Preskočiť na obsah

Silverstone Circuit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Silverstone Circuit
Silverstone Circuit
Základné informácie
MiestoSpojené kráľovstvo Silverstone, Northamptonshire, Spojené kráľovstvo
Časové pásmoUTC+00:00
GPS súradnice52°4′43″N 1°1′1″W
Hlavné podujatiaFormula 1, Formula 2, MotoGP
Dĺžka okruhu5,891km
Počet kôl52
Počet zákrut18
Rekord okruhu1:27,097, (Holandsko Max Verstappen, Red Bull, 2020)
Veľká cena Veľkej Británie 2025
Víťaz1:37:15,735,Spojené kráľovstvo Lando Norris, McLaren, 2025
Najrýchlejšie kolo1:29,337,Austrália Oscar Piastri, McLaren, 2025
Pole position1:24,892,Holandsko Max Verstappen, Red Bull, 2025

Silverstone Circuit je pretekársky okruh rozprestierajúci sa na rozhraní grófstiev Northamptonshire a Buckinghamshire. Trať je známa ako domov Britskej Grand Prix, ktorá sa tu konala už v roku 1948 a od sezóny 1987 je každoročnou pevnou súčasťou kalendáru Formuly 1.

Okrem Veľkej ceny okruh Silverstone hostí i ďalšie vrcholné podujatia britského a svetového motoristického športu ako napríklad preteky šampionátu MotoGP, Superbike World Championship, FIA GT1 či Le Mans Series. Je tiež domovom prestížnych pretekov BRDC International Trophy, ktoré sa síce jazdili pod hlavičkou Formuly 1, no do šampionátu sa nezapočítavali. Dnes sa na okruhu koná každoročné stretnutie historických monopostov F1 Silverstone Classic a trofej BRDC získava víťaz týchto pretekov.

Britská Grand Prix patrí medzi tie dve, ktoré v histórii svetového šampionátu Formuly 1 nemali absenciu. Tou druhou je Veľká cena Talianska.

Charakteristika trate

[upraviť | upraviť zdroj]
Lewis Hamilton testujúci monopost McLaren MP4-23
Rovinka Hangar Straight
Vidiecky kraj v okolí okruhu

Silverstone sa nachádza asi 115 km severne od Londýna. Okruh stojí na základoch bývalého vojenského letiska pre bombardéry Kráľovského letectva. Tri pristávacie dráhy usporiadané v typickom trojuholníku postavené v roku 1943 v súčasnosti ležia v strede pretekárskej trate. V roku 1949 dostal okruh podobu, ktorá tvorí základ dnešnej trate. O dva roky neskôr získala okruh do prenájmu Britská asociácia pretekárov (BRDC) a prišlo k mnohým zmenám. Okrem iného boli boxy presunuté z rovinky Farm na rovinku medzi Woodcote a Copse. V roku 1971 BRDC kúpila všetky pozemky na ktorých sa okruh nachádza a znovu došlo na úpravy. Postavili nové boxy, vo Woodcote bola postavená nová zákruta a celá trať bola upravená tak, aby sa na nej dalo lepšie predbiehať. Tieto stavebné úpravy však neboli zďaleka posledné. Trať sa upravovala aj v nasledujúcich rokoch. Cieľom bolo znížiť rýchlosti, ktoré sa na naj dosahovali. V roku 1991 bol spomalený a predĺžený výstavbou dodatočných zákrut. Napriek tomu sa priemerná rýchlosť stále pohybuje na hodnote 235 km/h. Veľa sa investovalo aj do vybavenosti okruhu, pričom tu bola založená i pretekárska škola.

Dnešný Silverstone aj naďalej patrí k najbezpečnejším okruhom. Má kvalitný a rovný asfaltový povrch so strednou náročnosťou na pneumatiky a ešte o niečo ohľaduplnejší je voči brzdám. Tvorí ho sedem ľavotočivých a desať pravotočivých zákrut.

