Portál:20. storočie/Odporúčaný článok
Obsah[upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10
1[upraviť zdroj]
Stepan Andrijovyč Bandera (* 1. január 1909 – † 15. október 1959) bol ukrajinský nacionalistický politik. Ako vodca Organizácie ukrajinských nacionalistov osem dní po začiatku nemeckého útoku na Sovietsky zväz vyhlásil nezávislý Ukrajinský štát (30. jún 1941). Pôvodne spolupracovník Abwehru, bol hneď na to, pre snahu o ukrajinskú nezávislosť, zatknutý nemeckou okupačnou mocou a internovaný v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Odtiaľ bol prepustený v septembri 1944, v nádeji, že so svojou Ukrajinskou povstaleckou armádou („banderovcami“) pomôže Nemecku v boji proti postupujúcej Červenej armáde. Po druhej svetovej vojne bol zabitý agentom KGB v Mníchove.
Bandera je kontroverznou postavou ukrajinskej histórie, glorifikovanou ukrajinskou krajnou pravicou, odsudzovanou najmä Poliakmi a Židmi. V roku 2010 mu ukrajinský prezident Viktor Janukovyč udelil titul Hrdina Ukrajiny, čo odsúdil Európsky parlament, ako aj ruské, poľské a židovské organizácie. Napokon bol tento akt anulovaný (2011).
2[upraviť zdroj]
.png)
Albert Einstein (14. marec 1879 – 18. apríl 1955) bol nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik. V roku 1916 predstavil všeobecnú teóriu relativity. Významne prispel k rozvoju kvantovej mechaniky, štatistickej mechaniky a kozmológie. V roku 1921 mu bola za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená Nobelova cena za fyziku (1921).
3[upraviť zdroj]
Maria Curieová-Skłodowská (7. november 1867 – 4. júl 1934) bola poľská chemička a fyzička. Formulovala teóriu rádioaktivity, vynašla techniku delenia rádioaktívnych izotopov a objavila dve chemické prvky rádium a polónium. Pod jej dohľadom prebiehali prvé výskumy liečby rakoviny. Je laureátkou Nobelovej ceny za fyziku (1903) za výskum rádioaktivity a za chémiu (1911) za izoláciu čistého rádia.
4[upraviť zdroj]
Frank Sinatra (12. december 1915 – 14. máj 1998) bol americký spevák a herec so žánrovo širokou tvorbou (jazz, swing, big band, tradičný pop). Celkovo vydal 59 štúdiových albumov a 297 singlov. Získal Cenu Akadémie za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe (1953), štyri Zlaté glóbusy, 13 cien Grammy a i. Prezident Ronald Reagan mu v roku 1985 udelil Prezidentskú medailu slobody.
5[upraviť zdroj]
Ella Fitzgerald (25. apríl 1917 – 15. jún 1996) bola americká jazzová speváčka, prezývaná „First Lady of Song“. Jej dominantou bol precízny, temperamentný hlas s rozsahom tri oktávy a výbornou schopnosťou hlasovej improvizácie scatu. Vydala 54 štúdiových albumov a získala 13 cien Grammy. Roku 1992 ju prezident George H. W. Bush ocenil Prezidentskou medailou slobody.
6[upraviť zdroj]
Adolf Hitler (20. apríl 1889 – 30. apríl 1945) bol nemecký národnosocialistický politik. Po neúspešnom pokuse o puč bol odsúdený na väzenie, kde napísal autobiografiu Mein Kampf (1927), v ktorej opísal aj svoju koncepciu štátu založeného na nacionalizme, socializme, rasizme a militarizme. 30. januára 1933 sa stal ríšskym kancelárom. Nemecko pretvoril na nacistický totalitný štát a rozpútal svetovú vojnu. Pri blížiacej sa vojnovej porážke spáchal samovraždu.
7[upraviť zdroj]
Josif Vissarionovič Stalin (18. december 1878 – 5. marec 1953) bol sovietsky komunistický politik. Po Leninovej smrti bol zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany (1922). Podriadil si štátne orgány a vytvoril silne opresívny režim s kultom osobnosti. V roku 1939 uzavrel pakt s nacistickým Nemeckom, napadol Fínsko, avšak po tom, čo Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz sa pridal k Spojencom. Po vojne vytvoril v časti Európy socialistický blok.
