Preskočiť na obsah

Porubská brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Porubská brázda
geomorfologická časť
Trenčianskej vrchoviny
Centrálna časť v okolí Hornej Poruby
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Trenčín, Ilava
Časť Trenčianskej vrchoviny
Hranice Teplická vrchovina, Holázne, Basky, Zliechovská hornatina, Strážov
Rieky Teplička, Podhradský potok, Porubský potok
Súradnice 48°56′42″S 18°18′11″V / 48,945°S 18,303°V / 48.945; 18.303
Najnižší bod severozápadný okraj územia
 - výška cca 320 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Porubská brázda je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberá východný okraj centrálnej oblasti podcelku, východne od Dubnice nad Váhom.[2]

Územie zaberá východný okraj centrálnej časti podcelku Trenčianska vrchovina,[1] v okolí obcí Omšenie, Dolná a Horná Poruba a Košecké Podhradie. Zaberá horné toky Tepličky a Porubského potoka a na severe strednú časť Podhradského potoka. Všetky vodné toky, prameniace v tejto časti pohoria, odvádzajú nadbytočnú vodu západným smerom do rieky Váh.[2]

Západným smerom pokračuje Trenčianska vrchovina časťami Teplická vrchovina a Holázne, južný a východný okraj lemuje Zliechovská hornatina s geomorfologickými časťami Basky na juhu a Strážov na východe.[1]

Ochrana územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Strážovských vrchov leží na západnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a práve na jej okrajoch ležia viaceré osobitne chránené územia. V juhozápadnej časti je to prírodná rezervácia Omšenská Baba a Žihľavník, v strednej časti potom PR Pod Homôľkou a národná prírodná rezervácia Vápeč. Priamo na území Porubskej brázdy chránené územia neležia.[2]

Východná časť Trenčianskej vrchoviny patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti pohoria najmä pre cykloturistov. Peší turisti využívajú túto oblasť najmä ako východisko pre túry do susedných častí Strážovských vrchov. Obľúbené sú ruiny hradu Košeca nad obcou Košecké Podhradie.

Turistické trasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.