Pokojný vidiecky kraj sa počas víkendových pretekov mení na rušné turistické centrum a kvôli nedostatočnej cestnej infraštruktúre miestna doprava kolabuje a tvoria sa dopravné zápchy. Tento problém sa však z väčšej časti podarilo odstrániť výstavbou obchvatu A43 Silverstone. Veľká cena Veľkej Británie sa koná zvyčajne v lete, no v roku 2000 sa presunula na apríl. Toto riešenie sa však ukázalo ako veľmi nešťastné, keď sa kvôli silným dažďom zmenili polia, na ktorých diváci zaparkovali svoje autá, na obrovské močariská. Mnohí návštevníci sa na okruh dopravujú prostredníctvom helikoptér, a preto sa Silverstonský heliport v tento deň stáva najvyťaženejším letiskom v Británii.

Konfigurácie trate

[upraviť | upraviť zdroj]

Fakty a údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
V blízkosti okruhu ležia továrne väčšiny súčasných tímov Formuly 1.
  • Dĺžka trate: 5 891 m
  • Dĺžka pretekov: 306,198 km
  • Počet kôl pretekov: 52
  • Počet zákrut: 18 (10 vpravo a 8 vľavo)
  • Šírka trate: 15 m
  • Dĺžka najdlhšej roviny: 770 m
  • Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 105 m
  • Jazda na plný plyn: 68 %
  • Kapacita tribún: 150 000
Nigel Mansell po víťazstve vo svojej domácej Veľkej cene vyzdvihol svojho súpera Ayrtona Sennu, ktorého McLaren nebol schopný dokončiť preteky a odviezol ho do boxov na bočnici svojho monopostu.

Priestory letiska Silverstone za druhej svetovej vojny slúžili na výcvik pilotov bombardérov. Do tej doby najznámejší anglický okruh Brooklands s vyhlásenou klopenou dráhou bol počas náletov zničený a absencia pretekania prinútila riaditeľstvo spoločnosti Brooklands (Weybridge) Ltd., aby celý areál predalo za 330 tisíc libier leteckej továrni Vickers-Armstrong. Kráľovský automobilový klub (RAC) potom získal ako náhradu od ministerstva letectva vojenské letisko neďaleko dedinky Silverstone v grófstve Northamptonshire. Silverstone onedlho predstavoval pre Britov novú automobilovú legendu. Veľká cena sa tu konala už v roku 1948 a práve tu sa začala 13. mája 1950 písať história seriálu majstrovstiev sveta Formuly 1.

Prvá zmienka o pretekoch v Silverstone pochádza zo septembra 1947. Jednalo sa o veľmi neformálne a dokonca ilegálne preteky známe ako Mutton Grand Prix. O rok neskôr sa na Silverstonské letisko preteky znovu vrátili, no tento raz v podobe Veľkej ceny Veľkej Británie, ktorú zorganizoval Kráľovský automobilový klub. Tá sa jazdila na pristávacích dráhach, pričom dlhé rovinky ukončovali úzke vlásenky a trať ohraničovali balíky slamy. Aj v roku 1949 sa pretekalo na tejto trati, no pre preteky International Trophy sa organizátori rozhodli jazdiť na okružnej dráhe. Tá slúžila i Veľkým cenám v rokoch 1950 a 1951. Od roku 1952 sa štartová čiara presunula z Farm Straight na dnešnú cieľovú rovinku a táto konfigurácia zostala ďalších 35 rokov prakticky nezmenená.

Silverstone zaznamenal významné úspechy britských jazdcov a tímov, no skvelé spomienky naň majú aj ostatné hviezdy Formuly 1. Taliansky tím Ferrari na tomto okruhu v roku 1951 oslavoval vďaka Froilainovi Gonzalesovi svoje prvé víťazstvo vo Veľkej cene. V roku 1979 si tu Clay Regazzoni prišiel po premiérové víťazstvo tímu Franka Williamsa a tento tím v Silverstone v roku 1997 zaznamenal s Jacquesom Villeneuvom svoj 100. triumf. Jacquesov otec Gilles na tomto tradičnom okruhu v roku 1977 debutoval vo Formule 1. Silverstone spoločne s Monzou, bývalým rakúskym Österreichringom a okruhom v Spa-Francorchamps dodnes patrí k najrýchlejším tratiam.

