Preskočiť na obsah

Sliač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sliač
mesto
Pohľad na mesto
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Vodné toky Hron, Vlčí potok
Nadmorská výška 305 m n. m.
Súradnice 48°36′32″S 19°09′07″V / 48,608889°S 19,151944°V / 48.608889; 19.151944
Rozloha 39,83 km² (3 983 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 761 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 119,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244[1]/1250[2]
Primátor Ľubica Balgová[3] (nezávislá)
PSČ 962 31
ŠÚJ 518808
EČV (do r. 2022) ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Sliač
Letecká 1
962 31 Sliač
E-mailová adresa msu@sliac.sk
Telefón 045 5442253
Fax 045 5442506
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sliač
Webová stránka: sliac.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Sliač (po nem. Sliač, zriedkavo aj Sliatsch, po maď. Szliács) je kúpeľné mesto na Slovensku v okrese Zvolen. Známe je aj novozrekonštruovaným medzinárodným civilným a vojenským letiskom. Najvýznamnejšia pamiatka je gotický Kostol sv. Mikuláša v časti Hájniky zo začiatku 14. storočia. V časti Sampor v roku 2011 odkryli základy gotického kostolíka sv. Michala Archanjela.[4]

Meno Sliač súvisí so slovom slatina „minerálny prameň, kyselka“. [5]

Sliač sa nachádza v centrálnej časti Zvolenskej kotliny, približne 4 km severne od centra Zvolena. Stredom mesta preteká rieka Hron, ktorá tu priberá niekoľko menších prítokov. Pokým mestské časti Hájniky a Rybáre ležia v rovinatom, málo zvlnenom území, Kúpele sa rozkladajú na východne ležiacom hrebeni. Mestom prechádza cesta I/69 od Kováčovej na Banskú Bystricu a dôležitá Železničná trať Zvolen – Vrútky, ktorá tu má zastávku.

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hron, Sielnický potok

Územie Sliača bolo podľa archeologických nálezov osídlené pred viac ako dvomi tisícročiami pred Kr., no prvá písomná zmienka o Sliači pochádza až z roku 1243 (niektoré pramene uvádzajú rok 1244). Za čias panovania kráľa Bela IV. bolo mesto Zvolen povýšené na slobodné kráľovské mesto a pri opise jeho okolia a vytyčovaní hraníc chotára sa spomínajú aj minerálne pramene neďaleko mesta. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia pamiatka Sliača – kostol sv. Mikuláša, ktorý neskôr viac ráz prestavali.

Najstaršie sú osady Hájniky a Rybáre. Išlo o osady hájnikov a rybárov Zvolenského hradu. História mesta bola od 17. storočia pevne spätá s kúpeľmi. Spoločne s nimi sa totiž rozvíjalo aj mesto, predovšetkým v 19. storočí a potom v rokoch 19271938. Pre mesto Sliač bolo významné aj obdobie počas SNP. Vtedy na Sliači vybudovali povstaleckú nemocnicu a neďaleko od mesta sa nachádzalo Letisko Tri Duby. Po 2. svetovej vojne prešlo mesto aj kúpele socialistickou prestavbou a bolo tu otvorené letisko, ktoré funguje dodnes. V roku 1959 vzniklo samotné mesto Sliač, zlúčením dovtedy samostatných obcí Hájniky, Rybáre a Sliač-kúpele.[6] V roku 1979 bola k Sliači pričlenená aj samostatná obec Sampor.[6]

Počas okupácie Československa sovietskymi vojskami (v rokoch 1968 – 1991) bolo na Sliači a v okolí umiestnených niekoľko objektov: „rádiotechnická hláska, letecká kasáreň, garážový dvor Sielnica, muničný sklad Širiny, letisko Tri Duby, objekty Vlkanová, dielňa Dobrá Niva, objekty v katastrálnom území Hájniky a Bližná, dielňa Zvolen, sklady leteckých pohonných hmôt Vlkanová, zameriavač v katastrálnom území Badín.[7]

