Hromoš
| Hromoš | |
| obec | |
 Železničná zastávka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 523 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′19″S 20°47′38″V / 49,2553°S 20,7940°V |
| Rozloha | 13,35 km² (1 335 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 509 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 38,13 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1600 |
| Starosta | Maroš Kočiš[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS, KSS) |
| PSČ | 065 45 (pošta Plavnica) |
| ŠÚJ | 526746 |
| EČV (do r. 2022) | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| E-mailová adresa | starosta@hromos.sk |
| Telefón | 052/4393411 |
| Fax | 052/4393411 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hromoš | |
| Webová stránka: hromos.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hromoš je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa severnom svahu Levočských vrchov neďaleko väčších obcí Plaveč a Plavnica, južne od rieky Poprad. Obcou pretekajú potoky Hromovec a Červená voda. Potok Červená voda sa vlieva do hlavného potoka Hromovec a následne do rieky Poprad.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Vývin názvu obce
- 1600 – Gromos
- 1773 – Gromoss
- 1786 – Gromosch
- 1808 – Gromos
- 1907 – Kormos
- 1920 – Gromoš
- 1948 – Hromoš
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvýkrát sa obec Hromoš spomína na daňovom súpise Šariša z roku 1600, kde obyvatelia (kopaničiari) bývali v ôsmich domoch a šoltýsom. Obec vznikla pravdepodobne v 80-tych rokoch 16. storočia na území panstva Plaveč, pravostrannom prítoku rieky Poprad, ktorú vybudovali usadlíci spolu so šoltýsom podľa zakúpného práva z iniciatívy šľachticov Horvátovcov. V roku 1787 mala obec 31 a v roku 1828 33 domov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pastierstvom, tkáčstvom a prácou v lese. Obec má v erbe kominára údajne vďaka tomu, že obyvatelia Hromoša mali na hrade Plaveč na starosti čistenie komínov a upratovanie, pričom kominárske remeslo sa na Slovensku udomácnilo v 17. storočí.
Nový gréckokatolícky kostol sv. Lukáša evanjelistu bol postavený v roku 1895.[4] Pôvodný drevený gréckokatolícky kostol sv. Lukáša evanjelistu sa nachádzal na mieste starého cintorína v hornej časti obce. Prvá obecná ľudová škola bola bola postavená v roku 1897.
Počas bojov v prvej svetovej vojne bojovalo z obce 14 mužov na rôznych frontoch, z ktorých 5 mužov padlo. Osudy druhej svetovej vojny si vyžiadali minimálne jeden ľudský život vojaka z Hromoša a taktiež nevrátenie sa jednej židovskej rodiny, ktorá v obci vlastnila obchod so zmiešaným tovarom. Obec bola oslobodená 23. januára 1945 a pri jej oslobodzovaní počas tuhých bojov v priestore Kozelec - Hromoš padlo 27 sovietskych vojakov.
V roku 1952 bolo v obci založené JRD, ktoré sa rozpadlo a nanovo bolo založené v roku 1952. Obec bola elektrifikovaná a verejné osvetlenie sa zaviedlo v roku 1955, bola privedená autobusová doprava (1962), postavené budovy materskej školy (1974), Jednoty SD (1984), požiarna zbrojnica (1988) a základná škola (1996). V roku 1978 bol postavený športový štadión, v roku 1982 sa uskutočnila výstavba obecného vodovodu záchytom prameňov a dokončená bola v roku 1996. Plynofikácia sa realizovala v roku 2002, vybudovala sa tiež čistiareň odpadových vôd, ktorá bola daná do prevádzky v roku 2012.
V roku 2003 bol v obci postavený nový rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márii - Pomocnici kresťanov. V roku 2010 prebehla rekonštrukcia budovy miestnej školy tak, aby sa do nej mohla presťahovať aj materská škola.
Cesta do obce bola najskôr poľná, od roku 1951 vysypaná štrkom a až v roku 1968 bola pokrytá asfaltovým kobercom po budovu základnej školy a neskôr dokončená pre všetky ďalšie ulice.
Po otvorení železničnej trate Podolínec - Plaveč - Orlov v roku 1966 obyvatelia obce získali prístup k železničnej doprave.
Vo voľbách do miestnej samosprávy boli na čelo obce zvolení Michal Sekeľský (1964), Ján Pištej (1976), Jozef Hudák (1981), Štefan Kočiš (1988), Pavol Mojcher (1994), Pavol Nemec (2006), Pavol Knapík (2011) a Maroš Kočis od roku 2011.[4]
Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]
| 1923 | - | 1928 | župa Šarišská, Podtatraská |
| 1928 | - | 1945 | župa Šarišská, Tatranská |
| 1949 | - | 1960 | Prešovský kraj |
| 1960 | - | 1990 | Východoslovenský kraj |
| 1996 | - | 2001 | Prešovský kraj |
| 2002 | - | Prešovský samosprávny kraj |
| - | 1922 | okres Lipany | |
| 1922 | - | 1960 | okres Stará Ľubovňa |
| 1960 | - | 1968 | okres Prešov |
| 1968 | - | okres Stará Ľubovňa |
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Obec je obývaná prevažne slovenským obyvateľstvom, hovoriacim zväčša šarišským nárečím.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Gréckokatolícky chrám sv. Lukáša evanjelistu, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1895.[5] Úpravami prešiel v roku 1908, obnovený bol na konci 20. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neobarokový ikonostas a oltár s maľbou od P. Smolku z roku 1919. Na bočnom oltári je obraz Krista na Olivovej hore od V. Stenhuru z doby vzniku chrámu. Fasády sú členené slepými polkruhovo ukončenými arkádami s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou.[6]
- Rímskokatolícky kostol nanebovzatia Panny Márie v časti Kozelec, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1912.[7] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šabránami, priečelie je lemované pilastrami. Strešná veža je ukončená ihlancovou helmicou. Pred vstup je predstavaná murovaná predsieň.
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Na kultúrno-spoločenskom živote v obci sa aktívne podieľajú členovia Dobrovoľného hasičského zboru a Jednoty dôchodcov Slovenska. V obci sa organizuje množstvo pravidelných podujatí ako Deň matiek, Deň otcov, dožinkové slávnosti, tanečné zábavy, plesy, spoločné sánkovačky, obecná zabíjačka, obecné veľkonočné oblievačky a stavanie májov.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Najobľúbenejším športom v obci je futbal, pričom registračne sa tu hral futbal už v roku 1955. V rokoch 1988 - 1999 miestny futbalový oddiel postúpil do prvej triedy krajskej súťaže podtatranskej skupiny. Významnou osobnosťou športového života bol František Príhoda, ktorý bol futbalovým rozhodcom i organizátorom bežeckých lyžiarskych pretekov. V januári 2011 sa začala písať história "Memoriálu Františka Príhodu" v behu na lyžiach na trase zo Starej Ľubovne do Hromoša.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c Stará Ľubovňa región mnohých kultúr na rozhraní Spiša a Šariša. [s.l.] : Ľubovnianske osvetové stredisko Stará Ľubovňa v spolupráci s Ľubovnianskym regionálnym združením miest a obcí Stará Ľubovňa a Okresným úradom Stará Ľubovňa, 2018. ISBN 978-80-570-0332-8. S. 339-340.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hromoš - Chrám sv. Lukáša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Hromoš [online]. Encyclopaedia Beliana. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]