Britská Veľká cena sa v priebehu svojej histórie zo Silverstone presunula do Aintree či Brands Hatch, ale v roku 1987 sa na dlhú dobu vrátila späť. Motoristický šport má v tejto krajine obrovskú tradíciu a nikto si nedokáže kalendár Formuly 1 predstaviť bez miestnej Veľkej ceny. Unavujúce sú však dlhotrvajúce spory o jej budúcnosť. Bernie Ecclestone každoročne tlačí organizátorov k zdokonaleniu nedostatočnej infraštruktúry. V roku 2009 dokonca hrozilo, že Silverstone zmizne z kalendáru a preteky sa presťahujú do Doningtonu. Ten ale nedokázal včas zahájiť potrebnú rekonštrukciu a Silverstone sa znovu dostal do hry. Rokovania však boli zložité a Ecclestone dlho tvrdil, že radšej zruší Britskú Veľkú cenu. Nakoniec sa ale dohodli na radikálnej prestavbe a uzavreli 17 ročný kontrakt, ktorý mal pôvodne patriť Donington Parku. Súčasťou dohody bola výstavba novej boxovej uličky, boxov a paddoku. Rekonštrukcia tiež zahŕňa nové tribúny a infraštruktúru okruhu.

Premena trate trvala päť mesiacov a stála päť miliónov libier. Úpravy sa dotkli šiestich zákrut a okruh sa predĺžil z pôvodných 5 141 na 5 901 metrov. Z Abbey Corner už jazdci nepôjdu do Farm Straight, Bridge a Priory, ale zatočia doprava a potom ich bude čakať päť nových zákrut a na pôvodnú trať sa znovu vrátia až v Luffield.

Historické konfigurácie

[upraviť | upraviť zdroj]
Monopost Lotus 33 opúšťa priestory garáže.
- stretnutie Silverstone Classic, júl 2007
Peter Dunn s monopostom March 761 na ceste k víťazstvu.
- stretnutie Silverstone Classic, júl 2007

Jedno kolo na modernom okruhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Jazda v Silverstone sa začína prejazdom prvej veľmi rýchlej zákruty Copse, kde musia jazdci jemne pribrzdiť a naslepo nasmerovať auto do správnej jazdnej stopy. Jediným orientačným bodom je tu značka 50 metrov na ľavej strane trate. Ďalej nasleduje veľmi rýchla a obľúbená kombinácia zákrut Maggotts a Becketts. Pri prejazde ľavo-pravou dvojkombináciou musí pilot zostať maximálne sústredený a musí sa pokúsiť nepribrzdiť, aby udržal ideálnu stopu. Aj malá chyba môže stáť veľa času a prípadný zlý nájazd na rovinku Hangar Straight zas znamená nedostatok maximálnej rýchlosti na jej konci. Práve tam autá brzdia do zákruty Stowe. Je to veľmi rýchla a hrboľatá zákruta s dlhým a neprehľadným vrcholom. Brzdí sa tu relatívne neskoro a piloti si na výjazde často pomáhajú prejazdom cez obrubníky. Krátka rovinka s miernym klesaním privádza monoposty do úzkej šikany Vale, kde je kvôli zradným obrubníkom veľmi jednoduché stratiť kontrolu nad autom. Po tejto šikane jazdci pokračujú tiahlou pravotočivou zákrutou Club, ktorej profil bol pri rekonštrukcii v roku 2010 upravený. Na vrchole má opačný náklon ako predtým a vo výjazde sa klesá. V minulosti v Clube veľmi záležalo na pneumatikách. Ďalšia rovinka je pomerne dlhá. Naberá sa tu vysoká rýchlosť a toto tempo je veľmi dôležité pre nájazd do zákruty Abbey. Tá je v konfigurácii Arena, používanej od roku 2010, pravotočivá a jazdí sa v nej na šiestom rýchlostnom stupni rýchlosťou približne 250 km/h. Prvá časť zákruty sa zdá byť vcelku ostrá a navyše je tam hrboľ, ktorý auto rozhodí. Následne sa potom rozširuje a piloti akcelerujú do ďalšej ľavotočivej zákruty Farm, kde sa autá vrátia na ľavú stranu trate a tým vzniká príležitosť na predbiehanie. Nasleduje mierne stúpanie a pomalý úsek náročný na brzdy. V minulosti k týmto problémom nedochádzalo, no tento raz budú trpieť aj zadné pneumatiky. Trinásta zákruta Village aj The Loop, ktorá je pre zmenu na ľavú ruku, sa jazdí na dvojku. Vrchol je tu vcelku neskoro a následne príde rýchla zákruta Aintree. Autá sa držia na vonkajšej strane a potom sa pred nasledujúcou rovinkou zatočí dovnútra zákruty. Tá ústi na dlhej rovinke Wellington Straight. Za ňou sa brzdí do záverečnej sekcie okruhu – do zákrut Brooklands a Luffield. Brooklands je veľmi náročná zákruta, pretože jej vrchol prichádza relatívne neskoro a existuje tu niekoľko možných ideálnych stôp. Ponúka i výborné možnosti na predbiehanie. Dôležitý je takisto prejazd zákrutou Luffield. Dvojitá pravotočivá sa jazdí na druhý, prípadne tretí rýchlostný stupeň a nakoniec sa akceleruje do Woodcote na cieľovú rovinku.

