Kozárovce
| Kozárovce | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Levice | |
| Región | Tekov | |
| Vodný tok | Hron | |
| Nadmorská výška | 185 m n. m. | |
| Súradnice | 48°18′58″S 18°31′22″V / 48,3162°S 18,5228°V | |
| Rozloha | 21,82 km² (2 182 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 2 089 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 95,74 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1075 | |
| Starosta | Bystrík Ižold[3] (KDH, SNS) | |
| PSČ | 935 22 | |
| ŠÚJ | 502421 | |
| EČV (do r. 2022) | LV | |
| Tel. predvoľba | +421-36 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kozárovce Kozárovce 685 935 22 Kozárovce | |
| E-mailová adresa | starosta@kozarovce.sk | |
| Telefón | 036/634 06 01 | |
| Fax | 036/634 03 40 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Kozárovce | ||
| Webová stránka: kozarovce.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Kozárovce sú obec na Slovensku v okrese Levice.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Kozárovce sa nachádza v regióne Tekov, v tesnej blízkosti Slovenskej brány. Nachádza sa v najsevernejšej časti okresu Levice a od okresného mesta je vzdialená asi 14 km. Na jej území sa stretávajú hranice okresov Levice, Zlaté Moravce a Žarnovica a hranice Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Obec leží na pravom brehu rieky Hron. Z východnej strany je ohraničená okrajom Štiavnických vrchov a z južnej strany začiatkom Pohronskej pahorkatiny. Katastrálne územie obce je pahorkatinového rázu.
Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Brôdok, Heliská, Grunty, Nová Ulica, Močiar, Vlčí Jarok.
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavná, Brôdok, Močiar, Školská, Cintorínska, Mlynská
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Cez obec pretekajú tri potoky: Čaradický potok, Svätý potok a Mládežnícky potok, z ktorých Čaradický napája vodnú nádrž pod Pustou horou. Táto slúži na zavlažovanie a športový rybolov.
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
Umelo vytvorená vodná nádrž na Čaradickom potoku, nazývaná Priehrada sa nachádza na severozápadnom okraji obce.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Na vytvorení symbolov obce majú zásluhu:
- Ideový návrh: Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD.
- Grafický návrh: Firma LIM PO,s.r.o. Prešov
Erb obce[upraviť | upraviť zdroj]
V modrom poli neskorogotického štítu na čiernej pôde medzi strieborným lemešom a vinohradníckym nožom pri striebornej tyči zlatý ker viniča s dvoma striebornými strapcami hrozna.
Vlajka obce[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajku tvoria pozdĺžne rovnomerné farebné pásy: (zhora) zelený – modrý – žltý – biely – zelený – modrý – žltý – biely. Vlajka je ukončená troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi, ktoré siahajú do 1/3.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci Kozárovce pochádza z roku 1075, v zakladajúcej listine benediktínskeho opátstva vo Svätom Beňadiku.
V roku 1934 kronikár Imrich Závadský objavil významný rukopis knihy z roku 1731. Jej názov je LIBER PAGY KOVÁCSI / KNIHA OBCE KOZÁROVCE/ a má asi 1100 strán. Sú v nej zmluvy o kúpe a predaji a iné záznamy. Písaná je po slovensky švabachom. Na požiadanie Matice slovenskej bola uložená v Slovenskej národnej knižnici v Martine.
Obec bola na začiatku roka 1945 čiastočne vypálená počas oslobodzovacích bojov. Vážne poškodených bolo mnoho domov a budov.[4]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Vývin názvu obce
- 1075 - Kouachi (Kováči)
- 1209 - Coach
- 1236 - Cuahe
- 1331 - Koaccy
- 1570 - Nagy Kovács
- 1664 - Kozarofče, Kozarovecz, Kozarovcze
- 17. a 19. storočie - Kovácsi
- Koniec 19. storočia - Garamkovácsi (Hronské Kozárovce)
- 1918 - Kozarovce
- 1926 - Kozárovce
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1718. Stojí na mieste staršej stavby zo 16. storočia. V roku 1790 prešiel stavebnými úpravami. V roku 1922 bola stavba rozšírená o priečnu loď. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, priečna loď pruskou klenbou. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra zo začiatku 18. storočia s novším obrazom sv. Filipa a Jakuba od J. Hübscha z roku 1922.[5] Fasády kostola sú členené pilastrami a lizénami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
Na križovatke v centre obce sa nachádza Trojičná socha. V hornej časti centra obce sa nachádza trojičné námestie, ktorého dominantou je veľké súsošie v životnej veľkosti "Najsvätejšej trojice a Sv. Archanjelov Urjela, Simiela, Orifiela a Zachariela" osadené v kaskádovitých vodopádoch. V dolnej časti centra obce sa nachádza "Namestie padlých", ktorého dominantou je trojmetrová bronzová "Slovenská brána"(jeden zo symbolov Kozároviec) na ktorej je plasticky zobrazená historia obce a mená padlých. V časti obce "Močiar" je malá oddychová zóna, ktorej dominantou je socha "Sv.Michala archanjela" v životnej veľkosti. V časti obce "Brôdok" je veľká oddychová zóna, ktorej dominantou je súsošie "Zvestovania Panne Márii" so sochami Panny Márie a Sv.archanjela Gabriela v životnej veľkosti. Dominantou miestneho cintorína je socha "Sv.archanjela Rafaela" v životnej veľkosti.
Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]
V obci pôsobí Ochotnícke divadlo. Divadlo má v obci dlhú históriu. Začiatky divadla v obci sú dokumentované v Kronike obce už koncom 19. storočia.
Hudba[upraviť | upraviť zdroj]
- od roku 1980 pôsobí pri miestnom odbore Matice slovenskej a ZŠ Kozárovce Detský folklórny súbor Vretienko
- v roku 1990 vznikol Folklórny súbor Konopa
- mužská spevácka skupina Matičiar existuje od roku 1990
- od roku 1965 funguje Folklórna skupina Praslica, ktorá získala množstvo ocenení a pravidelne sa zúčastňuje rozličných folklórnych festivalov a podujatí, medziiným boli už 18-krát na festivale vo Východnej
- spevácka skupina Lipka – folklórna hudba
- hudobná skupina Takt – populárna hudba
- hudobná skupina Digital N – populárna hudba
- dychová hudba Kozárenka
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza materská škola a štátna základná škola.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Kozárovce ležia pri železničnej križovatke. Železničná trať Nové Zámky – Zvolen spájajúca Bratislavu a Košice južnou trasou sa tu spája so Železničnou traťou Leopoldov – Kozárovce. Obec Kozárovce má priame vlakové spojenie s dvoma najväčšími a najvýznamnejšími mestami Slovenska a ďalšími významnými mestami, ako Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom, Levice, Martin, Prešov a na české mestá ako Praha a Brno.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza futbalový štadión a pôsobí tu TJ Lokomotíva.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Ján Benčat (* 1942), politik
- Vincent Kabát (* 1949), mykológ, ilustrátor, fotograf
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. Poprad : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 171.
- ↑ Kozárovce - Kostol sv. Filipa a Jakuba [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.