Sliač
| Sliač | ||
| mesto | ||
 Pohľad na mesto
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Zvolen | |
| Región | Podpoľanie | |
| Vodné toky | Hron, Sielnický potok | |
| Nadmorská výška | 305 m n. m. | |
| Súradnice | 48°36′32″S 19°09′07″V / 48,608889°S 19,151944°V | |
| Rozloha | 39,83 km² (3 983 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 4 761 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 119,53 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1244[1]/1250[2] | |
| Primátor | Ľubica Balgová[3] (nezávislá) | |
| PSČ | 962 31 | |
| ŠÚJ | 518808 | |
| EČV (do r. 2022) | ZV | |
| Tel. predvoľba | +421-45 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Sliač Letecká 1 962 31 Sliač | |
| E-mailová adresa | msu@sliac.sk | |
| Telefón | 045 5442253 | |
| Fax | 045 5442506 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Sliač | ||
| Webová stránka: sliac.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Sliač (po nem. Sliač, zriedkavo aj Sliatsch, po maď. Szliács) je kúpeľné mesto na Slovensku v okrese Zvolen. Známe je aj novozrekonštruovaným medzinárodným civilným a vojenským letiskom. Najvýznamnejšia pamiatka je gotický Kostol sv. Mikuláša v časti Hájniky zo začiatku 14. storočia. V časti Sampor v roku 2011 odkryli základy gotického kostolíka sv. Michala Archanjela.[4]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Meno Sliač súvisí so slovom slatina „minerálny prameň, kyselka“. [5]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Sliač sa nachádza v centrálnej časti Zvolenskej kotliny, približne 4 km severne od centra Zvolena. Stredom mesta preteká rieka Hron, ktorá tu priberá niekoľko menších prítokov. Pokým mestské časti Hájniky a Rybáre ležia v rovinatom, málo zvlnenom území, Kúpele sa rozkladajú na východne ležiacom hrebeni. Mestom prechádza cesta I/69 od Kováčovej na Banskú Bystricu a dôležitá Železničná trať Zvolen – Vrútky, ktorá tu má zastávku.
Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Rybáre
- Hájniky
- Kúpele Sliač ( po nem. Bad Sliač, zriedkavo aj Bad Sliatsch; po maď. Szliácsfürdő)
- Sampor
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Územie Sliača bolo podľa archeologických nálezov osídlené pred viac ako dvomi tisícročiami pred Kr., no prvá písomná zmienka o Sliači pochádza až z roku 1243 (niektoré pramene uvádzajú rok 1244). Za čias panovania kráľa Bela IV. bolo mesto Zvolen povýšené na slobodné kráľovské mesto a pri opise jeho okolia a vytyčovaní hraníc chotára sa spomínajú aj minerálne pramene neďaleko mesta. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia pamiatka Sliača – kostol sv. Mikuláša, ktorý neskôr viac ráz prestavali.
Najstaršie sú osady Hájniky a Rybáre. Išlo o osady hájnikov a rybárov Zvolenského hradu. História mesta bola od 17. storočia pevne spätá s kúpeľmi. Spoločne s nimi sa totiž rozvíjalo aj mesto, predovšetkým v 19. storočí a potom v rokoch 1927 až 1938. Pre mesto Sliač bolo významné aj obdobie počas SNP. Vtedy na Sliači vybudovali povstaleckú nemocnicu a neďaleko od mesta sa nachádzalo Letisko Tri Duby. Po 2. svetovej vojne prešlo mesto aj kúpele socialistickou prestavbou a bolo tu otvorené letisko, ktoré funguje dodnes. V roku 1959 vzniklo samotné mesto Sliač, zlúčením dovtedy samostatných obcí Hájniky, Rybáre a Sliač-kúpele.[6] V roku 1979 bola k Sliači pričlenená aj samostatná obec Sampor.[6]
Počas okupácie Československa sovietskymi vojskami (v rokoch 1968 – 1991) bolo na Sliači a v okolí umiestnených niekoľko objektov: „rádiotechnická hláska, letecká kasáreň, garážový dvor Sielnica, muničný sklad Širiny, letisko Tri Duby, objekty Vlkanová, dielňa Dobrá Niva, objekty v katastrálnom území Hájniky a Bližná, dielňa Zvolen, sklady leteckých pohonných hmôt Vlkanová, zameriavač v katastrálnom území Badín.“[7]
V júni 2016 prezident Kiska odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk, prvý svojho druhu na Slovensku. Pamätník sa nachádza na sídlisku, ktoré v rokoch 1968 – 1991 obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu zástavkového označníka s cestovným poriadkom.[8]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť kostola z prvej štvrtiny 14. storočia. Kostol sa nachádza uprostred obce na vyvýšenej polohe. Stavba prešla neskorogotickou úpravou v 15. storočí. V tomto období bolo nanovo zaklenuté presbytérium a vznikol karner, dnes kaplnka. Okolo kostola bola vybudovaná fortifikácia v období tureckého nebezpečenstva. Napriek tomu došlo ku poškodeniu kostola, v roku 1627. Loď bola nanovo zaklenutá pomocou stredového piliera v roku 1688. V roku 1804 bola vybudovaná samostatne stojaca zvonica, murovaná stavba s drevenou nadstavbou na pôdoryse štvorca.[9]
-
Kostol sv. Mikuláša -
-
-
.jpg)
.jpg)
,_Szent_Mikl%C3%B3s-templom._Fortepan_96015.jpg)
Kino[upraviť | upraviť zdroj]
- Kino Hron
- Kino Hviezda
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
Pomník obetiam 1. svetovej vojny, pomník obetiam 2. Svetovej vojny, pomník padlým letcom,...