Víťazi Veľkej ceny Veľkej Británie[1]

[upraviť | upraviť zdroj]
Johnny Herbert s monopostom Benetton B195 pri GP Veľkej Británie 1995
Juan Pablo Montoya s monopostom McLaren MP4-20 pri GP Veľkej Británie 2005
Kimi Räikkönen s monopostom Ferrari F2007 pri GP Veľkej Británie 2007
Lewis Hamilton zvíťazil v GP Veľkej Británie 2008, pričom prišiel do cieľa s viac ako minútovým náskokom pred svojim súperom Nickom Heidfeldom.
Sebastian Vettel s monopostom Red Bull RB5 pri GP Veľkej Británie 2009
Rok Jazdec Monopost Čas Najrýchlejšie kolo kvalifikácie
2025 UK Lando Norris McLaren MCL39 1:37:15,735 1:24,892, Holandsko Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT
2024 UK Lewis Hamilton F1 W15 E Performance 1:22:27,059 1:25,819, UK George Russell, Mercedes
2023 Holandsko Max Verstappen Red Bull RB19 1:25:16,938 1:26,720, Holandsko Max Verstappen, Red Bull Racing Honda RBPT
2022 Spain Carlos Sainz Ferrari F1-75 2:17:50,311 1:40,983, Spain Carlos Sainz, Ferrari
2021 UK Lewis Hamilton F1 W12 E Performance 1:58:23,284 1:26,134, UK Lewis Hamilton, Mercedes
2020 Holandsko Max Verstappen Red Bull RB16 1:19:41,993 1:25,154, Fínsko Valtteri Bottas, Mercedes
2020 UK Lewis Hamilton F1 W11 EQ Performance 1:28:01,283 1:24,303, UK Lewis Hamilton, Mercedes
2019 UK Lewis Hamilton F1 W10 EQ Power+ 1:21:08,452 1:25,093, Fínsko Valtteri Bottas, Mercedes
2018 Germany Sebastian Vettel Ferrari SF71H 1:27:29,784 1:25,892, UK Lewis Hamilton, Mercedes
2017 UK Lewis Hamilton F1 W08 EQ Power+ 1:21:27,430 1:26,600, UK Lewis Hamilton, Mercedes
2016 UK Lewis Hamilton F1 W07 Hybrid 1:34:55,831 1:29,287, UK Lewis Hamilton, Mercedes
2015 UK Lewis Hamilton F1 W06 Hybrid 1:31:27,729 1:32,248, UK Lewis Hamilton, Mercedes
2014 UK Lewis Hamilton F1 W05 Hybrid 2:26:52,094 1:35,766, Germany Nico Rosberg, Mercedes
2013 Germany Nico Rosberg F1 W04 1:32:59,456 1:29,607, UK Lewis Hamilton, Mercedes
2012 Australia Mark Webber Red Bull RB8 1:25:11,288 1:51,746, Spain Fernando Alonso, Ferrari
2011 Spain Fernando Alonso Ferrari 150° Italia 1:28:41,196 1:30,399, Australia Mark Webber, Red Bull Racing Renault
2010 Australia Mark Webber Red Bull RB6 1:24:38,200 1:29,615, Germany Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault
2009 Germany Sebastian Vettel Red Bull RB5 1:22:49,328 1:19,509, Germany Sebastian Vettel, Red Bull Racing Renault
2008 UK Lewis Hamilton McLaren MP4-23 1:39:09,440 1:21,049, Fínsko Heikki Kovalainen, McLaren Mercedes
2007 Finland Kimi Räikkönen Ferrari F2007 1:21:43,074 1:19,997, UK Lewis Hamilton, McLaren Mercedes
2006 Spain Fernando Alonso Renault R26 1:25:51,927 1:20,253, Spain Fernando Alonso, Renault
2005 Colombia Juan Pablo Montoya McLaren MP4-20 1:24:29,588 1:19,905, Spain Fernando Alonso, Renault
