Maximiliánova fontána
Maximiliánova fontána | |
renesančná fontána | |
Maximiliánova fontána tvorí dominantu západnej strany Hlavného námestia
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava I |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°08′36″S 17°06′30″V / 48,143333°S 17,108333°V |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 158/0 |
Maximiliánova fontána (nesprávne Rolandova) je renesančná fontána z roku 1572, nachádzajúca sa na Hlavnom námestí v bratislavskom Starom Meste. Je najstaršou fontánou na území mesta.
Okolnosti vzniku diela
[upraviť | upraviť zdroj]Priestor, na ktorom fontána stojí, bol od nepamäti centrálnym mestským námestím. Tu sa odohrával verejný život, stála tu tržnica i radnica. Vzhľadom na dôležitosť miesta sa tu nachádzala studňa a od prvej polovice 16. storočia i veľká drevená nádrž, zhromažďujúca vodu potrebnú na hasenie prípadných požiarov.
Prvý v Bratislave korunovaný uhorský kráľ Maximilián II. (korunovácia 8.9.1563) si uvedomoval potrebu zabezpečenia vody pre obyvateľov mesta. Zvlášť, keď 12. septembra pri hrách usporiadaných pri príležitosti kráľovskej korunovácie vypukol v uhorskom tábore požiar, ktorý sa rozšíril aj do mesta. Preto dal zriadiť po meste vodné nádrže a zaviesť do nich po celý rok tečúcu vodu.
Matej Bel vo svojich Notíciách (Notitia Hungariae novae historico geographica) v súvislosti so zriadením fontány píše:
„ | ... Úrady, povzbudené takou priazňou nového kráľa, ba aj jeho príkazom, položili bez akéhokoľvek otáľania ruku k dielu. A nebolo ťažké zviesť vodu z plných prameňov stekajúcich z vyššie položených údolí vínorodých vŕškov. Veľa času a nákladov však stáli podzemné vodovody, ktoré bolo treba vo vzdialenosti viac než dvetisíc dvojkrokov zaviesť na námestie. Vodu zvádzajú z dvoch prameňov. Východný dostal meno podľa sv. Jakuba, druhý, ktorý vedie na západ, podľa sv. Tomáša. | “ |
– [1] |
Kráľ dal najkrajšiu z nich postaviť v roku 1572 v západnej časti centrálneho námestia. Nová vodná nádrž s fontánou sa stala zároveň pomníkom prvého kráľa korunovaného v našom meste a na večné časy mala pripomínať obyvateľom mesta nielen osobu panovníka, ktorý ju dal postaviť, ale aj jeho zásluhy. Celok je tak umeleckým stvárnením politickej intencie a mocenských nárokov vladára.
Opis diela
[upraviť | upraviť zdroj]Namiesto tradičného Rolanda, ktorý sa ako symbol mestských slobôd a výsad (právo meča) vo výtvarnom umení objavuje od stredoveku, sa tu ako kresťanský rytier a ochranca dal stvárniť samotný Maximilián. Postava rytiera v brnení a helmici s mečom v ľavej ruke na vysokom postavci uprostred fontány, opierajúca sa o štít zo znakom Uhorska, sa pozerá smerom na radnicu. Na podstavec v tvare kocky na kráľovu počesť kamenársky majster vytesal latinskú oslavnú báseň velebiacu Maximiliánov majestát. Pre súčasníkov je najzaujímavejšia východná strana podstavca (obrátená smerom k radnici), ktorá obsahuje dedikačný nápis s dôležitými historickými údajmi vzťahujúcimi sa na samotného objednávateľa diela.
Renesančná fontána je tvorená okrúhlou nádržou s priemerom deväť metrov. Na jej obvode sú vytesané maskaróny, z úst ktorých vytekala voda do menších nádrží, ktoré sa však nezachovali. Autor návrhu diela nie je známy, autorom fontány bol kamenársky majster Andreas Luttringer z rakúskeho Deutsch Altenburgu, ktorý ju dokončil v roku 1572. Pôvodná podoba monumentálnej dvojnádržovej kašny a manieristické formy jej sochárskej výzdoby svedčia o súvislosti s dvorským umením talianskych sochárov a kamenárskych majstrov.
Fontána prešla v neskorších obdobiach viacerými úpravami no napriek tomu je jednou z najkrajších renesančných fontán na Slovensku. Dnes po mnohých rokoch opäť pripomína svoj niekdajší vzhľad. K pôvodnému stĺpu fontány patrilo napr. aj torzo s reliéfnymi postavami štyroch cikajúcich chlapcov. V 30-tych rokoch 18. storočí, kedy fontána prešla radikálnou úpravou, ich odstránili a dnes sú súčasťou menšej fontánky stojacej vo dvore bývalého paláca Károlyovcov na neďalekej Uršulínskej ulici. Na ich mieste na fontáne boli umiestnené podobné reliéfy; chlapcov však nahradili puttovia nesúci ryby. V uvedenom období okrem toho fontánu doplnili o širokú kamennú misu zo zrušenej fontány v parku Letného arcibiskupského paláca. Zrejme najciteľnejším zásahom bolo v roku 2005 pristavanie mramorového obvodového okruhu, ktorý zásadne zmenil výzor fontány.