V júni 2016 prezident Kiska odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk, prvý svojho druhu na Slovensku. Pamätník sa nachádza na sídlisku, ktoré v rokoch 1968 – 1991 obývali sovietski dôstojníci. Oceľový pamätník má formu zástavkového označníka s cestovným poriadkom.[8]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť kostola z prvej štvrtiny 14. storočia. Kostol sa nachádza uprostred obce na vyvýšenej polohe. Stavba prešla neskorogotickou úpravou v 15. storočí. V tomto období bolo nanovo zaklenuté presbytérium a vznikol karner, dnes kaplnka. Okolo kostola bola vybudovaná fortifikácia v období tureckého nebezpečenstva. Napriek tomu došlo ku poškodeniu kostola, v roku 1627. Loď bola nanovo zaklenutá pomocou stredového piliera v roku 1688. V roku 1804 bola vybudovaná samostatne stojaca zvonica, murovaná stavba s drevenou nadstavbou na pôdoryse štvorca.[9]
  • Kino Hron
  • Kino Hviezda

Pomník obetiam 1. svetovej vojny, pomník obetiam 2. Svetovej vojny, pomník padlým letcom,...

basketbal, tenis, futbal, golf, lukostreľba , downhill, motokáry

Pravidelné podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]

Sliačske kultúrne leto, Beh sliačskym chotárom, Prechod sliačskym chotárom na bežkách

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Starý terminál letiska Sliač.

Železničná stanica sa nachádza neďaleko od bývalej budovy Grandhotela, v mestskej časti Rybáre. Sliač leží na dôležitej trati Zvolen – Vrútky.

Medzinárodné letisko

[upraviť | upraviť zdroj]

V katastri Sliaču sa, spoločne so Sielnicou a Badínom, nachádza najväčšie letisko na strednom Slovensku, Letisko Sliač. Pod historickým názvom Tri Duby zohralo kľúčovú úlohu počas SNP. V súčasnosti ho využíva Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač. Po vyše dvojročnej rekonštrukcii ho 16. júna 2011 opäť sprístupnili aj pre civilnú dopravu.[10] V rokoch 2021 – 2023 prebieha rekonštrukcia vojenskej základne, pre ktorú letisko v súčasnosti nefunguje pre osobnú leteckú dopravu.[11]

  • Základná škola A. Sládkoviča[12]

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Sliač-Sampor [online]. apsida.sk, [cit. 2018-03-19]. Dostupné online.
  5. Ivan, LUTTERER,Milan MAJTÁN a Rudolf ŠRÁMEK. Zeměpisná jména Československa: Slovník vybraných zeměpisných jmen s výkladem jejich původu a historického vývoje. Praha: Mladá fronta, 1982, s.275
  6. a b Sliač [online]. sliac.sk, 2017-12-18, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.
  7. TOMEK, Prokop; PEJČOCH, Ivo. Černá kniha sovětské okupace: Sovětská armáda v Československu a její oběti 1968 – 1991. 1. vyd. Cheb : Svět křídel, 2015-08. 384 s. ISBN 978-80-87567-73-9. Dislokace sovětských vojenských jednotek na území Československa, s. 361. (po česky)
  8. TASR. V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO). SME (Bratislava: Petit Press), 2016-06-27. Dostupné online [cit. 2018-03-19]. ISSN 1335-4418.
  9. Sliač-Hájniky [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  10. Novinky [online]. Sliač: Letisko Sliač, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online. Archivované 2011-05-07 z originálu.
  11. Poslanci BBSK žiadajú vládu o zachovanie civilnej leteckej dopravy na Sliači aj po rekonštrukcii letiska [online]. bystricoviny.sk, 2020-05-21, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.
  12. Profil školy [online]. zssliac.edupage.org, [cit. 2023-01-19]. Dostupné online.
  13. http://www.ivysehrad.cz/userfiles/file/ukazky/2adb6bc2.pdf[nefunkčný odkaz]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • REBRO, Augustín: Sliač v balneoliteratúre 18. storočia. Piešťany : Balneologické múzeum, 2002. 80 s. ISBN 80-968258-2

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sliač

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]