2004 Germany Michael Schumacher Ferrari F2004 1:24:42,700 1:18,233, Finland Kimi Räikkönen, McLaren Mercedes
2003 Brazil Rubens Barrichello Ferrari F2003-GA 1:28:37,554 1:21,209, Brazil Rubens Barrichello, Ferrari
2002 Germany Michael Schumacher Ferrari F2002 1:31:45,015 1:18,998, Colombia Juan Pablo Montoya, Williams BMW
2001 Finland Mika Häkkinen McLaren MP4-16 1:25:33,770 1:20,447, Germany Michael Schumacher, Ferrari
2000 UK David Coulthard McLaren MP4/15 1:28:50,108 1:25,703, Brazil Rubens Barrichello, Ferrari
1999 UK David Coulthard McLaren MP4/14 1:32:30,144 1:24,804, Finland Mika Häkkinen, McLaren Mercedes
1998 Germany Michael Schumacher Ferrari F300 1:47:02,450 1:23,271, Finland Mika Häkkinen, McLaren Mercedes
1997 Canada Jacques Villeneuve Williams FW19 1:28:01,665 1:21,598, Canada Jacques Villeneuve, Williams Renault
1996 Canada Jacques Villeneuve Williams FW18 1:33:00,874 1:26,875, UK Damon Hill, Williams Renault
1995 UK Johnny Herbert Benetton B195 1:34:35,093 1:28,124, UK Damon Hill, Williams Renault
1994 UK Damon Hill Williams FW16B 1:30:03,640 1:24,960, UK Damon Hill, Williams Renault
1993 France Alain Prost Williams FW15C 1:25:38,189 1:19,006, France Alain Prost, Williams Renault
1992 UK Nigel Mansell Williams FW14B 1:25:42,991 1:18,965, UK Nigel Mansell, Williams Renault
1991 UK Nigel Mansell Williams FW14 1:27:35,479 1:20,939, UK Nigel Mansell, Williams Renault
1990 France Alain Prost Ferrari 641 1:18:30,999 1:07,428, UK Nigel Mansell, Ferrari
1989 France Alain Prost McLaren MP4/5 1:19:22,131 1:09,099, Brazil Ayrton Senna, McLaren Honda
1988 Brazil Ayrton Senna McLaren MP4/4 1:33:16,367 1:10,133, Rakúsko Gerhard Berger, Ferrari
1987 UK Nigel Mansell McLaren MP4/3 1:19:11,780 1:07,110, Brazil Nelson Piquet, Williams Honda
1986 UK Nigel Mansell McLaren MP4/2 1:30:38,471 1:06,961, Brazil Nelson Piquet, Williams Honda
1985 France Alain Prost McLaren MP4/2 1:18:10,436 1:05,591, Finland Keke Rosberg, Williams Honda
1984 Austria Niki Lauda McLaren MP4/2 1:29:28,532 1:10,869, Brazil Nelson Piquet, Brabham BMW
1983 France Alain Prost Renault RE40 1:24:39,780 1:09,462, France René Arnoux, Ferrari
1982 Austria Niki Lauda McLaren MP4/1 1:35:33,812 1:09,540, Finland Keke Rosberg, Williams Ford
1981 UK John Watson McLaren MP4/1 1:26:54,800 1:11,000, France René Arnoux, Renault
1980 Australia Alan Jones Williams FW07B 1:34:49,228 1:11,004, France Didier Pironi, Ligier Ford
1979 Switzerland Clay Regazzoni Williams FW07 1:26:11,170 1:11,880, Australia Alan Jones, Williams Ford
1978 Argentina Carlos Reutemann Ferrari 312 T3 1:42:12,390 1:16,800, Švédsko Ronnie Peterson, Lotus Ford
1977 UK James Hunt McLaren M23 1:31:46,060 1:18,490, UK James Hunt, McLaren Ford
1976 Austria Niki Lauda Ferrari 312 T2 1:44:19,660 1:19,350, Austria Niki Lauda, Ferrari