V roku 2019 bola fontána zrekonštruovaná do pôvodného renesančného vzhľadu, odstránili sa puttovia nesúci ryby a soche sa vrátili cikajúci chlapci. Počas rekonštrukcie sa odstránili moderné prstence, ktoré boli proti vôli odborníkov pridané v roku 2005, pribudli pôvodné schodíky a zrekonštruovali sa všetky vnútorné rozvody vody. Reštauračné práce v roku 2019 realizoval ateliér akademického sochára Vladimíra Višvádera.
Nápisy na podstavci
[upraviť | upraviť zdroj]Západná strana podstavca:
MOLTA SUO LAETOS AGITAT CU REGE TRIUMPHOS | (Omnoho viac radostných triumfov chystá už kráľ, |
CAESARIS EXULTAT MOENUS AMORE NOVI | Mohan sa cisárom novým s láskou už honosí tiež, |
ET SAVUS, DRAVUS CU DANUBIOQUE TIBISCUS | a Sáva, Dráva ako aj Dunaj a Tisa |
DIGNA SUO PARITER CARMINA REGE CANUNT | spievajú dôstojné spevy, ktorých je hoden ich kráľ. |
IMPERAT HIS FLUVIIS PLACIDE MAX: AEMYLIANUS | Na tými riekami panuje pokojne, Maximilián |
O UNITAM EUPHRATIS GANGIS ET ADDAT AQUAS | Bárs by, ó, Eufrat a Ganga pridali vody mu tiež. |
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII | Dané roku Pána 1572) |
Východná strana podstavca:
SACRATISS: MAX: AEMYLIANUM | (Najsvätejší Maximilián, |
II ROM: IMPERATOREM. BOIEMIAE. | II. rímsky cisár, český kráľ. |
REGEM ARCHIDUCEM AUSTRIAE | Rakúsky arcivojvoda |
DIADEMATE REGNI HUNGARIAE | korunou Uhorského kráľovstva, |
AN: CHR: M. D. LXIII. DIE VIII | 8. septembra 1563, |
MEN: SEPT: POSONII INAUGURATUM | v Bratislave korunovaný. |
VIATOR, UBI TE HOC FONTE | Pútnik, keď sa osviežiš týmto prameňom |
RECREAVERIS, MEMENTO REGI | nezabudni vyprosiť pre uhorského kráľa |
AC REGNO HUNGARIAE PROSPERITATE | a kráľovstvo požehnanie |
FONTI PERENNITATEM ERECATUS | pre prameň trvanie |
TANDEM SALVUS ABITO | a zdravý odíď.) |
Južná strana podstavca:
O: INGENS CAROLI FILIA CAESARIS | (Ó, mocného Karola cisára dcéra, |
INGENTIS MARIA ET TRADITA CAESARIS | mocná Mária, cisárovná |
GNATO, CONNUBII FOEDERE, CAESARI | manželským zväzkom spojená s váženým tiež potomkom cisárskym |
FONTIS NYMPHA SACRI CAESARE CU TUO | prameňa vody svätého, |
HOS DIVO, LATICES PROTEGE LIMPIDOS | s manželom ochráň nám, |
UTVOS SOMNIFERO MURMURE PRAEDICENT | by vás chválili vždy pokojným šumením. |
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII | Dané roku Pána 1572) |
Severná strana podstavca:
QUID LEO BOIORUM PRISGO DIADEMATE SPLENDENS | (Prečo si korunou žiariaci dávny lev národa Bójov, |
QUID ROMANAE AQUILAE IAPIDUM MIGRASTIS AD ISTRUM | prečo ste k Dunaju Japidov dotiahli, rímske vy orly. |
QUIS PISONE SUO CLARAM VOS DUXIT IN URBEM. | Ktože vás so svojím Pisónom doviedol k slávnemu mestu |
PANNONIAE NOVUS EST REX MAXIMUS AEMILIANUS | Panónie. Maximilián, kráľ nový to bol, |
HUNCCE SEQUUNTUR TRIA CUI DAT SCEPTRA NEC IN | ktorý má žezlá tri, ktorý tiež |
TEGER ANNUS | o rok necelý |
ET MAIORA DABIT CUI TRINUM NUMEN ET UNUM | dosiahne viac, pričom mu pomôže Trojica božská. |
F. ANNO. DNI. M. D. LXXII | Dané roku Pána 1572) |
(Pozn.: preklad podľa M. Bela, Notitia Hungariae novae historico geographica, I. a II. zv. (preklad), Viedeň, Impensis Pauli Straubii Bibliopolae, 1735, str. 110 – 111)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maximiliánova fontána
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ M. Bel: Notitia Hungariae novae historico geographica, I. a II. zv. (preklad). Viedeň, Impensis Pauli Straubii Bibliopolae 1735, s. 110
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- B. Bublincová, Št. Holčík, Bratislavské fontány, Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8
- Št. Holčík, Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830, Tatran, Bratislava, 1986
- I. Rusina, Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Tatran, Bratislava, 1983
- J. Oršulová, Heraldické pamiatky Bratislavy, Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6