	MCO	AZE	CAN	FRA	AUT	GBR	HUN	BEL	NED	ITA	RUS	SIN	JAP	USA	MEX	BRA	AUS	SAU	ARE

Poznámky

* sezóna na neskončila.
Bold - daždivé preteky

Formula 1 a sponzorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 1968, ktorý je považovaný za masívny vstup sponzorov do formuly 1, tímy pretekali v oficiálnych národných farbách a na ich kapotách sa sponzorské nápisy objavovali skôr sporadicky a išlo predovšetkým o dodávateľa komponentov (pneumatiky, palivo, olej a ďalšie).

V roku 1968 prišiel Lotus, ako prvý tím vo farbách svojho sponzora "Imperial Tobacco" a následne potom v známej zlato-čiernej kombinácii. Toto sfarbenie tak nahradilo zelenú farbu (British Racing Green), s ktorou jazdili britské automobily.

V nasledujúcich rokoch tímy, jazdci, okruhy a dokonca aj názvy jednotlivých Grand Prix boli ovplyvnené mohutným nástupom reklamy, a to predovšetkým z oblasti tabakového priemyslu. Po prijatí legislatívy zakazujúcej propagáciu fajčenia do formuly 1 prúdia prostriedky predovšetkým z iných zdrojov. Všetky tímy eliminovali tabakovú reklamu a úplne sa zbavili sponzorstva týchto firiem. Ferrari nápisy Marlboro nahradilo čiarovým kódom, ktorý v priebehu sezóny 2010 kvôli obvineniam z ilegálnej tabakovej reklamy odstránilo.