1975 Brazil Emerson Fittipaldi McLaren M23 1:22:05,000 1:19,360, UK Tom Pryce, Shadow Matra
1974 South Africa Jody Scheckter Tyrrell 007 1:43:02,200 1:19,700, Austria Niki Lauda, Ferrari
1973 US Peter Revson McLaren M19C 1:29:18,500 1:16,300, Švédsko Ronnie Peterson, Lotus Ford
1972 Brazil Emerson Fittipaldi Lotus 72 1:47:50,200 1:22,200, Belgicko Jacky Ickx, Ferrari
1971 UK Jackie Stewart Tyrrell 003 1:31:31,500 1:18,100, Switzerland Clay Regazzoni, Ferrari
1970 Austria Jochen Rindt Lotus 72 1:57:02,000 1:24,800, Austria Jochen Rindt, Lotus Ford
1969 UK Jackie Stewart Matra MS80 1:55:55,600 1:20,800, Austria Jochen Rindt, Lotus Ford
1968 Switzerland Jo Siffert Lotus 49 2:01:20,300 1:28,900, UK Graham Hill, Lotus Ford
1967 UK Jim Clark Lotus 49 1:59:25,600 1:25,300, UK Jim Clark, Lotus Climax
1966 Australia Jack Brabham Brabham BT19 2:13:13,400 1:34,500, Australia Jack Brabham, Brabham Climax
1965 UK Jim Clark Lotus 38 2:05:25,400 1:30,800, UK Jim Clark, Lotus Climax
1964 UK Jim Clark Lotus 34 2:15:07,000 1:38,100, UK Jim Clark, Lotus Climax
1963 UK Jim Clark Lotus 25 2:14:09,600 1:34,400, UK Jim Clark, Lotus Climax
1962 UK Jim Clark Lotus 22 2:26:20,800 1:53,600, UK Jim Clark, Lotus Climax
1961 Germany Wolfgang von Trips Ferrari 156 F1 2:40:53,600 1:58,800, USA Phil Hill, Ferrari
1960 Australia Jack Brabham Cooper T53 2:04:24,600 1:34,600, Australia Jack Brabham, Cooper Climax
1959 Australia Jack Brabham Cooper T51 2:30:11,600 1:58,000, Australia Jack Brabham, Cooper Climax
1958 UK Peter Collins Ferrari 246 F1 2:09:04,200 1:39,400, UK Stirling Moss, Vanwall
1957 UK Stirling Moss
UK Tony Brooks
Vanwall VW 5 3:06:37,800 2:00,200, UK Stirling Moss, Vanwall
1956 Argentina Juan Manuel Fangio Lancia D50 2:59:47,000 1:41,000, UK Stirling Moss, Maserati
1955 UK Stirling Moss Mercedes-Benz W196 3:07:21,200 2:00,400, UK Stirling Moss, Mercedes-Benz
1954 Argentina José Froilán González Ferrari 553 2:56:14,000 1:45,000, Argentina Juan Manuel Fangio, Mercedes-Benz
1953 Italy Alberto Ascari Ferrari 553 2:50:00,000 1:48,000, Italy Alberto Ascari, Ferrari
1952 Italy Alberto Ascari Ferrari 375 F1 2:44:11,000 1:50,000, Italy Giuseppe Farina, Ferrari
1951 Argentina José Froilán González Ferrari 212 F1 2:42:18,200 1:43,400, Argentina José Froilán González, Ferrari
1950 Italy Giuseppe Farina Alfa Romeo 158 2:13:23,600 1:50,800, Italy Giuseppe Farina, Alfa Romeo
1949 Switzerland Emmanuel de Graffenried Maserati
1948 Italy Luigi Villoresi Maserati
1947
-
1928
Nekonala sa
1927 France Robert Benoist Delage
1926 France Louis Wagner
France Robert Sénéchal
Delage

Legenda

Legenda k tabuľke
Veľká cena nebola súčasťou svetového šampionátu Formuly 1
Veľká cena na okruhu Silverstone
Veľká cena na okruhu Aintree
Veľká cena na okruhu Brands Hatch

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]