Havranec

Havranec
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Šariš
Vodný tok	Svidničanka
Nadmorská výška	385 m n. m.
Súradnice	49°24′40″S 21°33′20″V
Rozloha	7,64 km² (764 ha)
Obyvateľstvo	14 (31. 12. 2023)
Hustota	1,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1618
Starosta	Milan Ščerba (SNS, MOST-HÍD, SME RODINA)
PSČ	090 02 (pošta Kružlová)
ŠÚJ	527301
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Havranec
Webová stránka: havranec.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Havranec je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji.

Polohopis

Havranec je obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji. Nachádza sa na rozhraní Ondavskej a Laboreckej vrchoviny v severnej časti Nízkych Beskýd v pramennej oblasti potoka Svidničanka. Kataster obce o rozlohe 764 ha je vo výške 385 m nad morom v strede obce, až 705 m n. m. pri štátnej hranici s Poľskom. Do katastra obce zasahuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty a tiež tam vyviera minerálny prameň. Členitý povrch katastra s hlbokými dolinami tvoria flyšové súvrstvia, ktorý pokrýva súvislý listnatý les s porastom buka a v menšom rozmere aj brezy.

Symboly obce

Erb a vlajka

V červenom štítne na čiernej, veľkými striebornými skalami prekrytej pažiti dve strieborné sekery na zlatých skrížených poriskách.

Tento erb bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva dňa 10. januára 2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou B – 201/2006.

Za základ erbu bol vzatý odtlačok pečatidla pečiatka z roku 1868 na ktorej je vyobrazený zamestnanecký motív, charakterizujúci lesné práce a domácu výrobu šindľov.

Autorom erbu je Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/9), červenej 3/9), bielej (1/9) a čiernej (3/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo

Havranec je jedna z najmenších obcí na Slovensku podľa počtu obyvateľov. Menšia je napr. obec Príkra, ktorá má 12 obyvateľov (31.12.2019).

V obci Havranec v roku 1995 nachádzali priezviská týchto rodín Adamčík, Bilas, Leľo, Ozogár, Rodák, Sadiv a Ščerba.

K 31. 12. 2015 v obci žilo 13 občanov z ktorých 50 % sa hlásilo k slovenskej, 40 % k rusínskej a 10 % k ukrajinskej národnosti. V produktívnom veku boli len štyria muži.

V obci sa nachádza drevený gréckokatolícky chrám (cerkev) Premenenia Pána z roku 1968.

Dejiny

Obec vznikla v období rokov 1598 až 1618 na hradnom panstve Makovica. V historických dokumentoch bola doložená v 1618 roku ako Gavriniecz.

Názov obce sa vyvíjal nasledovne:

• 1773 - Gawranecz, Gavranecz,
• 1808 - 1863 - Gavranyecz, Gawranec,
• 1863 - 1882 - Gavranec,
• 1888 - 1902 - Gavranyec,
• 1907 - 1913 - Kishollód,
• 1920 - Gavranec,
• 1927 - Havranec.

V roku 1787 mala obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov.

Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny

Na havraneckom cintoríne je vojenské pohrebisko z prvej svetovej vojny (1914-1915) s 12 pochovanými rakúsko-uhorských vojakmi v 5 hroboch. Momentálna lokalita miesta posledného odpočinku vznikla exhumáciou zakopaných vojakov v chotári obce, policajtmi Československej republiky zo žandárskej stanice v Kapišovej.

Posledná pietna rozlúčka bola vykonaná v dňoch 26. – 27. apríla 1922. V rove č. 2 sú pozostatky neznámeho rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského majora Pešieho pluku č. 73 z českého Chebu.

Nad hrobmi je kovový kríž s textom „ Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“. Miesto posledného odpočinku vojakov je starostlivo ošetrované.

Pri karpatsko-duklianskej operácie od októbra do novembra 1944 obec bola značné poškodená.

V katastri obce boli rozsiahle lesy. Obyvatelia obce pracovali v lesoch a od 17. storočia boli známi a vyhľadávaní šindliari.

Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Po socializácii obce v obci vzniklo JRD, kde boli využívané najmodernejšie poľnohospodárske stroje. Po rozpade družstva po roku 1990 a v nových spoločenských podmienkach zostáva veľká časť poľnohospodárskej pôdy nevyužitá.

Literatúra

• DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5

• DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)

• Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
• Prvá svetová vojna – pozabudnuté cintoríny. Zost. M. Mikita, Svidnik : Regionálna rozvojová agentúra Svidník, 2006, 220 s. ISBN 80-967898-8-0.

• SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5

• SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.

• SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.3 -12* ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88

• Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Havranec