8[upraviť zdroj]
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR (krycí názov operácia Dunaj) bol vojenský vpád vojsk štyroch krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko). Vojská NDR sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť odvolaná z Moskvy. Invázne vojská, ktoré na územie ČSSR vstúpili 21. augusta 1968, obsadili väčšinu strategických miest. Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna mužov a okolo 5000 tankov pod sovietskym velením.
Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto činu spojeneckých krajín, sama však nebola schopná konať. Dôsledkom vpádu bolo potlačenie tunajšieho pokusu o reformu socializmu, procesu známeho ako Pražská jar. Dianie na československej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s Leonidom Iľjičom Brežnevom, ktorí sa báli, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť vedúcu pozíciu ZSSR v komunistickom bloku. Došlo k zatknutiu a internovaní vedúcich predstaviteľov KSČ Alexandra Dubčeka, Josefa Smrkovského, Oldřicha Černíka a ďalších. Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991.
9[upraviť zdroj]
Richard Milhous Nixon (* 9. január 1913, Yorba Linda, Kalifornia, USA – † 22. apríl 1994, New York, New York) bol americký politik. V rokoch 1969 až 1974 bol 37. prezident Spojených štátov.
Za prezidenta bol zvolený 5. novembra 1968. Porazil pri tom s veľkým odstupom demokrata Huberta Humphreyho, aj vďaka tomu že sľuboval stiahnutie amerických vojsk z Vietnamu. Jeho veľkým odporcom bol práve kvôli vojne vo Vietname britský hudobník John Lennon. Vyštudoval Whittier College v roku 1934 a Duke University of Law v roku 1937 kedy sa vrátil do Kalifornie praktizovať právo. On a jeho manželka Pat Nixonová sa presťahovali do Washington D.C. za prácou vo federálnej vláde v roku 1942. Potom počas druhej svetovej vojny slúžil v US Navy. V roku 1946 bol v Kalifornii zvolený do snemovne poslancov a v roku 1950 do senátu. Jeho úsilie v prípade Algera Hissa mu prinieslo reputáciu anti-komunistu a povýšilo ho to k národným prominentom. Bol spolukandidátom Dwight D. Eisenhowera v Republikánskej strane v prezidentských voľbách v roku 1952. Osem rokov slúžil ako viceprezident. Viedol neúspešnú prezidentskú kampaň v roku 1960. Prehral tesne oproti svojmu protivníkovi Johnovi F. Kennedymu. V roku 1962 stratil post Guvernéra Kalifornie. V roku 1968 opäť kandidoval a bol zvolený. Hoci spočiatku stupňoval Americkú účasť vo Vietnamskej vojne potom ukončil zásah v roku 1973. Nixonova návšteva Čínskej ľudovej republiky v roku 1972 otvorila diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami. Zaslúžil sa aj o zmiernenie napätia medzi Sovietskym zväzom a USA. V domácej politike všeobecne zaviedol politiku, ktorá preniesla moc z Washingtonu D.C. do ostatných štátov. Odštartoval iniciatívu boja proti rakovine a ilegálnym drogám, zrušil rasovú segregáciu v južanských školách, zrealizoval environmentálnu reformu a uviedol legislatívu reformy zdravotnej starostlivosti a sociálnej prosperity. Jeho politickú činnosť ukončila aféra Watergate, pri ktorej vyšlo najavo, že vedome kryl a popieral odpočúvanie novinárov.
10[upraviť zdroj]
_crop.jpg)
Tomáš Garrigue Masaryk (skrátene T. G. M. alebo TGM, v anglickom zápise aj Thomas G. Masaryk; * 7. marec 1850, Hodonín – † 14. september 1937, Lány) bol česko-slovenský filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR (14. november 1918 – 14. december 1935) a predtým predseda Dočasnej vlády Česko-Slovenska (14. október – 14. november 1918), jeden z troch vrcholných predstaviteľov Česko-slovenskej národnej rady (13. február 1916 – 14. október 1918) a poslanec rakúskej Ríšskej rady (4. marec 1891 – 10. október 1893, 17. júl 1911 – 25. september 1917).