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
basketbal, tenis, futbal, golf, lukostreľba , downhill, motokáry
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
Sliačske kultúrne leto, Beh sliačskym chotárom, Prechod sliačskym chotárom na bežkách
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Železničná stanica sa nachádza neďaleko od bývalej budovy Grandhotela, v mestskej časti Rybáre. Sliač leží na dôležitej trati Zvolen – Banská Bystrica.
Medzinárodné letisko[upraviť | upraviť zdroj]
V katastri Sliaču sa, spoločne so Sielnicou a Badínom, nachádza najväčšie letisko na strednom Slovensku, Letisko Sliač. Pod historickým názvom Tri Duby zohralo kľúčovú úlohu počas SNP. V súčasnosti ho využíva Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač. Po vyše dvojročnej rekonštrukcii ho 16. júna 2011 opäť sprístupnili aj pre civilnú dopravu.[10] V rokoch 2021 – 2023 prebieha rekonštrukcia vojenskej základne, pre ktorú letisko v súčasnosti nefunguje pre osobnú leteckú dopravu.[11]
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
- Základná škola A. Sládkoviča[12]
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Martin Grečo (* 1906 – † 1975) slovenský advokát, obhajca bývalého prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa[13]
- Ján Gálus (* 1910 – † 1991), pedagóg a maliar
- Martin Kučera (* 1914 – † 1986), dôstojník a partizánsky veliteľ
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Štefan Záhorský (* 1817 – † 1863), rímskokatolícky kňaz, dekan, zakladajúci člen Matice Slovenskej a jej právny poradca, priateľ Sládkoviča a Boženy Nemcovej
- Jozef Kačka (* 1865 – † 1938), rímskokatolícky kňaz
- Arnold Bobok (* 1876 – † 1924), rímskokatolícky kňaz
- Anton Šalát (* 1892 – † 1944), rímskokatolícky kňaz
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Sliač-Sampor [online]. apsida.sk, [cit. 2018-03-19]. Dostupné online.
- ↑ Ivan, LUTTERER,Milan MAJTÁN a Rudolf ŠRÁMEK. Zeměpisná jména Československa: Slovník vybraných zeměpisných jmen s výkladem jejich původu a historického vývoje. Praha: Mladá fronta, 1982, s.275
- ↑ a b Sliač [online]. sliac.sk, 2017-12-18, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.
- ↑ TOMEK, Prokop; PEJČOCH, Ivo. Černá kniha sovětské okupace: Sovětská armáda v Československu a její oběti 1968 – 1991. 1. vyd. Cheb : Svět křídel, 2015-08. 384 s. ISBN 978-80-87567-73-9. Dislokace sovětských vojenských jednotek na území Československa, s. 361. (po česky)
- ↑ TASR. V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO). SME (Bratislava: Petit Press), 2016-06-27. Dostupné online [cit. 2018-03-19]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Sliač-Hájniky [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Novinky [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online. Archivované 2011-05-07 z originálu.
- ↑ Poslanci BBSK žiadajú vládu o zachovanie civilnej leteckej dopravy na Sliači aj po rekonštrukcii letiska [online]. bystricoviny.sk, 2020-05-21, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.
- ↑ Profil školy [online]. zssliac.edupage.org, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.
- ↑ http://www.ivysehrad.cz/userfiles/file/ukazky/2adb6bc2.pdf[nefunkčný odkaz]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- REBRO, Augustín: Sliač v balneoliteratúre 18. storočia. Piešťany : Balneologické múzeum, 2002. 80 s. ISBN 80-968258-2
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sliač
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka mesta
- Apsida.sk – profil gotického kostola v Hájnikoch
- Apsida.sk – profil zaniknutého kostola v Sampore
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]